Doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc., primátor hlavného mesta SR Bratislavy o pohrebníctve

25.04.2012

Súčasná situácia v pohrebníctve Bratislava


Pohrebníctvo v hlavnom meste stojí na rázcestí. Mestskí poslanci sa hlasovaním doteraz nevyjadrili k Ing. Jozefovi Hlušekovi, ktorý vyhral výberové konanie na riaditeľa príspevkovej organizácie celomestského charakteru MARIANUM – Pohrebníctvo mesta Bratislavy. Na druhej strane v Bratislave stále ubúdajú voľné hrobové miesta na pochovávanie, pričom dodnes sa nerozhodlo o tom, kde má stáť nový mestský cintorín, ktorý by vyriešil kapacity mesta na niekoľko desaťročí a zároveň by plnil funkciu historického a oddychového cintorína, podobne ako je tomu napríklad vo Viedni. O týchto, ale aj ďalších otázkach sme sa rozprávali s primátorom hlavného mesta SR Bratislavy Doc. RNDr. Milanom Ftáčnikom, CSc.
 
Pán primátor, v októbri minulého roku ste do mestského zastupiteľstva predložili návrh na odvolanie a vymenovanie riaditeľa príspevkovej organizácie celomestského charakteru MARIANUM – Pohrebníctvo mesta Bratislavy. Mestskí poslanci však nakoniec nehlasovali o odvolaní riaditeľa JUDr. Mgr. Miloslava Hrádeka, LL.M a potom ani o menovaní Ing. Jozefa Hlušeka, ktorý vyhral výberové konanie. Ako vnímate rozhodnutie poslancov, ktorí sa neriadili výsledkom výberového konania v tomto smere?
Na zastupiteľstve sme mali na programe personálne riešenie riaditeľov piatich mestských organizácií. Poslanci mestského zastupiteľstva sa vyjadrili hlasovaním iba k dvom z organizácií, pričom ostatné návrhy boli stiahnuté z programu rokovania. Problém teda leží na stole. Keď som sa pýtal poslancov, či budeme pokračovať v rozhodovaní o ostatných organizáciách, povedali mi, že sa momentálne k tomuto bodu nechcú vrátiť. Voľbu riaditeľov vnímajú politicky, je teraz čas pred voľbami. Áno, rozhodnutie poslancov vnímam tak, že nechcú rešpektovať výsledky výberového konania. Ja však bez poslancov nemôžem nič urobiť. Riaditeľ mestskej organizácie totiž môže byť vymenený len tak, že návrh na jeho odvolanie predloží primátor a schváli ho zastupiteľstvo. Rovnako aj pri menovaní.

A predložíte opäť návrh na odvolanie súčasného riaditeľa MARIANUM – Pohrebníctvo mesta Bratislavy?
V tejto chvíli viem, že takýto návrh je zbytočný. Ani to neplánujem, kým od poslancov nedostanem odpoveď, že sú pripravení sa touto témou zaoberať.

Súčasný riaditeľ pohrebníctva Miroslav Hrádek čelil viacerým obvineniam, ako napríklad Protimonopolného úradu SR, či hlavnej kontrolórky Hlavného Mesta SR. Dôverujete riaditeľovi M. Hrádekovi?
Otázka Protimonopolného úradu SR sa v dlhodobom kontexte ukázala tak, že MARIANUM malo pravdu, pretože neporušilo princípy, z ktorých ho obvinil Protimonopolný úrad. Riaditeľa vnímam ako profesionála, ktorý odborne zvláda riadenie organizácie, rozumie problematike pohrebníctva. Je to však odborník, ktorý je vnímaný aj zo strany mestských poslancov kontroverzne, teda nie všetci sú spokojní z jeho výkonom práve pre rôzne obvinenia, ktoré zazneli na jeho adresu. Ja ho vnímam ako človeka, ktorý v rámci organizácie plní tie úlohy, ktoré od neho požadujem.

Takže mu dôverujete?
Opakujem ešte raz, plní tie úlohy, ktoré od neho mesto požaduje.

Pán primátor, vy osobne ste spokojný s činnosťou mestskej organizácie MARIANUM? Aké sú vaše plány s touto mestskou organizáciou?
Chcem povedať, že sme začali istú diskusiu o tom, že by sme transformovali MARIANUM na inú organizáciu. V mestskej organizácií vidíme verejnoprospešné činnosti, ktoré súvisia so správou historických cintorínov, ale aj komerčný aspekt, ktorý by mal byť porovnateľný s ponukou komerčných služieb. Zdá sa nám, že by mestská organizácia mala byť riešená inak, t.j. rozdelením na dve organizácie, zatiaľ sme však s poslancami nedospeli k zhode, či toto je cesta pre transformáciu mestskej organizácie. Zatiaľ teda diskutujeme o tom, ako by mohlo MARIANUM lepšie plniť svoje úlohy.

Odborníci z oblasti pohrebníctva už niekoľko rokov upozorňujú na ubúdanie hrobových miest v Bratislave, čo môže vyústiť do situácie, že o pár rokov nebude kde pochovávať. Vybudovanie nového cintorína však nie je možné za pár dní. Aké je stanovisko vedenia Hlavného mesta SR k situácii s nedostatkom hrobových miest?
Toto je vážna vec, pretože je jasné, že po istom čase nebude možné riešiť otázku pochovávania bez toho, aby sme nevybudovali nový mestský cintorín. Máme dve riešenia. Poverená komisia vypracovala správu pre vytipovanie možných rozšírení existujúcich cintorínov a vytipovala možné lokality nového mestského cintorína. Aktuálne pripravujeme materiál do mestského zastupiteľstva. Zatiaľ sú naše plány také, že by sme chceli rozšíriť časť ružinovského cintorína na mestskom pozemku, na ktorom to je realizovateľné, zároveň urobiť nejaké čiastkové opatrenia na ďalších cintorínoch, čím by sme situáciu v rovine rokov mohli zvládnuť. V rovine desaťročí už nie.

Vlastní mesto vhodné pozemky, na ktorých by sa mohol vybudovať nový cintorín?
Tie lokality, ktoré máme vytipované sú aj na súkromných pozemkoch. Žiaľ, je to tak, my sa musíme držať územného plánu, ktorý funkciu cintorína povoľuje iba v niektorých lokalitách, čo je problém, pretože mesto by muselo vkladať investície na vybudovanie cintorína, ale aj na kúpu pozemkov. Takže rozhodnutia, ktoré urobia poslanci, budú limitované tým, že sa budeme primárne orientovať na tie plochy, ktoré patria mestu.

primator1_pohrebnictvo


O správu mestských cintorínov sa v posledných rokov zaujímalo niekoľko súkromných spoločností. Viete si predstaviť optimálnu spoluprácu medzi mestom a privátnymi organizáciami v správe mestských cintorínov?
Viem si to predstaviť, keď budeme mať ukončenú diskusiu o tom, ako má vlastne fungovať naša organizácia, či bude mať čisto verejnoprospešný charakter a či tam uchováme komerčný prvok. Informácie, ktoré mám sú také, že MARIANUM rozšírilo svoj podiel na trhu, úspešne ponúka obyvateľom komerčné služby. Viem si predstaviť v oblasti spoločného záujmu komunikovať aj s komerčnými spoločnosťami. Predpokladám, že príde k spoločnému stretnutiu, na ktorom budú predložené konkrétne návrhy.

Pán primátor, ste zato, aby sa počas Vášho volebného obdobia začalo s budovaním nového cintorína v Bratislave?
Nie, nepovažujem to za reálne a ani to nebudem sľubovať, pretože sú to veľké peniaze, ktoré by mesto muselo vynaložiť. Za reálne v tomto volebnom období považujem rozšírenie existujúcich cintorínov a rozhodnutie o tom, kde by nový mestský cintorín mal byť. Toto rozhodnutie sa roky dokladalo. Keď ho poslanci prijmú, potom budeme postupne pripravovať finančné zdroje, a chrániť príslušnú lokalitu pred zásahmi, lebo vieme, že tam chceme mať cintorín. Malo by padnúť v tomto volebnom období rozhodnutie, čo je dôležitá vec, lebo zatiaľ ani to nemáme.

Ako vnímate fakt, že Ružinovský cintorín sa v Bratislave otvoril pred tridsiatimi rokmi a odvtedy sa nerozhodlo o tom, kde bude nový cintorín?
Nespravilo sa to. Je to jedna z tých vecí, ktoré nám zostala nevyriešená z minulého obdobia. My sa na to nesťažujeme. Berieme to tak, že už boli vykonané určité prípravné práce, pretože o novom cintoríne sa diskutuje už roky. Teraz je dôležité spraviť rozhodnutie a vytvoriť priestor nato, aby sme mali kde pochovávať v najbližších desiatkach rokov.

Údajne niektoré mestské cintoríny stoja na pozemkoch súkromných vlastníkov. Je to pravda? Ako rieši Hlavné mesto SR tento problém?
Je to pravda. Napríklad cintorín v Slávičom údolí stojí čiastočne na súkromných pozemkoch. Riešime spor, ktorý je na súde, keďže sme sa s vlastníkom pozemku nedohodli. Ponúkali sme mu nájom za 0,33 eur na m2, podobne ako ponúkame vlastníkom pod cestami a inými verejnoprospešnými stavbami, no nemal záujem s nami uzavrieť takúto nájomnú zmluvu. Mesto nemá toľko náhradných pozemkov, aby sme zamenili pozemky všetkých vlastníkov, ktorí sa nachádzajú nielen pod cintorínmi, ani finančné prostriedky na ich vykúpenie. Problém je veľmi zložitý, no raz ho bude nutné riešiť.

Podľa odborníkov z oblasti pohrebníctva je veľkou škodou, že Bratislava nemá historický cintorín, na ktorom by ležali slávni dejatelia ako v susednej Viedni. Počíta vedenie Hlavného mesta SR s takýmto pietnym miestom?
Priznám sa, že zatiaľ sme sa k tejto otázke nedostali. Osobne si však myslím, že by takýto cintorín patril do Bratislavy. Čiastočne túto funkciu plní Ondrejský cintorín, pretože tu nájdete niektoré historické mená.

V zahraničí sú trendom takzvané ekologické, respektíve oddychové cintoríny, na ktorých nie sú povolené monumentálne hroby a náhrobné kamene. Uvažuje Hlavné mesto SR v spolupráci s hlavnou architektkou aj o takomto variante?
Určite o tom budeme uvažovať, keď budeme diskutovať o novom cintoríne. My sa nemusíme sústrediť len na jednu lokalitu, ale môžeme vytipovať viac lokalít a povedať, že niektoré z nich budú ekologické s oddychovým charakterom. Oddychové zóny my už de facto máme na cintorínoch, kde sa už nepochováva. Keď sa idete prejsť napríklad na Ondrejský cintorín, alebo na cintorín pri Kozej bráne, tak je to skôr oddychové pietne miesto, na ktorom prevažuje zeleň a oddych.

V posledných rokoch stúpa záujem pozostalých o spopolňovanie nebožtíkov, pričom bratislavské Krematórium je plne vyťažené. Uvažuje Hlavné mesto SR s vybudovaním nového Krematóriá (keďže Praha má na svojom území viaceré krematóriá), alebo počíta s rekonštrukciou súčasného krematória vrátane rozšírenia jeho kapacity?
Ďalšie Krematórium zatiaľ nikto nenavrhol. Mesto v bratislavskom Krematóriu urobilo čiastočnú rekonštrukciu, väčšiu v neľahkej situácii nemohlo dovoliť. Myslím, že v budúcnosti je reálna skôr obnova Krematória s rozšírením jeho kapacít, než výstavba nového.

Posledné miesta odpočinku ale aj pozostalí sú na bratislavských cintorínoch terčom vandalov a zlodejov. Čo robí Hlavné mesto SR, aby eliminovalo takéto krádeže? Prečo na bratislavských cintorínoch stále nie sú kamery, ako v zahraničí?
Kamery na cintorínoch sú určite rozvojový projekt, ktorý by pomohol ochrane priestorov, ale myslím, že z finančných dôvodov bude o nich mesto uvažovať až po roku 2014.

Hlavné mesto SR už dlhšie nezvyšovalo ceny za nájom hrobových miest. Je však jasné, že vybudovanie nového cintorínu bez vyšších finančných prostriedkov asi nepôjde. Zvažujete zvýšenie nájmu za hrobové miesta v roku 2012?
My dnes máme vypočítané, že správa hrobového miesta stojí priemerne 25-28 eura, pričom občan platí 10 eur. Tento stav je dlhodobo neudržateľný stav, pretože rozdiel kryjeme z príjmov podnikateľskej činnosti a nejakým spôsobom ho dorovnávame príspevkom z mesta. Situácia je taká, že s tým budeme musieť niečo urobiť. Je pravda, že poslanci nám dali avízo, že o navýšení v tomto volebnom období neuvažujú. Nechceme strašiť ľudí, pretože tých finančných záťaží je teraz veľa. O súčasnom stave však budeme musieť hovoriť a riešiť ho, pretože ak chceme umiestniť na cintoríny kamery a mať viac zamestnancov, ktorí sa budú starať, potrebujeme na to viac finančných prostriedkov. Nejaká úprava skôr či neskôr príde.

Budete presviedčať poslancov o tom, aby sa zamysleli nad úpravou cien za správu hrobového miesta?
Minimálne otvoríme diskusiu a predložíme poslancom materiál, ktorý ukáže reálnu cenu hrobového miesta. Predpokladám, že takáto diskusia by mala nastať ešte v priebehu tohto roku. My chceme riešiť aj také veci, ktoré súvisia s cenou výkopu za hrobové miesto. Cenovým úradom, ktorý je Bratislavský samosprávny kraj máme stanovenú jednu z najnižších cien za výkopové práce na Slovensku. V Banskej Bystrici dostane spoločnosť za výkopové práce viac financií ako spoločnosť u nás, pričom sa čaká rovnaká efektivita. Chceme vytvoriť podmienky, aby si organizácia na seba zarobila.

Rozprával sa PhDr. Marcel Lincényi, PhD., foto Pavel Ondera
© Slovenské pohrebníctvo

 
Späť na tému Súčasnosť
 

 
Podporte náš článok

Dnes je: 17.01.2021

Meniny má: Nataša

auto impex 1
Inzercia
11.01.2021

Očakávané výstavy, akcie

Zobraziť viac >
02.12.2020

Mimoriadna ponuka Fiat

Zobraziť viac >
31.07.2019

Pohrebné vozidlo Mercedes

Zobraziť viac >

Feminia
sapaks
EFFS
Mapa členov - sidebar
slovak funeral