Pohrebníctvo Ecker
Je majiteľom pohrebníctva Ecker, ktoré poskytuje širokú škálu služieb v oblasti pohrebníctva v Malackách a širokom okolí záhorského regiónu a taktiež je jedným z konateľov pohrebnej služby Záhorie, s. r. o., ktorá zabezpečuje pohreby v okresoch Skalica a Senica. Rozprávali sme sa s Vladimírom Eckerom, ktorý v oblasti pohrebníctva pôsobí už 26 rokov a dnes zabezpečuje pohrebné služby pre celý región Záhoria.
Ako ste sa dostali k pohrebníctvu?
K pohrebníctvu som sa dostal tak trochu náhodou. V Československu som pracoval ako technický námestník na Ukrajine, kde som v roku 1985 zakladal prvý Československo-Sovietsky spoločný podnik InterGalko, ktorý vznikol ako fúzia bývalého Kožatex Bratislava s prokombinátom Mukačevo. Po revolúcii nás všetkých vyhodili, a keďže som nechcel ostať bez práce, tak som sa rozhodol, že si založím pohrebnú službu, ktorú vlastne prevádzkujem dodnes. Vtedy v pohrebníctve nechcel robiť takmer nikto, dnes je situácia iná, na trhu neustále pribúdajú nové pohrebné služby.
Pôsobíte v regióne Záhorie, ktorý zahŕňa tri okresy – Malacky, Senica a Skalica. Aké sú podobnosti a odlišnosti tohto regiónu z pohľadu pôsobenia pohrebných služieb?
Určite musím spomenúť veľkú rôznorodosť, čo sa týka výkopov hrobov, ktoré sú niekedy ľahšie a inokedy problematickejšie. Spravujeme cintorín v Gajaroch, kde je piesok, cintorín v Kostolišti, kde zvykne byť spodná voda, ale zabezpečujeme aj výkopy hrobov v Sološnici či Rohožníku, kde sa nachádza pieskovec a skala a tam sa naozaj kope so zbíjačkou. Problém nám robí aj nariadenie o regulovanej cene za výkop hrobového miesta, pretože tá cena je v mnohých prípadoch neadekvátna tomu, začo je potrebné vykonať tieto práce v zhoršených podmienkach. A to nehovorím o komplikovaných podmienkach v zime, keď udrú silné mrazy. S regulovanou výškou ceny majú problém viaceré pohrebné služby, a preto si myslím, že by to bolo vhodné do budúcnosti prehodnotiť.
Záhorie je charakteristické špecifickým slovenským nárečím tzv. záhoráčtinou. Je tento región špecifický aj z pohľadu pohrebných služieb?
Áno, región Záhorie je špecifický aj v oblasti pohrebných služieb, vo všeobecnosti sa dá povedať, že takmer každá rodina požaduje niečo iné. Už len, keď si zoberieme druh obradu, tak máme cirkevné ako aj občianske obrady, okrem katolíckych obradov zabezpečujeme evanjelické a v Skalickom a Holíčskom okrese aj pravoslávne obrady. Podnikám vďaka dobrému menu a kvalitným službám. O našich službách sa dočítate aj na internetovej stránke http://www.pohrebnictvo-ecker.sk/, kde ľudia, okrem iného, môžu napríklad kondolovať, zapáliť sviečku a do budúcnosti uvažujeme, že by bolo možné aj poslať veniec.
Okrem komplexných služieb v oblasti pohrebníctva taktiež spravujete miestne cintoríny. Ako hodnotíte túto spoluprácu?
V rámci pohrebníctva Ecker spravujeme 15 cintorínov v širokom okolí Malaciek a v rámci pohrebníctva Záhorie s. r. o. sa staráme o cintoríny v Skalici a Holíči. Musím povedať, že v meste Holíč sa nám za výraznej pomoci pána primátora PhDr. Zdenka Čambala podarilo zrekonštruovať nový dom smútku, ktorý patrí medzi najkrajšie na Záhorí. Rekonštrukcia sa podarila vďaka úzkej spolupráci samosprávy a mesta, ktoré zrekonštruovalo exteriér budovy za 118 000 € a pohrebnej služby Záhorie, s. r. o., ktoré investovalo ďalších vyše 30 000 € do obnovy vnútorného interiéru, ktorý je spojený s pietnou rozlúčkou. V súčasnosti taktiež intenzívne spolupracujeme s pravoslávnou cirkvou, ktorá dokončuje nový kostol. Spoluprácu s nami si pochvaľujú nielen primátori väčších miest, ale aj starostovia menších obci. A to jednak kvôli kvalitným službám, ktoré dlhodobo poskytujeme, ale aj kvôli tomu, že sú informovaní o aktuálnych zmenách v legislatíve, keďže sme členmi Slovenskej asociácii pohrebných a kremačných služieb.
Spomínali ste, že sa Vám v spolupráci s mestom Holíč podarilo zrekonštruovať dom smútku. Aké ďalšie investície plánujete do budúcnosti pri správe cintorínov?
Pri správe cintorínov máme viaceré investičné plány. Aktuálne pracujeme na rekonštrukcii domu smútku v obci Kostolište, kde v spolupráci so starostom chceme rozšíriť dom smútku a postaviť nové chladiace zariadenie, ktoré už nie je vyhovujúce. Starosta Kostolišta má záujem, aby miestny cintorín bol dôstojným miestom a jeho občania sú mu za jeho aktivitu povďační. Keď je ochota z jednej aj z druhej strany, tak sa spolupráca vždy uberá tou správnou cestou.
V rámci pohrebnej služby Záhorie, s. r. o. sa vám podaril veľký úspech, keďže ste ako prví na Slovensku oficiálne získali živnostenské oprávnenie na balzamovanie. Ako sa Vám to podarilo?
Už dlhšie pracujeme na tom, aby sme mohli na Slovensku oficiálne vykonávať balzamovanie. Odbornú spôsobilosť na balzamovanie v Českej republike získal môj spoločník v pohrebnej službe Záhorie, s. r. o. Jozef Pekár. Má potrebné vzdelanie a 22 ročnú prax v patológii a absolvoval taktiež všetky zákonom dané skúšky v Českej republike. Trvalo to trošku dlhšie, ale túto odbornú spôsobilosť uznali aj na Odbore hygieny Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Kedy bude vykonané prvé balzamovanie na Slovensku?
Pohrebná služba Záhorie s. r. o. má v súčasnosti všetky potrebné doklady, aby sme mohli oficiálne vykonávať balzamovanie na Slovensku. Prvé balzamovanie sa vykoná vtedy, keď si ho objednajú pozostalí. Nie je to úplne bežná služba, ale zo skúseností z minulosti vieme, že sa o túto špecifickú službu zaujímali viacerí pozostalí, a aj preto sme sa ju rozhodli poskytovať.
Ste podpredsedom Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb. Boli ste jedným z jej spoluzakladateľov, ako došlo k založeniu asociácie?
Slovenskú asociáciu pohrebných a kremačných služieb sme založili s mojím veľmi dobrým priateľom Ladislavom Strížom, pretože sme chceli skvalitňovať pohrebné služby na Slovensku. Prvotnú myšlienku nám vnukla Ing. Katarína Halzlová, MPH z Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorá nám prednášala počas štúdia, a jej vďačíme za veľa vedomostí, ktoré máme v tejto oblasti. Na Slovensku je množstvo problémov, ktoré sa týkajú správy či prevádzkovania pohrebných služieb ako aj pohrebísk, a môžem povedať, že aj Slovenská asociácia pohrebných a kremačných služieb prispieva k tomu, že všetci spoločne dokážeme korektne spolupracovať a eliminovať nekalé praktiky.
Na čo ste hrdý, čo sa v rámci SAPaKS počas existencie podarilo?
V SAPaKS sme hrdí predovšetkým na to, že pracovníkov v pohrebných službách registruje nielen odborná, ale už aj široká verejnosť. V rámci asociácie riešime veľa prípadov či už v dobrom, alebo aj v zlom, pretože sú pohrebné služby, ktoré vykonávajú svoju prácu kvalitne, ale sú aj také, čo nám robia zlé meno. Snažíme sa o to, aby sme boli nápomocnými pohrebným službám pri riešení problémov, lebo niekedy si dve pohrebné služby nevedia prísť na meno, a keď medzi nich vstúpime formou mediátora, tak ich vieme usmerniť a dokážeme dať dokopy tak, že dokážu v rajóne fungovať. A to si myslím, že je pre nás také podstatné, lebo my sa nebránime konkurencii, my chceme, aby bola konkurencia, ale na druhej strane chceme, aby bola vysoko odborná a zdatná.
Aké sú Vaše plány a očakávania v SAPaKS do budúcnosti? Čo všetko by ste ešte chceli spraviť aj pre ostatné pohrebné služby?
Chceli by sme ešte viac zdokonaliť vzdelávanie pracovníkov v pohrebných službách, lebo v súčasnosti na Slovensku existujú aj také akreditované vzdelávania, ktoré za 130 hodín počas 4 týždňov posielajú do sveta pseudoodborníkov na pohrebné služby, ktorí často nemajú o tomto povolaní dostatok vedomostí a zručností. Denne mám v priemere 2-3 telefonáty od nových kolegov, ktorí sa ma pýtajú na to, ako majú priviesť zosnulého, aké doklady k tomu potrebujú, kde ich získajú, a podobne, a pritom niekedy si stačí prečítať zákon. A práve tieto informácie by mali mať všetci pracovníci v oblasti pohrebníctva v rámci vzdelávania.
Posledná otázka na záver, čo vám dáva a berie toto povolanie?
Som typ človeka, ktorý keď sa rozhodne robiť nejaké povolanie, tak sa ho snaží robiť zodpovedne, kvalitne a na plný úväzok. Pracovať v pohrebníctve nie je len o tom, že človek príde ráno do práce, spraví si nejakú robotu a po práci odíde domov, je to robota na 24 hodín.
Ja fungujem na telefóne nonstop, či som doma večer, cez víkend, na dovolenke, vždy som ochotný prijať telefón, poradiť pozostalým, respektíve prísť osobne na miesto. Často mi pozostalí volajú aj z iných rajónov, že majú nedostatočné, alebo nepresné informácie a ja sa ich snažím uviesť na pravú mieru. Odmenou za moju prácu sú spokojní pozostalí.
Ako ste sa dostali k pohrebníctvu?
K pohrebníctvu som sa dostal tak trochu náhodou. V Československu som pracoval ako technický námestník na Ukrajine, kde som v roku 1985 zakladal prvý Československo-Sovietsky spoločný podnik InterGalko, ktorý vznikol ako fúzia bývalého Kožatex Bratislava s prokombinátom Mukačevo. Po revolúcii nás všetkých vyhodili, a keďže som nechcel ostať bez práce, tak som sa rozhodol, že si založím pohrebnú službu, ktorú vlastne prevádzkujem dodnes. Vtedy v pohrebníctve nechcel robiť takmer nikto, dnes je situácia iná, na trhu neustále pribúdajú nové pohrebné služby.
Pôsobíte v regióne Záhorie, ktorý zahŕňa tri okresy – Malacky, Senica a Skalica. Aké sú podobnosti a odlišnosti tohto regiónu z pohľadu pôsobenia pohrebných služieb?
Určite musím spomenúť veľkú rôznorodosť, čo sa týka výkopov hrobov, ktoré sú niekedy ľahšie a inokedy problematickejšie. Spravujeme cintorín v Gajaroch, kde je piesok, cintorín v Kostolišti, kde zvykne byť spodná voda, ale zabezpečujeme aj výkopy hrobov v Sološnici či Rohožníku, kde sa nachádza pieskovec a skala a tam sa naozaj kope so zbíjačkou. Problém nám robí aj nariadenie o regulovanej cene za výkop hrobového miesta, pretože tá cena je v mnohých prípadoch neadekvátna tomu, začo je potrebné vykonať tieto práce v zhoršených podmienkach. A to nehovorím o komplikovaných podmienkach v zime, keď udrú silné mrazy. S regulovanou výškou ceny majú problém viaceré pohrebné služby, a preto si myslím, že by to bolo vhodné do budúcnosti prehodnotiť.
Záhorie je charakteristické špecifickým slovenským nárečím tzv. záhoráčtinou. Je tento región špecifický aj z pohľadu pohrebných služieb?
Áno, región Záhorie je špecifický aj v oblasti pohrebných služieb, vo všeobecnosti sa dá povedať, že takmer každá rodina požaduje niečo iné. Už len, keď si zoberieme druh obradu, tak máme cirkevné ako aj občianske obrady, okrem katolíckych obradov zabezpečujeme evanjelické a v Skalickom a Holíčskom okrese aj pravoslávne obrady. Podnikám vďaka dobrému menu a kvalitným službám. O našich službách sa dočítate aj na internetovej stránke http://www.pohrebnictvo-ecker.sk/, kde ľudia, okrem iného, môžu napríklad kondolovať, zapáliť sviečku a do budúcnosti uvažujeme, že by bolo možné aj poslať veniec.
Okrem komplexných služieb v oblasti pohrebníctva taktiež spravujete miestne cintoríny. Ako hodnotíte túto spoluprácu?
V rámci pohrebníctva Ecker spravujeme 15 cintorínov v širokom okolí Malaciek a v rámci pohrebníctva Záhorie s. r. o. sa staráme o cintoríny v Skalici a Holíči. Musím povedať, že v meste Holíč sa nám za výraznej pomoci pána primátora PhDr. Zdenka Čambala podarilo zrekonštruovať nový dom smútku, ktorý patrí medzi najkrajšie na Záhorí. Rekonštrukcia sa podarila vďaka úzkej spolupráci samosprávy a mesta, ktoré zrekonštruovalo exteriér budovy za 118 000 € a pohrebnej služby Záhorie, s. r. o., ktoré investovalo ďalších vyše 30 000 € do obnovy vnútorného interiéru, ktorý je spojený s pietnou rozlúčkou. V súčasnosti taktiež intenzívne spolupracujeme s pravoslávnou cirkvou, ktorá dokončuje nový kostol. Spoluprácu s nami si pochvaľujú nielen primátori väčších miest, ale aj starostovia menších obci. A to jednak kvôli kvalitným službám, ktoré dlhodobo poskytujeme, ale aj kvôli tomu, že sú informovaní o aktuálnych zmenách v legislatíve, keďže sme členmi Slovenskej asociácii pohrebných a kremačných služieb.
 |
|
Zrekonštruovaný Dom smútku v Holíči, viac foto v prílohe
|
Pri správe cintorínov máme viaceré investičné plány. Aktuálne pracujeme na rekonštrukcii domu smútku v obci Kostolište, kde v spolupráci so starostom chceme rozšíriť dom smútku a postaviť nové chladiace zariadenie, ktoré už nie je vyhovujúce. Starosta Kostolišta má záujem, aby miestny cintorín bol dôstojným miestom a jeho občania sú mu za jeho aktivitu povďační. Keď je ochota z jednej aj z druhej strany, tak sa spolupráca vždy uberá tou správnou cestou.
V rámci pohrebnej služby Záhorie, s. r. o. sa vám podaril veľký úspech, keďže ste ako prví na Slovensku oficiálne získali živnostenské oprávnenie na balzamovanie. Ako sa Vám to podarilo?
Už dlhšie pracujeme na tom, aby sme mohli na Slovensku oficiálne vykonávať balzamovanie. Odbornú spôsobilosť na balzamovanie v Českej republike získal môj spoločník v pohrebnej službe Záhorie, s. r. o. Jozef Pekár. Má potrebné vzdelanie a 22 ročnú prax v patológii a absolvoval taktiež všetky zákonom dané skúšky v Českej republike. Trvalo to trošku dlhšie, ale túto odbornú spôsobilosť uznali aj na Odbore hygieny Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Kedy bude vykonané prvé balzamovanie na Slovensku?
Pohrebná služba Záhorie s. r. o. má v súčasnosti všetky potrebné doklady, aby sme mohli oficiálne vykonávať balzamovanie na Slovensku. Prvé balzamovanie sa vykoná vtedy, keď si ho objednajú pozostalí. Nie je to úplne bežná služba, ale zo skúseností z minulosti vieme, že sa o túto špecifickú službu zaujímali viacerí pozostalí, a aj preto sme sa ju rozhodli poskytovať.
Ste podpredsedom Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb. Boli ste jedným z jej spoluzakladateľov, ako došlo k založeniu asociácie?
Slovenskú asociáciu pohrebných a kremačných služieb sme založili s mojím veľmi dobrým priateľom Ladislavom Strížom, pretože sme chceli skvalitňovať pohrebné služby na Slovensku. Prvotnú myšlienku nám vnukla Ing. Katarína Halzlová, MPH z Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorá nám prednášala počas štúdia, a jej vďačíme za veľa vedomostí, ktoré máme v tejto oblasti. Na Slovensku je množstvo problémov, ktoré sa týkajú správy či prevádzkovania pohrebných služieb ako aj pohrebísk, a môžem povedať, že aj Slovenská asociácia pohrebných a kremačných služieb prispieva k tomu, že všetci spoločne dokážeme korektne spolupracovať a eliminovať nekalé praktiky.
 |
|
Zrekonštruovaný Dom smútku v Holíči, viac foto v prílohe
|
V SAPaKS sme hrdí predovšetkým na to, že pracovníkov v pohrebných službách registruje nielen odborná, ale už aj široká verejnosť. V rámci asociácie riešime veľa prípadov či už v dobrom, alebo aj v zlom, pretože sú pohrebné služby, ktoré vykonávajú svoju prácu kvalitne, ale sú aj také, čo nám robia zlé meno. Snažíme sa o to, aby sme boli nápomocnými pohrebným službám pri riešení problémov, lebo niekedy si dve pohrebné služby nevedia prísť na meno, a keď medzi nich vstúpime formou mediátora, tak ich vieme usmerniť a dokážeme dať dokopy tak, že dokážu v rajóne fungovať. A to si myslím, že je pre nás také podstatné, lebo my sa nebránime konkurencii, my chceme, aby bola konkurencia, ale na druhej strane chceme, aby bola vysoko odborná a zdatná.
Aké sú Vaše plány a očakávania v SAPaKS do budúcnosti? Čo všetko by ste ešte chceli spraviť aj pre ostatné pohrebné služby?
Chceli by sme ešte viac zdokonaliť vzdelávanie pracovníkov v pohrebných službách, lebo v súčasnosti na Slovensku existujú aj také akreditované vzdelávania, ktoré za 130 hodín počas 4 týždňov posielajú do sveta pseudoodborníkov na pohrebné služby, ktorí často nemajú o tomto povolaní dostatok vedomostí a zručností. Denne mám v priemere 2-3 telefonáty od nových kolegov, ktorí sa ma pýtajú na to, ako majú priviesť zosnulého, aké doklady k tomu potrebujú, kde ich získajú, a podobne, a pritom niekedy si stačí prečítať zákon. A práve tieto informácie by mali mať všetci pracovníci v oblasti pohrebníctva v rámci vzdelávania.
Posledná otázka na záver, čo vám dáva a berie toto povolanie?
Som typ človeka, ktorý keď sa rozhodne robiť nejaké povolanie, tak sa ho snaží robiť zodpovedne, kvalitne a na plný úväzok. Pracovať v pohrebníctve nie je len o tom, že človek príde ráno do práce, spraví si nejakú robotu a po práci odíde domov, je to robota na 24 hodín.
Ja fungujem na telefóne nonstop, či som doma večer, cez víkend, na dovolenke, vždy som ochotný prijať telefón, poradiť pozostalým, respektíve prísť osobne na miesto. Často mi pozostalí volajú aj z iných rajónov, že majú nedostatočné, alebo nepresné informácie a ja sa ich snažím uviesť na pravú mieru. Odmenou za moju prácu sú spokojní pozostalí.
Pripravil Marcel Lincényi, foto Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP I. 2017
Späť na tému Členovia SAPaKS
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 5 fotografií
