Nový občiansky zákoník

04.01.2014

V Česku nastanú revolučné zmeny pri dedičstve

 Od 1. januára 2014 nadobudne v susednom Česku účinnosť nový občiansky zákonník. Ten do súčasného právneho stavu prinesie skutočné revolučné zmeny v dedičskom konaní. Novinkou je, že majetok budete môcť odkázať dedičom, ak splnia vaše podmienky, ktoré im stanovíte. Pokiaľ tak neurobia, stratia nárok na dedičstvo. Nová právna úprava tiež zmenší práva neopomenuteľných dedičov, teda vašich potomkov. Navyše, pomocou tzv. odkazu môžete nariadiť dedičovi, aby vydal inej osobe určitý predmet z vášho dedičstva. Ako v rozhovore prezrádza Pavla Sýkorová z Komisie pre aplikáciu novej civilnej legislatívy z Ministerstva spravodlivosti Českej republiky, nový občiansky zákonník bude viac rešpektovať vôľu poručiteľa.

V Česku sa od januára 2014 mení občiansky zákonník. Podľa novej právnej úpravy bude platiť, že poručiteľ bude môcť zaviazať dediča na plnenie rôznych príkazov a podmienok, ak budú chcieť dedičstvo získať. Je to podľa vás dobrý krok?
Nový občiansky zákonník sa vydal cestou väčšieho rešpektovania vôle poručiteľa, ako má byť s jeho majetkom po jeho smrti naložené. Po novom zákon poručiteľovi (osoba, po ktorej sa dedí) umožňuje uviesť v závete doloženie času, podmienku, alebo príkaz. Rozdiel medzi doložením času a podmienkou je v tom, že sa doloženie času viaže vždy na udalosť, ktorá v budúcnosti musí nastať. Ak nie je isté, či čas nastane, platí tzv. zanechané právo za podmienené. Podmienky môžu byť ako odkladacie (splnením podmienky dedičstvo nadobudne), tak rozväzovacie (nesplnením podmienky stráca právo na dedičstvo). Poručiteľ tak môže napríklad synovi nariadiť, aby vyštudoval vysokú školu. Ten dedičstvo nadobudne až v okamihu, keď vysokú školu vyštuduje a do tej doby bude mať k dedičstvu užívacie právo tzv. prvotný dedič. Je tomu tak preto, že nový občiansky zákonník neustanovuje, že sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, ale že „dedičské právo vzniká smrťou poručiteľa“.

• Poručiteľ je však obmedzený v tom, aké si môže klásť podmienky. Nesmie napríklad dedičovi uložiť, aby ukončil štúdium na vysokej škole, opustil zamestnanie a podobne, pretože by tým už dediča zjavne obťažoval. A ďalej sa nebude prihliadať k podmienke, ktorou by poručiteľ dediča zaviazal uzavrieť manželstvo, zotrvať v ňom, prípadne ho aj zrušiť. Poručiteľ môže svoje posledné obstaranie obmedziť aj tým, že dedičovi prikáže, aby napríklad niečo vykonal. Ak to dedič dostatočným spôsobom nesplní (napríklad nepostará sa o chorého príbuzného), stráca právo na dedičstvo.

Čo bude platiť pre už spísané závety pred 1. januárom 2014 a po tomto termíne? Budú tam odlišné pravidlá? Na čo by mali poručitelia, ktorí závet spíšu, myslieť?
Ak poručiteľ spíše závet pred 1. januárom 2014 a zomrie do konca tohto roka, použije sa úprava doterajšieho občianskeho zákonníka. Iná by bola situácia, ak by zomrel po 1. januári 2014. Potom sa už budú aplikovať ustanovenia nového občianskeho zákonníka. Pri spisovaní závetu už v tomto roku môže poručiteľ využiť aj ustanovenia niektorých inštitútov dedičského práva z nového občianskeho zákonníka. V závete tak bude môcť uviesť podmienku, doloženie času alebo príkaz. Ďalej bude môcť dôvetkom v závete nariadiť odkaz.

• Ak by poručiteľ zomrel po 1. januári 2014 a jeho závet spísaný pred 1. januárom 2014 by odporoval ustanoveniam doterajšieho občianskeho zákonníka, ale už nie ustanoveniam nového občianskeho zákonníka, bude považovaný za platný. Tak napríklad, pokiaľ zabudne poručiteľ uviesť v závete presný dátum, kedy bol podpísaný, bol by podľa doterajšej právnej úpravy neplatný. Nový občiansky zákonník ho považovať za neplatný nebude.

Na Slovensku musí byť závet zostavený len písomne. Ako je to v Česku dnes a čo má platiť po novom? Prečo sa podľa vás rozširujú možnosti závetu?
Podľa doterajšej právnej úpravy je vyžadovaná písomná forma závetu. Rozoznávame závet spísaný vlastnou rukou poručiteľa, závet spísaný inak ako vlastnou rukou poručiteľa (napríklad na počítači) a závet vo forme notárskej zápisnice. Nový občiansky zákonník umožňuje v zákonom stanovených prípadoch rozhodnúť o majetku aj ústne. Ide o tzv. závet s úľavami. Je určený osobám, ktoré sa kvôli nejakej udalosti (napríklad živelné pohromy, vojny a podobne) nachádzajú v ohrození života. Nový občiansky zákonník upravuje závet prednesený ústne pred tromi svedkami s obmedzenou platnosťou dvoch týždňov, závet zaznamenaný starostom obce, na území ktorého sa závetca nachádza, s obmedzenou platnosťou troch mesiacov a závet spísaný na palube námornej lode, v lietadle, vo vojne pred veliteľom vojenskej jednotky ČR, tiež s obmedzenou platnosťou troch mesiacov.

Nový občiansky zákonník pamätá aj na ochranu človeka, ktorý je prítomný pri spisovaní závetu, teda svedka. Ten bude musieť zachovať mlčanlivosť. Čo ak poruší túto povinnosť?
Závet je súkromnou záležitosťou poručiteľa. Preto nový občiansky zákonník zamedzuje, aby bol jej obsah šírený svedkom alebo inými osobami. Ak svedok poruší povinnosť mlčanlivosti, musí poručiteľovi odčiniť ujmu, ktorú tým spôsobil.

Od budúceho roka nebude nevyhnutnou podmienkou platnosti závetu presný dátum závetu. Podľa súčasného práva je takýto závet neplatný, alebo ako sa to rieši? Môže napríklad človek spísať závet aj na Štedrý deň?
Podľa doterajšej právnej úpravy musí byť v závete uvedený dátum, kedy bol podpísaný, a to presným označením dňa, mesiaca a roka (napríklad 24. 12. 2007). Ak ho uvedie poručiteľ iným spôsobom (napríklad na Štedrý deň roku 2011), je celý závet neplatný , čo iste nie je v súlade s jeho vôľou. Podľa úpravy nového občianskeho zákonníka môže byť platný aj závet, v ktorom poručiteľ zabudne uviesť dátum.

Ak si dnes dá niekto nejaké podmienky do závetu a tie sa nenaplnia, nemá to žiadne právne následky. Od januára 2014 si bude môcť klient klásť podmienky a trvať na ich naplnení. Boli predtým s tým v praxi problémy? Prečo sa k tomu, podľa vás, pristúpilo?
Doterajšia právna úprava, ktorá úplne neakceptovala slobodnú vôľu poručiteľa, nespájala s podmienkami v závete žiadne právne následky. Nový občiansky zákonník prináša posilnenie vôle poručiteľa pri rozhodovaní o jeho majetku pre prípad smrti. Umožňuje tak poručiteľovi usporiadať si svoje majetkové pomery, vyplývajúce z jeho celoživotnej činnosti, pre čas po jeho smrti, napríklad kladením si podmienok pre nadobudnutie dedičstva.

Dedičia sú dnes rozdelení do štyroch dedičských skupín, po novom má byť skupín šesť. Prečo sa tento okruh skupín rozširuje? Vyžiadala si to prax, alebo iné okolnosti?
Podľa doterajšej právnej úpravy sú dedičia zo zákona rozdelení do štyroch dedičských skupín. Pokiaľ sa nenájde žiadny dedič v týchto štyroch skupinách, pozostalosť prechádza ako majetok bez pána (tzv. odúmrť) na štát. Štát v takejto situácii nie je považovaný za dediča. Oproti doterajšiemu stavu preto nový občiansky zákonník podstatne rozširuje okruh osôb, ktoré sa môžu stať dedičmi zo zákona. Majetok by totiž mal čo najviac zostať v rodinnom kruhu a prechádzať na štát by mal v čo najmenšej miere. Upravuje preto šesť dedičských tried, kedy sú novo do okruhu zákonných dedičov zaradení poručiteľovi praprarodičia, alebo sesternice a bratranci.

vahy-sudBudúci rok sa do dedičského práva vracia aj inštitút odkazu. To znamená, že majetok môžeme aj bez súdu odkázať napríklad svojmu susedovi, alebo ako to bude prebiehať v praxi? Aké sú výhody tohto inštitútu?
Nový občiansky zákonník navracia odkaz do dedičského práva, ktorý bude najčastejšie nariadený tzv. dovetkom v závete. Odkazom sa v odkazovníku zriadi pohľadávka na vydanie určitej veci, prípadne jednej alebo niekoľkých vecí určitého druhu, alebo na zriadenie určitého práva tzv. odkazovníkovi. Poručiteľ môže ako odkaz určiť aj vec, ktorá je vo vlastníctve inej osoby (napríklad dediča). Ukážme si to na príklade. Poručiteľ má dvoch kamarátov Jána a Petra. Ján je vlastníkom historického motocykla, po ktorom túži Peter. Poručiteľ sa rozhodne „povolať“ svojho kamaráta Jána. Prikáže mu vydať Petrovi ako odkaz spomínaný historický motocykel. Ján má na výber, či dedičstvo prijať a vydať motocykel Petrovi, alebo dedičstvo odmietnuť a motocykel si ponechať. Ponuku dedičstva potvrdzuje dedičom súd, zatiaľ čo právo na odkaz bude odkazovník uplatňovať voči dedičovi priamo bez súdu. Odkazovník nebude účastníkom konania o pozostalosť, čím odpadnú časté prieťahy v tomto konaní spôsobené nezhodami dedičov. Odkaz bude výhodný pre odkazovníka v tom, že nebude mať zodpovednosť za dlhy poručiteľa, lebo nie je dedičom. Pýtate sa, či nedôjde zriadením odkazov k poškodeniu práv veriteľov? Nový občiansky zákonník pamätá aj na tieto situácie. Každému z dedičov musí zostať z hodnoty dedičstva aspoň štvrtina odkazov nezaťažená. Pokiaľ ich poručiteľ zaťaží viac, bude mať dedič právo na pomerné skrátenie odkazu.

Dedičov asi nepoteší novinka, že od budúceho roka budú ručiť za dlhy zosnulého v plnej výške, prípadne ich budú musieť doplatiť zo svojho. Dnes ručia za dlhy len do výšky dedičského podielu.
Podľa doterajšej právnej úpravy má dedič povinnosť hradiť poručiteľove dlhy len do výšky nadobudnutého dedičstva. Zodpovednosť za poručiteľove dlhy vyplýva zo zákona a nie je zásadne závislá na tom, či dlhy boli alebo neboli v rámci dedičského konania zaradené do pasív dedičstva. Nie je rozhodujúce, aká bola výška dlhov v čase smrti poručiteľa, ale či dlhy v čase smrti poručiteľa existovali. Ak sa po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa dedičské konanie skončilo, objaví nejaký ďalší poručiteľov majetok, vykoná súd o tomto dodatočne zistenom majetku dedičské konanie. Tým dôjde k zvýšeniu ceny nadobudnutého majetku a v dôsledku toho aj k zodpovednosti dediča za tieto dodatočné dlhy. Pokiaľ dedič nevie o existencii prípadných dlhov poručiteľa, má možnosť navrhnúť, aby súd vyzval uznesením veriteľa k prihláseniu ich pohľadávok. Predíde tak tomu, aby po ňom bolo v budúcnosti, po tom, kedy uhradil známe dlhy a vyčerpal tým cenu nadobudnutého dedičstva, požadované zaplatiť dlhy, o ktorých nevedel.

Čo sa týmto pre dedičov v praxi zmení?
Podľa nového občianskeho zákonníka bude mať dedič povinnosť platiť poručiteľove dlhy v plnom rozsahu. Iste nebude v určitých prípadoch vhodné, aby dedič bol povinný zaplatiť dlhy nad rozsah nadobudnutého majetku. Je mu preto zákonom poskytnutá ochrana, spočívajúca v možnosti ohraničenia rozsahu povinnosti k úhrade dlhov zosnulého prostredníctvom súpisu pozostalosti. Dedič bude mať po 1. januári 2014 právo dať si urobiť súpis pozostalosti, ak ho uplatní do jedného mesiaca odo dňa, kedy ho súd o tomto práve vyrozumie. Kto si tento súpis nedá vyhotoviť, alebo vyhlási, že si právo výhrady súpisu neuplatňuje, dodatočne tak nebude môcť urobiť. Súpis majetku (pozostalosti) spravidla vyhotoví notár. V jednoduchých prípadoch môže byť súpis pozostalosti nahradený spoločným prehlásením dedičov o pozostalostnom majetku.

• Pokiaľ si však dedič vyhradí súpis pozostalosti, bude povinný zaplatiť dlhy po zosnulom len do nadobudnutého dedičstva. Mohlo by sa zdať, že oproti dnešnému stavu sa tak nič nezmení, ale nie je tomu tak. Ak totiž dedič vedome neuvedie do súpisu majetku niektoré predmety a veriteľom sa podarí ich existenciu preukázať, prestane pre dediča platiť ochrana, ktorú mu poskytoval súpis majetku pozostalého. Vtedy bude musieť zaplatiť dlhy v celej výške.
 
Rovnako tak bude od roku 2014 možné vzdať sa dedičstva po smrti poručiteľa v prospech druhého dediča. Myslíte si, že sa to bude využívať v praxi a v akých prípadoch?
Nový občiansky zákonník upravuje doterajšiu právnu úpravu, podľa ktorej sa vzdať dedičstva nemožno. Dedičstvo možno buď prijať, alebo odmietnuť. Po 1. januári 2014 sa tak bude môcť dedič rozhodnúť, či dedičstvo prijme, odmietne, alebo sa ho vzdá v prospech druhého dediča. Odmietnuť dedičstvo totiž nemožno v prospech inej osoby. Nový občiansky zákonník tak vychádza v ústrety praxi, kedy má potomok poručiteľa v prípade zákonnej postupnosti z rôznych dôvodov záujem, aby jeho dedičstvo pripadlo ostatným dedičom. Vzdanie sa dedičstva sa však nesmie dotknúť práv veriteľov, preto sa obdobne použijú ustanovenia o scudzenia dedičstva. Vzdanie sa dedičstva sa oproti scudzenia dedičstva líši v tom, že dedič sa vzdáva dedičstva pred súdom v konaní o dedičstve, nie zmluvou vo forme notárskej zápisnice ako o scudzenia dedičstva. Ak sa dedič vzdá dedičstva, ktoré podľa poručiteľovej vôle môže a má splniť len on osobne, nezbavuje sa tým povinnosti splniť takéto opatrenie.

Zavádza sa aj inštitút dedičskej zmluvy. Aké tam budú po novom platiť podmienky?
Dedičskú zmluvu, ktorá je čo do právnej sily najsilnejším dedičským titulom, naše právo, hoci v odlišnej podobe, poznalo do roku 1950, kedy bola z občianskeho zákonníka vylúčená. Kto chce uzavrieť dedičskú zmluvu, musí mať nielen obstarávaciu spôsobilosť, ale aj spôsobilosť zmluvne sa k tomu zaviazať. Dedičská zmluva musí byť uzatvorená vo forme verejnej listiny (t. j. notárskym zápisom), inak sa na ňu bude pozerať ako na závet.

• Dedičskú zmluvu nemožno jednostranne zrušiť, čo dáva predpokladaným dedičom vyššiu istotu, že sa skutočne raz stanú vlastníkmi. Táto zmluva však neobmedzuje poručiteľa v nakladaní s majetkom za jeho života. Dedičnú zmluvu si nemožno zaobstarať na celý majetok. Štvrtina pozostalosti musí zostať voľná, aby o nej poručiteľ mohol rozhodnúť podľa svojej zvlášť prejavenej vôle. Ak chce poručiteľ nechať zmluvnému dedičovi aj túto štvrtinu, môže tak urobiť v závete. Dedičskou zmluvou môžu byť povolaní aj manželia. Na jej platnosť nemá prípadný rozvod manželstva žiadny vplyv. Rozvedený manžel však môže požiadať súd, aby zmluvu zrušil. V dedičskej zmluve môže byť aj záväzok dediča, že dedičstvo neodmietne.

 
Pripravila Zuzana Voštenáková © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP december 2013

Pýtali sme sa aj v ankete, či by ste podobné zmeny týkajúce sa určovania podmienok (stanovených závetmi), po ktorých splnení, by ste mohli nadobudnúť dedičstvo privítali aj u nás, alebo nie. Výsledky ankety.
 
Späť na tému Česká republika

 

 

Podporte náš článok

Dnes je: 02.12.2020

Meniny má: Bibiána

Mapa členov - sidebar
Inzercia
06.11.2020

Očakávané výstavy, akcie

Zobraziť viac >
31.07.2019

Pohrebné vozidlo Mercedes

Zobraziť viac >
19.06.2019

Miesto pre vašu inzerciu

Zobraziť viac >

sapaks
sutaz vo vykope
EFFS
slovak funeral