Rozhodnúť môže iba súd

01.09.2015

Vyhlásenie za mŕtveho?

Ak polícia dlhodobo pátra po vašom nezvestnom príbuznom, môžete podať návrh na vyhlásenie za mŕtveho. Tento krok je však na mieste až vtedy, ak je nepochybné, že nezvestný už nežije. Ako v rozhovore tvrdí advokát JUDr. Milan Ficek z advokátskej kancelárie Ficek & Ficeková, vyhlásiť nezvestného za mŕtveho je oprávnený iba súd. „Uvedené konanie trvá spravidla viac než rok. Ak súd vydá takéto rozhodnutie, to následne slúži ako podklad pre zápis do knihy úmrtí vedenej na matrike.“

Ako treba po právnej stránke postupovať v prípade, ak sa nám pred pár dňami či mesiacmi stratil príbuzný a my o ňom nemáme žiadne správy?
Pátranie po nezvestných osobách patrí do kompetencie polície. Pokiaľ nemáme o blízkej osobe žiadne správy niekoľko dní či mesiacov, prvým krokom je kontaktovanie polície. Pri pátraní po nezvestných sú kľúčové predovšetkým prvé dni pátrania. Uvedené platí o to viac, ak ide o maloleté nezvestné osoby. Z tohto dôvodu je vhodné upovedomiť políciu o nezvestnom v čo najkratšom možnom čase. Pre zefektívnenie pátrania je potrebné poskytnúť polícii podrobné informácie o nezvestnej osobe, ako je meno, vek, výška, farba očí, vlasov a podobne. Vhodné je poskytnúť aj aktuálnu fotografiu, na základe ktorej by mohla byť nezvestná osoba rozpoznaná. Zefektívniť pátranie po nezvestných osobách môžu aj médiá, ktoré môžu zverejniť fotografiu nezvestnej osoby a požiadať o pomoc pri pátraní.

Na čo zvyčajne polícia v takýchto prípadoch zvykne prihliadať?
Polícia pri pátraní po nezvestných rozlišuje, či ide o osobu mladšiu alebo staršiu ako 18 rokov. Pokiaľ je vypátraná nezvestná osoba mladšia ako 18 rokov, vždy sa predvedie na príslušný útvar policajného zboru a súčasne sa vyrozumie jej zákonný zástupca (spravidla rodič), aby si ju prišiel vyzdvihnúť. Ak by nastala situácia, že zákonný zástupca si ju nemôže alebo nechce vyzdvihnúť, treba kontaktovať príslušnú sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu a umiestniť takúto osobu do bezpečného prostredia. Ak polícia nájde nezvestného  staršieho ako 18 rokov, najskôr sa u neho musí informovať, či súhlasí s oznámením miesta svojho pobytu tomu, kto oznámil jeho nezvestnosť. Pokiaľ nájdená osoba takýto súhlas neudelí, polícia je povinná jej rozhodnutie rešpektovať a oznamovateľa nezvestnosti iba upovedomí o tom, že nezvestnú osobu vypátrala a že je živá a zdravá. Súčasne oznamovateľa nezvestnosti upovedomí o tom, že si nájdená osoba neželá oznámiť miesto svojho pobytu.
 
Čo v prípade, ak polícia eviduje nezvestného a pátra po ňom, no bez akejkoľvek stopy. Kedy je vhodné podať žiadosť o vyhlásenie za mŕtveho?
Pokiaľ polícia po nezvestnom pátra, avšak bez akejkoľvek stopy, je na zvážení blízkych, či niektorý z nich podá návrh na vyhlásenie za mŕtveho. Tento krok je však na mieste až vtedy, ak je nepochybné, že nezvestná osoba už nežije. Napríklad, ak ide o dlhodobo nezvestného, alebo ide o osobu, ktorá zostala nezvestná po havárii alebo nehode.

3750_advokat-ficek
JUDr. Milan FICEK
Podáva sa uvedená žiadosť na súd, alebo ako to funguje? Aké úkony ďalej robí súd, kým niekoho vyhlási za mŕtveho a na čo spravidla prihliada?
Vyhlásiť nezvestného za mŕtveho je oprávnený iba súd, pričom súdom príslušným na konanie o vyhlásení za mŕtveho je okresný súd, v obvode ktorého mal naposledy bydlisko ten, kto má byť vyhlásený za mŕtveho. Na vyhlásenie osoby za mŕtvu musia byť splnené hmotnoprávne podmienky uvedené v paragrafe 7 ods. 2 druhá a tretia veta Občianskeho zákonníka. Z procesného hľadiska je konanie o vyhlásenie za mŕtveho upravené iba stroho, a to v paragrafoch 195 až 200 Občianskeho súdneho poriadku. Toto konanie patrí medzi tzv. nesporovú súdnu agendu, a preto ho možno začať aj bez návrhu. Pokiaľ sa však takéto konanie začína na návrh, musí ho podať ten, kto má vo veci právny záujem. Napríklad ten, kto by mohol po nezvestnej osobe dediť. V nesporových veciach platí tzv. vyšetrovacia zásada, a preto je súd povinný sám vykonať dokazovanie ohľadom toho, či sú splnené podmienky na vyhlásenie za mŕtveho.

Ako dlho môže trvať takéto konanie a z čoho bude súd vychádzať?
Súd by sa mal najskôr pokúsiť nájsť nezvestného lustráciami v rôznych registroch, napríklad v registri obyvateľstva. Mal by tiež preveriť, či sa osoba nenachádza vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody a podobne. Pokiaľ súd zistí, že sú splnené podmienky na vyhlásenie nezvestnej osoby za mŕtvu, ustanoví opatrovníka, ktorý bude chrániť záujmy nezvestného. Súd je ďalej zo zákona povinný vyzvať nezvestného, aby sa v lehote jedného roka prihlásil. Súčasne vyzve každého, kto o nezvestnom vie, aby o ňom v tej istej lehote podal správu. Až po uplynutí uvedenej lehoty vydá súd rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho.  Z uvedeného dôvodu trvá konanie o vyhlásení za mŕtveho spravidla viac než rok.

Čo takéto vyhlásenie za mŕtveho znamená pre príbuzných?
Ak súd vydá rozhodnutie o vyhlásení nezvestného za mŕtveho, takéto rozhodnutie následne slúži ako podklad pre zápis do knihy úmrtí vedenej na matrike. Na vykonanie zápisu rozhodnutia súdu o vyhlásení za mŕtveho je príslušný matričný úrad v sídle súdu, ktorý rozhodol o vyhlásení za mŕtveho. Následne sa už na osobu hľadí ako na mŕtvu a príbuzní toho, kto bol vyhlásený za mŕtveho, tak môžu ďalej postupovať rovnako, ako keby bolo úmrtie zistené obvyklým spôsobom.

Prezraďte, čo sa deje s majetkom či dlhmi po nezvestnom. Vstupujú do dedičského konania, ako by bol mŕtvy?
V prípade, keď osoba, ktorá bola vyhlásená za mŕtveho po sebe zanechala majetok, tento bude predmetom dedičského konania. Rovnako ako pri každej dedičskej veci aj tu platí, že poručiteľove dlhy sa dedia len do výšky ceny dedičstva. Nemôže preto nastať taká situácia, že dedičia by po osobe vyhlásenej za mŕtvu, po poručiteľovi, zdedili iba dlhy.

Akým chybám by sa mali vyhnúť príbuzní pri nezvestnom príbuznom?  
V prvom rade je potrebné rozlišovať medzi situáciami, kedy je osoba dlhodobo nezvestná a situáciami, keď osoba zmizla náhle. Ak ide o nezvestného, ktorý zmizol náhle, je potrebné urýchlene kontaktovať políciu, prípadne požiadať o pomoc médiá. Týmto spôsobom sa šance na vypátranie nezvestnej osoby zvýšia.

Na druhej strane, ak ide o dlhodobo nezvestného, u ktorého sa možno dôvodne domnievať, že už nežije a príbuzní ho chcú vyhlásiť za mŕtveho, je potrebné podať návrh na súd a dodržať zákonom ustanovený postup. Dodržaním všetkých zákonných podmienok sa možno vyhnúť akýmkoľvek nečakaným komplikáciám.


Sú nezvestní, nádej pre ich blízkych zomiera posledná...


Z ničoho nič zmiznú bez stopy. Rodina či priatelia celé týždne, mesiace, roky o nich nemajú žiadne správy. Mnohí nezvestní sú spravidla nie vlastnou vinou „vytrhnutí“ z rodinného prostredia a ich nečakaná „strata“ je pre príbuzných zvlášť krutá. Pátranie sa spravidla prerušuje po 20 rokoch, no v praxi sa nie raz pokračuje v zisťovaní nových skutočností aj naďalej.

Polícia na začiatku tohto roka podľa štatistík pátrala približne po 487 nezvestných osobách. Ako tvrdí Michal Slivka, hovorca Prezídia policajného zboru, pri nezvestnom treba v prvom rade rozlišovať, či ide o dieťa, teda maloletého, prípadne mladistvého alebo dospelého človeka. Dôvody nezvestnosti bývajú rôzne. „V prípade detí je to túžba po dobrodružstve, zlý prospech v škole, zlé rodinné prostredie, útek z výchovného zariadenia či detského domova. U dospelých zväčša zlý psychický stav v dôsledku užívania liekov, drog, straty zamestnania, finančných ťažkostí, sklony k samovražde, prípadne psychické ochorenia,“ spresňuje hovorca. Čo nezvestný, to iný životný príbeh, ktorý hlboko zasahuje do života každej rodiny a ovplyvní ich na dlhé roky.

Nezvestného treba nahlásiť ihneď
Nezvestnosť dotyčného človeka, bez ohľadu na vek, sa vyhlasuje okamžite po oznámení polícii. Údaje o ňom podľa Michala Slivku polícia vloží do informačného systému pátrania po osobách a tie sú automaticky prenesené aj do Schengenského informačného systému. „Teda, ihneď sa po osobe pátra nielen na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni. Následne využijeme všetky dostupné metódy a prostriedky pátrania, v závislosti od konkrétneho prípadu.“

Ak existuje reálny predpoklad, že je vážne ohrozené zdravie alebo život nezvestného, napríklad ide o maloleté dieťa alebo osoba trpí vážnou duševnou poruchou, prípadne je odkázaná na medikamentóznu liečbu a podobne, vykonáva polícia pátracie akcie. „Pri nich nasadzujeme väčší počet policajtov, záchranných zložiek, v teréne používame špeciálnu techniku, lokalizujeme mobil nezvestnej osoby, zverejňujeme pátranie prostredníctvom médií. V menej závažných prípadoch, ako sú napríklad opakované odchody z domu, používame na vypátranie nezvestnej osoby bežné prostriedky operatívno-pátracej činnosti. Previerky u známych, príbuzných, v škole, na železničných a autobusových staniciach a podobne,“ tvrdí Michal Slivka.
 
Po vyhlásení pátrania po nezvestnej osobe sa kriminalista kontaktuje s oznamovateľom nezvestnosti, respektíve s príbuznými nezvestného s cieľom spresniť získané informácie o dotyčnom a priebežne s nimi spolupracuje až do ukončenia pátrania.

Pátranie sa odvolá po 20 rokoch
Dôvody nezvestnosti pominú v prípade, ak sa hodnoverným spôsobom preukáže, že nezvestný je stále živý, mimo ohrozenia života a zdravia, alebo došlo k úmrtiu jeho osoby. V prípade detí sa postup líši. „Pri nezvestnosti dieťaťa sa pátranie odvoláva až vtedy, ak je dieťa odovzdané naspäť rodičom, prípadne iným zákonným zástupcom. Pri neúspešnom pátraní po nezvestnom sa takéto pátranie automaticky odvolá po uplynutí 20 rokov od jeho vyhlásenia,“ hovorí Michal Slivka.

Ak ste stratili vášho príbuzného či už doma alebo v zahraničí, pátra sa po ňom na národnej aj medzinárodnej úrovni. „V rámci medzinárodnej spolupráce sa informácie o nezvestnej osobe zverejňujú v informačnom systéme Interpolu a v Schengenskom informačnom systéme. Slovenská polícia úzko spolupracuje so slovenským výborom UNICEF. Medzinárodná spolupráca prebieha prostredníctvom Národnej ústredne Interpol, Národnej ústredne SIRENE, prostredníctvom policajných pridelencov v zahraničí alebo priamych osobných kontaktov na zahraničné partnerské útvary.“

V prípade neznámej mŕtvoly nezistenej totožnosti údaje vkladá polícia do informačného systému pátrania po osobách a po totožnosti nájdených mŕtvol. „Tiež typujeme spomedzi hľadaných a nezvestných na základe zvláštnych znamení, zlomenín, tetovania, chrupu, respektíve iných abnormalít. V prípade stotožnenia osoby s mŕtvolou nezistenej totožnosti sa vykonáva analýza DNA, ktorá stotožnenie osoby potvrdí alebo vyvráti,“ objasňuje Michal Slivka.

Časté chyby pri nahlasovaní nezvestnosti
Medzi verejnosťou ešte stále koluje dezinformácia, že nezvestnosť niekoho polícia vyhlási až 24, prípadne 48 hodín po tom, čo nie je známy pobyt osoby, prípadne sa táto nehlási najbližším. Skutočnosť je však taká, že slovenská polícia vyhlasuje nezvestnosť osoby bezodkladne po jej oznámení.

„Je potrebné, aby ľudia, ktorí nezvestnosť nahlasujú, mali so sebou aktuálnu fotografiu nezvestného a osobu opísali. Uviedli charakteristické znaky, popis oblečenia, odkedy je osoba nezvestná, s kým sa naposledy stretla, na akom mieste bola naposledy videná, či mala nejaký dôvod na odchod z miesta obvyklého pobytu. Tiež je vhodné uviesť, či existuje podozrenie, že by bola osoba v ohrození života alebo zdravia, či mala pri sebe mobilný telefón a podobne,“ objasňuje hovorca.

Polícia odporúča nezvestného na mobilný telefón nekontaktovať, aby sa opakovaným volaním telefón nevybil a bolo možné ho lokalizovať. Odporúča však odoslať sms s textom, že sa o ňu bojíte, nech sa ozve späť. „Je predpoklad, že ľudia, ktorí nezvestnosť nahlasujú, majú k nezvestnej osobe blízky vzťah, a preto poznajú jej zvyklosti, miesta obvyklého pobytu, okruh kolegov, priateľov a podobne. Pre políciu je akákoľvek indícia veľmi nápomocná,“ uzatvára hovorca.
Podporte náš článok