Expert v odbore

19.03.2013

Pri samovraždách musíme výlučiť cudzie zavinenie

 Všetky dokonané samovraždy musia byť vyšetrené súdnymi lekármi, aby vylúčili cudzie zavinenie. O tejto práci sme sa rozprávali so súdnym lekárom a zástupcom prednostu Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Martin (JLF UK a UNM) v Martine MUDr. Jozefom Krajčovičom, PhD.
 
Ako často riešite samovraždy na Vašom pracovisku?
Riešenie samovrážd je takmer bežná práca. Na našom pracovisku máme do týždňa jeden až dva samovražedné prípady, ktoré skúmame z medicínskeho a aj z forenzného hľadiska.
 
Aká je úloha súdneho lekára v prípade zomrelého, u ktorého je podľa polície podozrenie zo spáchania samovraždy?
Našou hlavnou úlohou je pri každom násilnom úmrtí vylúčiť cudzie zavinenie, zvlášť u samovrážd aj prekrytie iného trestného činu fingovanou samovraždou. Skúmali sme osobu zrazenú vlakom, u ktorej sme zistili čistý priestrel hrudníka, čo sa nemohlo stať pri zrazení vlakom. Taktiež sme analyzovali osobu zrazenú vlakom, u ktorej sme zistili, že mala  také poranenia, ktoré mohli vzniknúť len pri fyzickom konflikte s inou osobou. V Čechách bol zase známy prípad manželov Stodolových, ktorým po niekoľkých rokoch dokázali osem vrážd starých ľudí, ktorých najskôr obrali o peniaze, a potom ich usmrtili zaškrtením, zahrdúsením či inak a následne fingovali samovraždu obesením. Spočiatku však orgány činné v trestnom konaní aj lekári prípady podcenili a mysleli si, že ide o samovraždy.
 
V minulom roku sa podľa Národného centra zdravotníckych informácií na Slovensku stalo 537 dokonaných samovrážd. Vymyká sa Slovensko v tomto smere zo štatistík v okolitých krajinách, alebo nie?
Na Slovensku sa v priemere ročne pácha okolo 600 samovrážd, čo približne vychádza od 8 do 14 prípadov na 100 tisíc obyvateľov. Naša krajina sa z pohľadu počtu samovrážd nachádza na 10 až 12 mieste spomedzi krajín Európskej únie. Ešte za čias Československa sme sa v niektorých rokoch nachádzali aj na šiestom či siedmom mieste. Výrazný výskyt samovrážd je v Rusku, kde je až 40 prípadov na 100 tisíc obyvateľov, ale tiež v pobaltských krajinách, severských štátoch (Švédsko, Fínsko, Nórsko), Dánsku, Švajčiarsku, Rakúsku a Maďarsku.
 
Ktoré skupiny ľudí sú najrizikovejšie z pohľadu samovražedných sklonov?
Na základe dlhoročných štatistík vieme povedať, že najrizikovejšou skupinou sú muži nad 50 rokov, ktorí ovdoveli, sú slobodne žijúci, majú zdravotné alebo pracovné problémy. V súčasnosti tiež stúpajú prípady samovrážd v stredných vekových kategóriách u mužov, čo súvisí so stratou zamestnania, neúspešným podnikaním alebo s problémami v partnerskom vzťahu. Taktiež stúpajú samovraždy u dospievajúcich a mladých dospelých, čo má súvis s chronickým alkoholizmom, ale aj s rozvrátenými sociálnymi vzťahmi v rodine a komunite. Veľmi často s týmito rizikovými faktormi súvisí užívanie drog a rôzne psychiatrické ochorenia ako sú depresívne stavy a depresívne psychózy. Každý potenciálny suicidant s anamnézou depresívneho syndrómu, resp. s predchádzajúcim samovražedným pokusom by mal byť podchytený a sledovaný psychiatrom.
 
Prítomnosť alkoholu sa dá zistiť v krvi, ale ako dokážete to, že človek trpel psychickými problémami?
Až v 40 percentách a v niektorých súboroch až v 50 percentách bola samovražda spáchaná pod vplyvom alkoholu. Či suicidant trpel psychickými problémami, zisťujeme kompletnou anamnézou pred samovražedným skutkom. Je pravda, že motiváciu k samovražde často nezistíme, napr. aj preto, že blízki jedinca, čo spáchal samovraždu, zatajujú niektoré skutočnosti, ktoré k tomu (k samovražde) mohli viesť.
 
Aké druhy samovrážd sú najčastejšie na Slovensku?
patologia_krajcovicNajčastejším spôsobom samovraždy je obesenie. V posledných rokoch však u mužov výrazne stúpol počet samovrážd strelnými poraneniami, čo súvisí s tým, že dnes môžete získať zbraň legálne, čo nebolo pred rokom 1989 možné. Vtedy mohli legálne vlastniť zbraň len príslušníci armády, bezpečnostných zložiek a poľovníci. Zmeny registrujeme aj u žien. Zatiaľ, čo pred 20 až 25 rokmi u žien sme takmer neregistrovali samovraždu obesením, dnes sa tento spôsob vyskytuje častejšie. V minulosti ženy končili svoj život skôr skočením pod vlak, pádom z výšky, respektíve typickou otravou plynom alebo liečivami.
 
Na aké aspekty sa zameriava pri svojej práci súdny lekár pri šetrení samovraždy?
Pri obesení skúmame škrtiacu slučku a či sú poranenia na rukách. Berieme vzorky – odtlačky z prstov rúk a dlaní, aby sme zistili, či si zomrelý nasadzoval slučku sám, alebo mu ju na krk dal niekto iný. Prácu nám často sťažuje rodina, ktorá sa snaží konanie blízkeho zatajiť pred svojim okolím a často robí nátlaky na obhliadajúcich lekárov, aby do listov o prehliadke mŕtveho neuvádzali samovraždu. Takéto prípady majú sociálny dopad na rodinu. Napríklad kňazi nechcú vykonať cirkevný pohreb človeku, ktorý spáchal samovraždu.

Pamätáte sa na nejaké zriedkavé alebo sofistikované samovraždy?
Zriedkavou je napríklad náraz autom v plnej rýchlosti do pevnej prekážky. Niekedy musíme riešiť kombinované samovraždy, keď sa použijú dva spôsoby naraz. Napríklad, keď si osoba na moste strelila do hlavy, ale ešte predtým si na nohy priviazala závažie, aby sa pri páde do vody utopila. Alebo prípad, keď si suicidant spôsobil bodné poranenie, a potom vyskočil zo štvrtého poschodia paneláka.
 
Sú nejaké prípady, na ktoré neradi spomínate?
Každý prípad samovraždy je smutný. Nepríjemné sú samovraždy detí, ktoré sa takisto vyskytujú, a majú výrazný dosah na rodinu a kamarátov. Často následne dochádza k obviňovaniu medzi členmi rodiny, medzi rodičmi a školou  a pod., že „kto za to môže a kde sa stala chyba”. Treba povedať, že je pomerne málo impulzívnych, skratových samovrážd, ktoré sú spáchané bez akýchkoľvek predchádzajúcich varovných príznakov, „z ničoho nič”. Príprava na dokonanú samovraždu má spravidla svoj vývoj, ktorý môže trvať aj niekoľko rokov (suicidálne myšlienky, tendencie, pokus atď.).
 
Vždy ste chceli byť súdnym lekárom?
Pôvodne som chcel robil ako epidemiológ. K súdnemu lekárstvu som sa dostal tak, že ma tiež zaujímali medicínsko-právne problémy, ktorým sa venujem dodnes. Niekoľko rokov som učil na právnickej fakulte v Banskej Bystrici, právnickej fakulte Akadémie vzdelávania a Pr. F. v Šafárikove. Zvlášť sa zaoberám aj problematikou pochybení v lekárskej starostlivosti s následným úmrtím pacienta. Podieľam sa na vypracovávaní ústavných znaleckých posudkov v predmetných prípadoch pre políciu, prokuratúru a súdy.
 
PhDr. Marcel Lincényi, PhD., foto Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo


Relevantný článok Štatistiky samovrážd


Späť na tému Súdne lekárstvo

 
Podporte náš článok
Uživateľská zóna

Dnes je: 22.09.2019

Meniny má: Móric

Mapa členov - sidebar
Inzercia
31.07.2019

Pohrebné vozidlo Mercedes

Zobraziť viac >
19.06.2019

Miesto pre vašu inzerciu

Zobraziť viac >

Straty a nálezy

Výsledky ankiet

Ak sa rozhodnete niektorý výsledok našej ankety použiť na svojich stránkach, uveďťe zdroj a link na náš web.

Zobraziť výsledky predchádzajúcich ankiet

Členovia sapaks

Predstavujeme Vám členov SAPaKS. Nachádzajú sa tu iba členovia, ktorí prejavili záujem o svoju prezentáciu.

Pozrite si všetkých členov.