Toxikologickými vyšetreniami neraz zachránili ľudské životy

01.10.2013

Toxikologickými vyšetreniami...

Jednou z vedecko-výskumných oblastí medicínskeho odboru súdne lekárstvo je problematika toxikológie. O úmrtiach pri požití omamných a psychotropných látok sme sa rozprávali s doc. MUDr. Ľubomírom Strakom, PhD., ktorý je zástupcom prednostu Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine. Ústav je zaradený do siete pracovísk Univerzitnej nemocnice Martin.

V súdnom lekárstve sa pod toxickými látkami rozlišuje alkohol, kyseliny a zásady, plyny, kovy, vybrané skupiny liečiv, omamné a psychotropné látky, rastlinné alkaloidy,  jedy, huby a zdraviu škodlivé potraviny. Aké druhy toxikologických vyšetrení súdne lekárstvo vykonáva?
Súdne lekárstvo je historicky veľmi starý medicínsky odbor, ktorý vznikol z potrieb práva.  Lekári sa už v staroveku stretávali s agresívnym použitím rôznych toxických látok proti zdraviu a životu inej osoby. Veď travičstvo tvorí jednu z veľmi temných stránok ľudskej histórie. Spočiatku išlo skôr o vysvetlenie rôznych nejasných príčin úmrtia človeka pri otrave, čo sa s väčšími, alebo menšími úspechmi darilo. V súčasnosti je hlavným cieľom forenznej toxikológie dokázať prítomnosť toxickej látky v ľudskom organizme, či už v živom, alebo mŕtvom. V prípade pozitívnej detekcie aj kvantifikovať koncentráciu takejto, pre organizmus toxickej látky.

straka1_0108
doc. MUDr. Ľubomír Straka, PhD.
V akých prípadoch vykonávate toxikologické vyšetrenia aj u živých jedincov?
Samozrejme, že dnes sa súdne lekárstvo zaoberá nielen určovaním príčin smrti pri smrteľných otravách, ale aj príčinami otráv, pri ktorých jedinec prežije. Prítomnosť a koncentráciu toxických látok u živých jedincov vyšetrujeme na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s trestnou činnosťou alebo dopravnou nehodovosťou. Na základe toho sa vyjadrujeme k vplyvu konkrétnej látky na správanie ľudského jedinca. V kompetencii súdneho lekárstva je hľadať koreláciu medzi výškou koncentrácie toxickej látky v krvi a jej vplyvom na zmenu psychických, senzorických a motorických funkcií. Napríklad v prípadoch alkoholu je pre potreby súdneho konania relevantné jedine vyšetrenie koncentrácie prítomnosti alkoholu v krvi na súdno-lekárskom pracovisku.

V minulosti nepohodlných vládcov, panovníkov a ostatných vysokopostavených ľudí zabíjali jedmi. Používajú sa jedy ako vražedné prostriedky aj v súčasnosti?
História používania jedov proti zdraviu a životu je veľmi stará, pretože zneužívanie otráv bolo vždy doménou ľudstva. Doklady o jedoch a ich pôsobení na ľudský organizmus možno nájsť už
v starovekom Egypte, Číne či Indii. V každom období existovali špecialisti, ktorí dokázali namiešať jedovú tinktúru či otráviť človeka. Stredovek znamenal pre travičstvo skutočnú expanziu. Odstrániť jedom nepohodlného panovníka či soka v láske bolo veľmi pohodlné. Jed sa dal od istých osôb pomerne jednoducho získať. Prirodzene, za príslušnú odmenu... Jedy, ktoré sa v tých časoch používali, boli rôzne. Často aj prírodné. V prírode sa nachádza veľké množstvo rastlín, ktorých časti môžu pôsobiť jedovato až smrteľne. Sú to rôzne rastliny, huby a výťažky z týchto rastlín. V súčasnosti nedochádza k použitiu jedov proti životu, nakoľko moderná doba prináša so sebou iné spôsoby usmrtenia. Dnes dochádza k otravám jedinca najčastejšie náhodne, alebo v samovražednom úmysle.

K akým náhodným a samovražedným otravám omamnými a psychotropnými látkami dnes dochádza najčastejšie?
Snáď najčastejšia otrava je oxidom uhoľnatým, plynom, ktorý vznikne nedokonalým spaľovaním látok. Typickým zdrojom tohto toxického plynu sú rôzne plynové ohrievače vody v kúpeľniach, staré kachle, plynové „teplomety“ so sadzami zanesenými horákmi a mnohé iné. Ak človek dlhšie pobýva v priestore, kde ovzdušie obsahuje aj oxid uhoľnatý, úmerne k jeho koncentrácii sa u postihnutého rozvinie otrava, neraz aj smrteľná. Oxid uhoľnatý obsahujú aj výfukové plyny. Každoročne máme prípady samovražedných otráv alebo nešťastných náhod pri opravách automobilov s idúcim motorom v uzatvorenej garáži. Jedov a telu cudzích toxických látok je množstvo. Mali sme aj prípad otravy sírovodíkom v silážnej jame. Tu by som podotkol, že včasná diagnostika otravy môže  zachrániť ľudské životy. Ak napríklad stanovíme oxid uhoľnatý ako príčinu úmrtia osoby v byte, veľakrát zachránime ďalšie životy tých, ktorí v takýchto rizikových priestoroch ďalej bývajú.

Čo sa týka vybraných liečiv, po akých druhoch liekov ľudia siahajú pri samovraždách najčastejšie?
V prípade samovražedného konania v súčasnosti ľudia asi najviac užívajú liečivá s účinkom na psychické funkcie (psychofarmaká), ktoré majú v nadmernej dávke za následok smrť zapríčinenú útlmom až zlyhaním činnosti mozgu. Takéto lieky sa takmer pravidelne  kombinujú s alkoholom.

Pamätáte sa na smrteľný prípad intoxikácie kyselinou?
K takémuto smrteľnému následku dochádza najčastejšie v prípadoch neúmyselného, náhodného požitia kyseliny alebo zásady. Nakoľko sa uvedené látky používajú v domácnostiach na čistenie sanitárnych zariadení, môže byť tragickou chybou, ak si gazdinka naleje kyselinu do plastovej fľaše, napríklad z minerálnej vody, ktorú položí medzi ostatné nádoby. Možno sa čudovať, ak sa z takejto fľaše náhodne napije jej syn, chlapec, ktorý pribehne domov rozhorúčený z futbalu s kamarátmi? A tragédia je na svete!

Stávajú sa ešte prípady, že dochádza k otrave ortuťou, arzénom, kadmiom, alebo iným kovom?
S takýmito vybranými otravami sa už dnes takmer nestretávame. K otravám kovmi dochádza v priemysle, napríklad na galvanizačných pracoviskách, kde sa pracuje s ťažkými kovmi a dochádza k chronickej expozícii zamestnanca.

Môže sa dostať toxická látka do tela človeka inak ako orálne?
Samozrejme, záleží na skupenstve a fyzikálno-chemických vlastnostiach toxickej látky. Je množstvo látok, ktoré sa dostanú do tela vdychovaním. Sú látky, ktoré môžeme požiť ústami.  Chemické postreky v poľnohospodárstve na báze orgánofosfátov zase prechádzajú cez kožu. Cesty vstupu toxickej látky do organizmu sú naozaj mnohé.

Rastlinné alkaloidy na nás číhajú nielen v lese, ale aj v okolí našich príbytkov. Načo by sme si mali dávať pozor pri prechádzke v prírode?
Pre ľudského jedinca môžu byť veľmi nebezpečné toxické látky, ktoré sa nachádzajú v rastlinách. Bohatstvo lesa nám poskytuje veľké množstvo rastlín, ktoré sú jedovaté, ako napríklad „vranie oko“ (Paris quadrifolia), ľuľkovec (Atropa belladona) či durman (Datura stramonium). Najčastejšie sú otravy u detí, ktoré nevedia, že pekné plody týchto rastlín sú jedovaté. Napríklad tri „vranie oká“ môžu už byť pre ľudského jedinca smrteľné.
V lese preto treba dávať na deti veľký pozor. Možno to bude pre vás prekvapením, ale medzi rastlinné alkaloidy patrí aj nikotín.

Skutočne je možné, aby sa človek otrávil napríklad tabakom, ak nepočítame následnú vzniknutú rakovinu pľúc?
Smrteľné otravy tabakom sú vedecky popísané. Napríklad, pre nefajčiara je smrteľná dávka nikotínu obsiahnutá v troch, štyroch cigaretách vyfajčených za sebou. U fajčiara je dávka podstatne vyššia. Napríklad vo väzniciach sa môžu otráviť aj navyknutí fajčiari, keď si vyrobia výluh z cigaretových ohorkov, čo je extrémne nebezpečné pre ľudský organizmus.

huby_1794
Vyzerá ako šampión a nie je to šampión
Vráťme sa do lesa, nakoľko stále trvá hubárska sezóna. Poučili sa ľudia pri zbieraní húb?
Úmrtia po požití húb sú stály problém, ku ktorému bude asi dochádzať vždy, keďže mnohí ľudia nedokážu spoľahlivo rozpoznať všetky požívateľné huby, a tí čo sú smelší, zbierajú aj také huby, ktoré nepoznajú. V prípade fatálnej otravy hubami vieme na základe mikroskopickej analýzy žalúdočného a črevného obsahu stanoviť, ktorou jedovatou hubou bola osoba otrávená.

pavuk_0415
I v domácnostiach sa nájdu nebezpečné živočíchy
Nielen pri hľadaní húb, ale aj pri zbieraní rôznych lesných plodov môže dôjsť k uštipnutiu hadom.
Priznám sa, že s uštipnutím hadmi nemáme veľké skúsenosti, nakoľko v regióne severného Slovenska existuje len jeden jedovatý had – vretenica obyčajná. Tieto otravy poväčšine nie sú smrteľné, aj keď jestvujú výnimky. K uštipnutiu hadom však môže dôjsť aj pri domácom chove exotických druhov.

V letných mesiacoch sa môžeme otráviť aj pokazeným jedlom na kúpalisku.
Na Slovensku máme vysoko kvalitnú kontrolu potravinových prevádzok, ale raz za čas sa stane, že v nejakej škole alebo škôlke dôjde k požitiu pokazeného jedla a žiaci sa infikujú napríklad salmonelózou. Je to nebezpečná situácia. Infekcie postihujú celé kolektívy a niektoré z oslabených detí môže aj zomrieť. Ak napríklad vajce nie je dobre tepelne upravené, môže dôjsť k rozmnoženiu baktérií v jedle a následnej otrave.

Žiaľ, ľudia zomierajú aj kvôli predávkovaniu drogami. Aké máte skúsenosti so zisťovaním drog v rámci toxikologických testov?
Pokiaľ nepovažujeme alkohol za drogu, tak v našom regióne severného Slovenska máme relatívne málo úmrtí na drogy. Tento problém sa skôr týka väčších mestských aglomerácií, ako je napríklad Bratislava. Na našom pracovisku je to skôr výnimočná situácia, ak diagnostikujeme smrteľné predávkovanie nejakou drogou. Nedá sa to povedať, samozrejme, o alkohole, keďže smrteľná otrava alkoholom tvorí až päť percent našich pitiev. Alkohol je spoločensky tolerovaná droga. Z nášho medicínskeho hľadiska je však alkohol látka spôsobujúca závislosť ako ktorékoľvek iné drogy.

Môže súdne lekárstvo zistiť prvotnú príčinu pri kombinovaných samovraždách, respektíve náhodných úmrtiach?
Súdne lekárstvo musí seriózne hľadať a objektívne nájsť odpovede aj v takýchto prípadoch. V prípadoch kombinovaných samovrážd sa samovrah použitím druhého spôsobu usmrtenia seba samého snaží poistiť prípadné zlyhanie primárneho spôsobu. Aktuálne publikujeme v najprestížnejšom svetovom súdnolekárskom časopise (Forensic Science International) prípad, kedy si muž rozhodnutý spáchať samovraždu sadol do auta, ktoré vo vysokej rýchlosti čelne nasmeroval do protiidúceho kamióna. Predtým, ako samovrah spôsobil ťažkú dopravnú nehodu, si svoju smrť poistil tým, že si tesne pred nárazom spôsobil smrteľné poranenie hlavy výstrelom z pištole. Väčšinou dochádza ku kombinácii mechanického spôsobu smrti obesením či zastrelením po predchádzajúcom požití vysokých dávok liekov, o ktorých suicidant vie, že v nadmernom množstve môžu spôsobiť smrť. Tými liekmi sa poisťuje, aby následok jeho samovražedného konania bol jednoznačne smrteľný.

Viete pri pitve odlíšiť, či bol človek otrávený sám, alebo bol niekym otrávený?
Na vyslovenie takéhoto záveru nie je súdne lekárstvo kompetentné. V podozrivých  prípadoch úzko spolupracujeme predovšetkým s policajnými orgánmi, pričom výsledok pitvy a určenie druhu a koncentrácie toxickej látky je len jednou zo súčastí vyšetrovania a jeden z viacerých dôkazov.

Môžu naznačiť súdnemu lekárovi pri pitve spôsob náhodného, respektíve úmyselného požitia toxickej látky už samotné posmrtné škvrny?
Nielen posmrtné škvrny. Ľudské telo má pre dobre erudovaného odborníka vysokú výpovednú hodnotu a súdny lekár už pri vonkajšej obhliadke tela zomretého môže na základe vonkajších typických znakov predpokladať, že k úmrtiu mohlo dôjsť na základe nejakej otravy. Veľa nám vedia napovedať posmrtné škvrny, ktorých farba niekedy môže naozaj nasvedčovať, že došlo k otrave. Napríklad svetločervené škvrny sú typickým príkladom otravy oxidom uhoľnatým. Hnedooranžové sú zase typické pre otravu nitrátmi. Pri vonkajšej obhliadke môžeme nájsť rôzne vpichy od injekčných ihiel, kde môžeme predpokladať, že k úmrtiu došlo v súvislosti s aplikáciou psychotropných látok. Účinkom kyselín či zásad vznikajú charakteristické poleptania kože alebo vnútorných orgánov. V prípade, že človek náhodne vypije kyselinu, tak väčšinou nájdeme poleptanie aj na perách. V takýchto prípadoch je dôležité pozorne prezrieť aj okolité prostredie, kde sa mŕtve telo  našlo. V odpadkovom koši môžu byť fólie z liekov, odhodené injekčné striekačky. V okolí mŕtveho možno nájsť rôzne fľaše, ktorých obsah treba analyzovať, lebo môže súvisieť s úmrtím. Každý prehliadajúci lekár by mal prehliadnuť nielen telo, ale aj miesto, kde bolo telo nájdené, lebo často nám takéto informácie dokážu indikovať, z akej príčiny k smrti došlo. Toxikologické vyšetrenia sú dosť finančne a personálne náročné, a preto ich vykonávame len pri dôvodnom podozrení na smrteľnú otravu. Preto nám môže významne pomôcť, ak nás prehliadajúci lekár informuje, že telo sa našlo v miestnosti, kde bol prietokový ohrievač vody, alebo sa našli prázdne obaly od liekov.

Hovoríte o nevyhnutnej spolupráci prehliadajúcich lekárov so súdnymi lekármi. Stávajú sa prípady, že súdny lekár chodí do terénu?
Súdny lekár chodí do terénu prevažne vtedy, ak prehliadajúci lekár vysloví podozrenie na násilnú príčinu smrti hlavne vo vzťahu k pôsobeniu inej osoby. Máme rozsiahlejšie skúsenosti s obhliadkami ako prehliadajúci lekári, preto si na mieste môžeme všimnúť veci, ktoré sú podstatné. Hodnotenie krvných stôp je celá komplexná veda, ktorá tieto stopy skúma. Mne samému sa raz na základe hodnotenia krvných stôp na mieste činu podarilo odlíšiť samovraždu od vraždy. Bolo nájdené mužské telo v kúpeľni s bodnou ranou v hrudníku. Manželka na polícii vypovedala, že muž šiel do kúpeľne, kde sa bodol a zomrel. Zdalo sa teda, že ide o zrejmú samovraždu, teda vyriešený prípad. Ja som si pri prechádzaní do kuchyne všimol kvapôčky krvi na stene. Podľa ich smerovania bolo evidentné, že osoba, ktorá krv stratila, smerovala z kuchyne do kúpeľne. Na základe toho som povedal policajtom, že muž sa nebodol v kúpeľni, ale v kuchyni, čo už protirečilo výpovedi manželky. Táto sa napokon priznala, že manžela bodla nožom v kuchyni a on utekal do kúpeľne, pričom na stene zanechal takmer neviditeľné, milimetrové krvné stopy. Žena bola obvinená z trestného činu vraždy.

Súčasťou súdneho lekárstva je aj medicínske právo, ktoré reaguje na všetky právne veci, ktoré súvisia s výkonom zdravotníckej činnosti.
Súdne lekárstvo má k právnym vedám z celej medicíny najbližšie. V rámci vzdelávania študentov lekárskych fakúlt učíme aj medicínsko-právnu problematiku, ktorá je veľmi široká a do ktorej spadajú všetky práva a povinností, ktoré zdravotnícky pracovník pri svojej činnosti má alebo musí dodržať. Pri výkone zdravotníckeho povolania môže dôjsť k určitým omylom a pochybeniam. Hodnotenie a posudzovanie týchto omylov a pochybení je taktiež jednou z domén súdnych lekárov. V tejto rovine spolupracujeme s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou aj orgánmi činnými v trestnom konaní. Objektívnou a nezaujatou znaleckou činnosťou vytvárame listinný dôkazový materiál pre súdne konania a rozhodnutia. Veď súdne lekárstvo je predovšetkým o hľadaní pravdy.

publikované v SP tlač jún 2013
 
PhDr. Marcel Lincényi, PhD., foto Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo


Späť na tému Súdne lekárstvo

 
Podporte náš článok
Uživateľská zóna

Dnes je: 22.09.2019

Meniny má: Móric

Mapa členov - sidebar
Inzercia
31.07.2019

Pohrebné vozidlo Mercedes

Zobraziť viac >
19.06.2019

Miesto pre vašu inzerciu

Zobraziť viac >

Straty a nálezy

Výsledky ankiet

Ak sa rozhodnete niektorý výsledok našej ankety použiť na svojich stránkach, uveďťe zdroj a link na náš web.

Zobraziť výsledky predchádzajúcich ankiet

Členovia sapaks

Predstavujeme Vám členov SAPaKS. Nachádzajú sa tu iba členovia, ktorí prejavili záujem o svoju prezentáciu.

Pozrite si všetkých členov.