17.04.2015

Pohrebné služby v Poľsku

 Na Prvej medzinárodnej konferencii v Trenčíne s názvom Právo na ľudskú dôstojnosť, vystúpil aj Marek Cichewicz, viceprezident Poľského združenia pohrebníctva a viceprezident celosvetovej federácie pohrebníctva FIAT-IFTA s prednáškou na tému medzinárodného transportu zosnulých a potrebe zosúladenia zákona. Aká je teda situácia na poľskom trhu pohrebných služieb?


Poľské združenie pohrebníctva bolo založené v roku 1998 a v súčasnosti má 34 členov, najmä manažérov veľkých cintorínov a pohrebných ústavov. „Naším zámerom je spolupracovať najmä s orgánmi ústavnej a štátnej správy. Boli sme poverení zostavením etického kódexu a organizujeme rôzne výstavy s pohrebnou tematickou i odborné konferencie. Vydávame magazín Memento, ktorý vychádza každé dva mesiace a má zhruba 600 čitateľov,“ prezrádza v úvode konferencie Marek Cichewicz.

marek_3143
Marek Cichewicz, viceprezident Poľského združenia pohrebníctva a viceprezident celosvetovej federácie pohrebníctva FIAT-IFTA
Pohrebné služby v minulosti a dnes
Pred druhou svetovou vojnou vo Varšave fungovalo niekoľko pohrebných domov, prevažne na hlavných uliciach miest. Najchudobnejší ľudia pochovávali telá zosnulých zabalené do plátna, neskôr do drevených rakiev. Po roku 1945 až do roku 1989 pohrebné ústavy boli najmä v rukách miestnej samosprávy. Iba niekoľko malých pohrebných ústavov zostalo aktívne podnikať, tie však mohli prevádzkovať svoj biznis len s určitými obmedzeniami. „Vo Varšave sme mali v roku 1989 iba 12 pohrebných ústavov, momentálne je ich takmer dvesto. Medzi najdôležitejšie cintoríny v Poľsku patrí práve varšavský cintorín, krakovský cintorín či ústredný cintorín v Štětíne,“ objasňuje Marek Cichewicz.

Poliaci preferujú katolícke pohreby
Súčasné Poľsko s takmer 40 miliónmi obyvateľmi patrí medzi ôsmy najľudnatejší štát Európy. V zahraničí je považované za hlboko katolícku krajinu. „Až 97 percent obyvateľov sa hlási ku katolíckej viere, zároveň preferuje rímskokatolícky pohrebný obrad. Toto umožňuje pohrebný obrad, ktorý je prejavom kresťanskej viery a nádeje večného života. Zároveň je spôsobom ako sa dôstojne rozlúčiť so zosnulým a zveriť ho milosrdnému Pánu Bohu,“ tvrdí Marek Cichewicz.  

Pohrebné obrady za veriaceho sa spravidla konajú v dome zosnulého, v dome smútku, či na cintoríne. Poľská rímskokatolícka cirkev zmenila svoj dávny odmietavý postoj ku kremácii a umožnila kremáciu tiel. „V prípade kremácie sa vykoná najskôr rozlúčka so zosnulým, spopolnenie a až následne sa zrealizuje ukladanie urny do zeme alebo do kolumbária, rozptyl alebo rozsyp na miestach na to určených.“

Štát pomáha príspevkom 1 000 eur
Pohreby sú nákladnou záležitosťou na celom svete, preto v dôsledku ekonomickej krízy v mnohých krajinách utrpela okrem iného aj kultúra pochovávania. Nie každému finančná situácia umožňuje zabezpečiť si honosnú poslednú rozlúčku so zosnulým. V Poľsku dostávali pred tromi rokmi pozostalí príspevok na pohreb v prepočte asi 1 500 eur. V marci roku 2011 sa však uvedená suma v rámci úsporných opatrení znížila na 1 000 eur. „Uvedená finančná suma nám umožňuje zorganizovať dôstojný pohreb aj s kremáciou a zaplatiť všetky poplatky takmer v každom meste v Poľsku. To je tiež dôvodom, prečo sa v posledných rokoch kremácia v Poľsku tak rýchlo rozšírila,“ objasňuje systém poľského sociálneho zabezpečenia Marek Cichewicz. Vláda však opäť uvažuje o znížení príspevku na pohreb pre jednu osobu, až na úroveň 500 eur či ešte menej. Ak štát takto rapídne zníži príspevok na pohreb, ľudia si budú musieť za pohreby platiť z vlastného vrecka, alebo sa budú musieť poistiť pre tento účel. „V súčasnosti sa mnohé zahraničné firmy snažia vstúpiť na poľský trh a chcú poskytovať poistenie pre prípad pohrebu. Je to pre nich dobrý trh na rozbehnutie ich „biznisu“, pretože sme veľká krajina a úctivo sa staráme o svojich blízkych zosnulých, nehľadiac na finančné nároky takéto obradu,“ spresňuje Cichewicz. Potom budú musieť aj poľské pohrebné služby hľadať vhodné riešenia, ako budú za danej situácie ďalej fungovať.

Starostlivosť o hroby blízkych
Poliaci sa o hroby svojich blízkych vzorne starajú po celý rok a organizujú osobitné podporné zbierky na to, aby sa zachovali dôležité hroby v každom poľskom meste. V posledných rokoch sa veľmi po celej krajine rozšírila sieť krematórií. Existuje predpoklad na to, že tento trend bude pokračovať. V Poľsku funguje aktuálne 30 krematórií, pred tromi rokmi ich bolo iba 13. Do konca roka 2014 bude otvorených ešte ďalších zhruba 15 nových kremačných zariadení.

Poslednou veľkou investíciou, o ktorej sa veľa hovorí, je výstavba nového cintorína, na ktorú mesto Krakov vyhlásilo verejnú súťaž a to formou spojenia súkromných a verejných finančných zdrojov. Mesto má záujem prenajímať pozemky na tento účel na 30 rokov dopredu, investor musí vybudovať dom smútku, cintorín i krematórium s dvomi kremačnými pecami na ploche viac ako deväť hektárov. Celkovo si táto investícia podľa Mareka Cichewicza vyžiada viac ako 6,5 milióna eur.

 

Pripravila Zuzana Voštenáková, foto Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP IV. 2014
Späť na tému Súčasnosť
 
Podporte náš článok
Uživateľská zóna

Dnes je: 20.05.2019

Meniny má: Bernard

Mapa členov - sidebar
Inzercia
15.05.2019

Predáme pohrebné vozidlo

Zobraziť viac >
21.03.2019

Predám, alebo dlhodobo prenajmem

Zobraziť viac >
05.09.2018

Predám pohrebné vozidlo

Zobraziť viac >

Straty a nálezy

Výsledky ankiet

Ak sa rozhodnete niektorý výsledok našej ankety použiť na svojich stránkach, uveďťe zdroj a link na náš web.

Zobraziť výsledky predchádzajúcich ankiet

Členovia sapaks

Predstavujeme Vám členov SAPaKS. Nachádzajú sa tu iba členovia, ktorí prejavili záujem o svoju prezentáciu.

Pozrite si všetkých členov.