Príjem z odúmrte

25.09.2017

Na majetku nebožtíkov (bez dedičov) bohatne štát

Žijú sami a sami spravidla odchádzajú z tohto sveta. Mnohí osamotení sa rozhodnú v rámci svojej poslednej vôle prenechať majetok či celoživotné úspory úplne cudzím ľuďom, prípadne nadácii či nejakej právnickej osobe. Sú však aj takí, ktorých nemalý majetok, vrátane financií, rôznych umeleckých predmetov, nehnuteľnosti či hnuteľných vecí, pripadne jednoducho štátu.

Jeden prípad z mnohých sa stal vlani u našich susedov. Štyridsaťpäťročný muž v susednom Česku sa rozhodol odísť dobrovoľne z tohto sveta, všetko si ale dopredu starostlivo naplánoval. Pred smrťou si želal pomôcť bezbranným zvieratám. S notárom spísal závet, v ktorom celý svoj majetok odkázal niekoľkým zvieracím útulkom. Viaceré neziskové organizácie, starajúce sa o rôzne druhy zvierat, následne dostali záhadný email, v ktorom im darca odkázal niekoľko desiatok tisíc českých korún. Krátko pred odoslaním správy spáchal samovraždu, V momente doručenia emailu bol muž už tri hodiny po smrti.

Nejde o ojedinelý prípad, kedy sa osamelý človek rozhodne prenechať majetok niekomu inému. A pokiaľ nemá blízkych príbuzných, alebo svoj majetok neodkáže niekomu „vyvolenému“, môže tento dokonca pripadnúť štátu. Napríklad pred dvomi rokmi „zbohatol“ český štátny rozpočet vďaka človeku, ktorý zomrel v Olomouci bez dedičov a zanechal po sebe značné úspory. Pri podrobnej kontrole likvidovaného majetku našli pracovníci firmy, ktorí pod dozorom zamestnancov Úradu pre zastupovanie štátu v majetkových veciach, bankovky v hodnote 100-tisíc korún českých v dvoch igelitových vreckách v kuchynskej linke. Byt, aj so všetkými vecami, tak pripadol českému štátu, ako takzvaná odúmrť, ktorú definuje český Občiansky zákonník. Celková hodnota majetku vo výške viac ako 1,5 milióna českých korún, predstavovala príjem do štátneho rozpočtu.
 
Tereza Schejbalova2
Hovorkyňa Ministerstva spravodlivosti ČR, Tereza Schejbalová
Majetok bez príbuzných v Česku? Štát na tom získa
Podľa Terezy Schejbalovej, hovorkyne Ministerstva spravodlivosti ČR, odúmrť pripadá na štát v okamihu, keď nededí žiadny dedič podľa zákonnej postupnosti, závetu alebo dedičskej zmluvy. „Súd po smrti poručiteľa začne dedičské konanie a menuje príslušného notára do postavenia súdneho komisára. Notár následne vo fáze predbežného vyšetrovania zisťuje existenciu závetu alebo dedičskej zmluvy a skúma okruh dedičov. V predbežnom konaní súd vykoná všetky úkony potrebné pre zistenie dedičov, teda vypočuje osobu oboznámenú s rodinnými a majetkovými pomermi poručiteľa, vykonávateľa pohrebu, prípadne kohokoľvek iného. Notár je tiež oprávnený nazerať do Centrálnej evidencie osôb, vyžiadať si rodné listy a dedičské spisy zosnulých osôb a ďalšie potrebné dokumenty. Ak dospeje notár po vykonanom šetrení k záveru, že poručiteľ nemal dedičov, a to vrátane prípadov, keď všetci potenciálni dedičia odmietnu dedičstvo, pripadne odúmrť štátu.“

Aj právnická osoba môže dediť. Ale len zo závetu
Prípady, v ktorých prenechávajú poručitelia svoj majetok iným subjektom, ako svojím príbuzným, či iným blízkym osobám, sú na Slovensku stále pomerne zriedkavé. Na druhej strane je podľa advokáta Milana Ficeka, z advokátskej kancelárie FICEK & FICEKOVÁ, potrebné uviesť, že v tomto smere je naša právna úprava dedičského práva pripravená aj na takéto situácie. Umožňuje vám ako poručiteľovi, aby ste v závete určili za dediča svojho majetku, prípadne jeho časti, hoci aj právnickú osobu. „Jedinou podmienkou v týchto prípadoch je, aby ste v závete ako poručiteľ dediča dostatočne určito identifikovali. Súčasne dedič – iný ako fyzická osoba, musí mať právnu subjektivitu. Tou disponuje pomerne široký okruh subjektov, ktorým ju priznáva právny poriadok. Najčastejšie ide o obchodné spoločnosti, občianske združenia, nadácie, cirkvi a iné náboženské spoločnosti a podobne.“

Na rozdiel od fyzickej osoby, ktorá môže dediť tak zo zákona ako aj zo závetu, ak ako poručiteľ chcete, aby váš majetok dedila právnická osoba, toto je možné výlučne tak, že ju za dediča určíte v závete. Právnická osoba nemôže byť za súčasnej právnej úpravy nikdy dedičom zo zákona. To, aké podmienky musí splniť závet, sú presne stavené Občianskym zákonníkom.

Notárska zápisnica „istí“ platnosť závetu
Ak by sa na Slovensku stal prípad podobný v Česku – teda ak by poručiteľ rozposlal závet spísaný e-mailom určitým subjektom, v ktorom by ich určil za dedičov – nebol by platný, keďže nespĺňa požiadavky platnosti žiadneho z typov závetov. „Opačný prípad by ale nastal v prípade, ak by bol závet spísaný napríklad vo forme notárskej zápisnice, bol by riadne uložený u notára a zapísaný v notárskej centrálnej evidencii závetov a sken tohto závetu by bol rozposlaný určeným dedičom, ktorým by ich poručiteľ informoval o tom, že ich za dedičov určil. Rovnako je potrebné uviesť, že slovenský právny poriadok nevyžaduje, aby poručiteľ poznal tých, ktorých určuje za dedičov. Ak poručiteľ dostatočne určite identifikuje svojich dedičov, závet je v tomto smere platný. To platí tak o fyzických osobách ako aj o právnických osobách,“ tvrdí Ficek.

Preto je podľa advokáta možné, aby poručiteľ v závete určil za dediča napríklad aj občianske združenie (a to uvedením jeho názvu, sídla, registračného čísla, pod ktorým je zapísané v príslušnom registri), ktoré si náhodne vybral na internete, hoci s ním nikdy žiadnym spôsobom neprišiel do styku. Rovnako z aplikačnej praxe sú známe v drvivej väčšine prípady, keď poručitelia odkazujú majetok svojim blízkym a príbuzným. Prípady, kedy poručitelia určujú v závete za dedičov rôzne právnické osoby alebo cudzie osoby, sú pomerne ojedinelé a výnimočné.

Pozor na to, aby váš majetok neprepadol štátu
Kedy môže váš majetok prepadnúť štátu a aké podmienky tam musia byť dodržané? V európskom kontinentálnom právnom systéme sa uvedené situácie riešia prostredníctvom odúmrte, ktorú nadobúda štát. Štát však v týchto prípadoch nededí – nie je dedičom, ale dedičstvo mu pripadá ako odúmrť. „Dedičstvo sa stáva odúmrťou, ktorú nadobúda do svojho vlastníctva štát v štyroch prípadoch. A to, ak poručiteľ nezanechal ani závetných, ani zákonných dedičov, prípadne ak poručiteľ síce závet zanechal, ale tento je neplatný a dedičia zo zákona nie sú. Tiež, keď poručiteľ nezanechal zákonných dedičov a jediný dedič zo závetu dedičstvo nenadobudne, alebo ak poručiteľ nezanechal závet a zákonní dedičia dedičstvo nenadobudnú,“ objasňuje Milan Ficek.

Rovnako teória dedičského práva pozná aj tzv. čiastočnú odúmrť (týkajúca sa len časti dedičstva), ku ktorej dôjde v prípade, že poručiteľ urobil platný závet len o časti svojho majetku a nezanechal zákonných dedičov, alebo keď niektorý z dedičov zo závetu nenadobudne dedičstvo a niet zákonných dedičov. Vtedy časť dedičstva nadobudne štát ako odúmrť a časť dedičia zo závetu či zo zákona. Ak by ste však radi vedeli, aký majetok nadobudol štát v uplynulých rokoch ako odúmrť, nedozviete sa. Dôvod? Štát takéto štatistické informácie nezverejňuje, rovnako sa nedozviete, akú hodnotu tento majetok mal.

Široký okruh dedičov, aj to však často nestačí
Akým typom zosnulým najčastejšie môže teda prepadnúť majetok? Podľa advokáta Milana Ficeka ide pravdepodobne najčastejšie o prípady, keď poručitelia nemajú žiadnych zákonných dedičov a dedičstvo ani v závete neodkázali inej osobe. „Nakoľko súčasná právna úprava rozlišuje pri dedení zo zákona až štyri dedičské skupiny s relatívne široko upraveným okruhom osôb ako zákonných dedičov, pričom za dedičov určuje predovšetkým blízkych príbuzných či osoby, s ktorými poručiteľ žil v spoločnej domácnosti. Poručiteľ teda nebude mať žiadnych zákonných dedičov v žiadnej dedičskej skupine najmä vtedy, ak nemá už žiadnych blízkych príbuzných – manžela, žiadne deti, vnukov, pravnukov, súrodencov, rodičov, starých rodičov, tety a ujov či osoby, s ktorými žil v spoločnej domácnosti a starali sa spolu s poručiteľom o domácnosť alebo s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti a boli naňho odkázaní svojou výživou. Občiansky zákonník zámerne určil takýto relatívne široký okruh dedičov z dôvodu, aby v praxi len veľmi výnimočne nastal stav, keď by poručiteľ nemal žiadneho zákonného dediča a ani závetného dediča.“

Ak ale poručiteľ skutočne nemá žiadneho zákonného dediča, jednoznačne mu podľa Milana Ficeka možno odporučiť spísanie závetu, v ktorom by určil za dedičov napríklad svojich blízkych, ktorí sa oňho starali, prípadne s ktorými sa dohodol na tom, že mu po jeho smrti obstarajú pohreb a podobne. Chcete, aby sa o váš majetok postaral štát? Náš právny poriadok v súčasnosti neurčuje žiadny spôsob, akým by mal štát s takto nadobudnutým majetkom naložiť – či ho napríklad predať alebo ho použiť na rôzne verejnoprospešné účely. V tomto smere však možno podľa advokáta na záver jednoznačne odporučiť, aby boli tieto otázky predmetom právnej úpravy príslušných zákonov.
 

Príjem z „odúmrte“ po zosnulom obohatí štátny rozpočet

Odúmrť predstavuje majetok po ľuďoch, ktorí zomreli, ale nezanechali po sebe žiadneho priameho dediča alebo závet. Príjem z hnuteľného aj nehnuteľného majetku je príjmom štátneho rozpočtu, tvrdí pre Slovenské pohrebníctvo Peter Bubla, hovorca ministerstva spravodlivosti SR.

Čo sa deje s majetkom štátu, ktorý prepadne po zosnulých?
Štát, ktorému dedičstvo (nazývané i odúmrť) pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady jeho pohrebu rovnako ako dedič. Ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva, môže štát použiť na úhradu i veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške dlhu. Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí, môže štát navrhnúť likvidáciu dedičstva. Štát v tomto prípade majetok nezdedil v pravom slova zmysle, ale mu pripadol zo zákona ako vec bez vlastníka, nemôže ho preto odmietnuť.

3750_advokat-ficek
JUDr. Milan Ficek
Musí o každom majetku po zosnulom, ktorý nemal príbuzných, rozhodnúť v konaní súd, alebo stačí rozhodnutie notára?
V konaní o dedičstve zákonodarca ponechal v zákone č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) právnu úpravu súdneho komisariátu, teda konanie a rozhodovanie notára v konaní o dedičstve na základe poverenia súdu. Notári už vydávajú rozhodnutia počas celého priebehu dedičského konania, a tak toto konanie prebehne v podstate celé u notára. O pripadnutí dedičstva štátu rozhoduje notár na základe paragrafu 203 ods. 1 písm. b) CMP, pričom časové obdobie do vydania takéhoto uznesenia závisí od konkrétneho prípadu a nedá sa bližšie špecifikovať.
 
Aké podmienky musia byť splnené na to, aby majetok pripadol štátu? Zisťuje notár nejakých ďalších príbuzných, alebo je to už záležitosť súdu?
Po začatí dedičského konania notár vykoná predbežné vyšetrenie podľa paragrafu 175 CMP a „vykoná všetky potrebné úkony na zistenie dedičov, poručiteľovho majetku a jeho dlhov, prípadne zisťuje či treba urobiť aj neodkladné úkony.“ Všetci potenciálni dedičia sa vôbec o svojom dedičskom práve dozvedajú upovedomením o dedičskom práve. V tomto smere je v právomoci notára zisťovanie stavu, a teda zistenie neexistencie, respektíve existencie závetu a jeho obsahu.

Ktoré typy majetku za posledné roky najčastejšie pripadli štátu a čomu to pripisujete? Môže časom aj prepadnutý majetok štátu niekto získať späť, ak sa náhodou objaví zabudnutý dedič?
Štatistiku o najčastejších typoch prepadnutého majetku ministerstvo spravodlivosti neeviduje. Získať späť majetok obsiahnutý v odúmrti zákon priznáva i novoobjaveným dedičom. V prípade ochrany oprávneného dediča sa ponecháva súčasný režim, s ohľadom na stále platnú a účinnú hmotnoprávnu úpravu. V zmysle paragrafu 212 CMP skončenie konania o dedičstve nebráni tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, aby sa domáhal svojho práva žalobou okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva. Hmotné právo upravuje túto otázku v paragrafe 485 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. V prípade, ak chce subjekt kúpiť napríklad pôdu, ktorá bola súčasťou odúmrte, je potrebné obrátiť sa na Slovenský pozemkový fond, ktorý spravuje pozemky pripadnuté štátu ako odúmrť a požiadať fond o odkúpenie predmetného pozemku.
 
Čo sa deje následne s majetkom, ktorý takto štát získa?
Zákon určitými odlišnosťami v porovnaní s právami dedičov „zvýhodňuje“ štát ako účastníka dedičského konania v prípade vyporiadania dlhov v rámci prejednania (aj nepredlženého) dedičstva oproti „klasickým“ dedičom. Zrejme je tomu tak preto, že dedič má zakotvené právo odmietnuť dediť, ktoré si môže uplatniť práve aj v prípade predlženého dedičstva. Keďže ide o základné hmotné právo dediča a štát dedičom nie je, toto právo nemá.

Ako určitú výhodu oproti dedičom, na účely nezískania „nepredajného“ majetku z dedičstva so zvýšenými finančnými a časovými nákladmi pre štát, mu zákon umožňuje vyrovnať poručiteľove dlhy, a tým uspokojiť prihlásené pohľadávky veriteľov prenechaním vecí z dedičstva. Ide o situácie, keď poručiteľ nezanechal žiadne alebo nepostačujúce finančné prostriedky, z ktorých by štát mohol celkom alebo sčasti uhradiť peňažný dlh veriteľa peniazmi z dedičstva. Zákon tak umožňuje, aby štát svoju zodpovednosť za dlhy poručiteľa voči jeho veriteľom realizoval tak, že im prenechá určité veci z dedičstva. Keďže toto právo môže uplatniť aj v prípade nepredlženého dedičstva, je potom samozrejmé, že sa môžu prenechať len niektoré veci z dedičstva.
 
Rozpredáva sa takýto majetok, napríklad ak ide o nehnuteľnosť, alebo kam smerujú takéto peniaze?
Pri výbere týchto vecí treba zachovať určitú primeranosť medzi hodnotou (všeobecnou cenou) prenechávaných vecí a výškou pohľadávky, ktorá sa má uspokojiť prenechaním vecí z dedičstva veriteľovi. Príjem z hnuteľného aj nehnuteľného majetku je príjmom štátneho rozpočtu. Obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa takýto majetok štátu nachádza, spravuje odúmrť podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. V prípade hnuteľných vecí z odúmrtí ide o financie z osobných účtov, vkladných knižiek, dôchodkov, hotovosť zo súdnych depozitov a podobne.

Hnuteľné veci z pozostalosti sa odovzdávajú napríklad Slovenskej národnej knižnici v Martine, drahé kovy Puncovému úradu Slovenskej republiky alebo ich v rámci ponukového konania ponúknu štátnym a rozpočtovým organizáciám. Nehnuteľný majetok eviduje úrad v osobitnej evidencii. Na jej základe sa poľnohospodárska pôda delimituje Slovenskému pozemkovému fondu (delimitačnými protokolmi), vodné plochy Slovenskému vodohospodárskemu podniku, š. p. a lesné pozemky Lesom Slovenskej republiky, š. p. S ostatnými nehnuteľnosťami nakladá obvodný úrad prostredníctvom ponukového konania a osobitného ponukového konania.
Späť na tému Zákony a právo
Podporte náš článok
Uživateľská zóna

Dnes je: 22.09.2019

Meniny má: Móric

Mapa členov - sidebar
Inzercia
31.07.2019

Pohrebné vozidlo Mercedes

Zobraziť viac >
19.06.2019

Miesto pre vašu inzerciu

Zobraziť viac >

Straty a nálezy

Výsledky ankiet

Ak sa rozhodnete niektorý výsledok našej ankety použiť na svojich stránkach, uveďťe zdroj a link na náš web.

Zobraziť výsledky predchádzajúcich ankiet

Členovia sapaks

Predstavujeme Vám členov SAPaKS. Nachádzajú sa tu iba členovia, ktorí prejavili záujem o svoju prezentáciu.

Pozrite si všetkých členov.