Nový civilný mimosporový poriadok

12.01.2017

Dedíte majetok po zosnulom?

Od júla nastali viaceré novinky v dedičstvách, ktoré spôsobil nový Civilný mimosporový poriadok. Aké sú teda právomoci notárov po novom, ako dedia maloletí dediči a čo znamená legálny majetok v dedičskom konaní? Vybrali sme tie najdôležitejšie zmeny, s ktorými sa dedičia môžu stretnúť v praxi v priebehu konania o dedičstve.


A. Právomoci notárov po novom
Dedíte po svojom príbuznom z iného štátu EÚ? Kým predtým sa prihliadalo na štátne občianstvo zosnulého, po novom sa berie do úvahy jeho obvyklý pobyt.

Radí JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, PhD., notárka vo Vranove nad Topľou: Okrem zmien v konaní o dedičstve podľa Civilného mimosporového poriadku, od 1. decembra 2015 notári na žiadosť oprávnenej osoby vydávajú tzv. Európske osvedčenia o dedičstve. Tento pojem zaviedlo Nariadenie EÚ č. 650/2012 o cezhraničných dedičstvách, ktoré je na poli cezhraničného dedenia v rámci EÚ pomerne revolučnou zmenou, keďže zakladá právomoc súdu štátu na prejednanie majetku nachádzajúcom sa aj na území viacerých štátov na kritériu obvyklého pobytu poručiteľa a toto kritérium sa uplatní aj na aplikáciu rozhodného práva na dedenie.
 
Vydávanie týchto osvedčení znamená preukázanie požadovaných skutočností a následne vyplnenie formulára na žiadosť dediča, správcu dedičstva, odkazovníka či vykonávateľa závetu, ktorá je doručená na okresný súd. Toto osvedčenie vydá prejednávajúci notár počas alebo aj kedykoľvek po skončení konania o dedičstve. Jeho účelom je zjednodušiť preukázanie práv dedičov v cudzej krajine, kde sa nachádza zdedený majetok, napríklad katastru v Maďarsku či banke v Nemecku, kde by mohli mať problém zo zápisom uznesenia o dedičstve.

Mimo konania o dedičstve, na ktoré mal právomoc notár ako súdny komisár aj pred 1. 7. 2016 sa notárovi ako súdnemu komisárovi delegujú cez prenos časti verejnej moci aj rozhodovacia právomoc na konanie o solučných úschovách a na konania o umorení listín, ktoré boli okrajovými agendami súdu a ktoré sa teda zverujú do rúk notárov, ktorí s nimi ešte nemajú žiadne skúsenosti.

B. Informovanie veriteľov o dedičskom konaní
Kým predtým nebolo zákonom jasne zadefinované, kedy je poručiteľov veriteľ účastníkom konania, nová právna úprava jasne vymedzuje toto postavenie veriteľov v konaní o dedičstve. Je to vtedy, keď sa vysporiadala jeho pohľadávka, tiež pri likvidácii dedičstva, tiež v rozsahu uzavretia a schválenia dohody dedičov a veriteľa o úhrade pohľadávky a nakoniec o prenechaní predlženého dedičstva veriteľom na úhradu dlhov.

Účastníctvo veriteľov v dedičskom konaní ostáva viac menej nezmenené, hoci nová právna úprava v § 168 už výslovne označuje situácie, kedy sa veriteľ považuje za účastníka a kedy nie. Informovanie veriteľov, a vôbec úkony smerujúce k veriteľom zo strany notára, závisia práve od toho, či majú veritelia postavenie účastníkov alebo nie, lebo vo väčšine prípadov si veritelia len prihlásia svoju pohľadávku do dedičského konania, čo však ešte nezakladá ich účastníctvo v konaní, lebo samotná ich pohľadávka sa nevyporiadava. Zo zákona prechádza smrťou poručiteľa na dediča aj jeho dlh a dedičia podľa § 470 Občianskeho zákonníka zodpovedajú za dlhy poručiteľa rovnako, ako za náklady spojené s jeho pohrebom, a to do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, respektíve podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu. Postavenie účastníkov získavajú veritelia v prípade uzatvorenia dohody dedičov o vyporiadaní ich pohľadávky mimo citovanej zodpovednosti, ďalej v prípade prenechania predlženého dedičstva veriteľom na úhradu dlhov a v prípade nariadenia likvidácie dedičstva. V ostatných prípadoch žiadne povinnosti voči veriteľom notár vlastne nemá.

C. Upovedomenie o dedičskom práve
Do júla 2016 sa konanie o dedičstve začalo na súde, buď na návrh niektorého z účastníkov konania, alebo z vlastnej iniciatívy súdu. Ten začal konať, len čo sa dozvedel, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Dedičom sa doručuje tzv. upovedomenie o dedičskom práve, čo bolo po starom niekedy problematické a po novom sa to má zjednodušiť. O čo vlastne ide?

Po ustálení okruhu dedičov v konaní o dedičstve musí byť každý dedič upovedomený o svojom dedičskom práve, výške jeho dedičského podielu a o práve odmietnuť dediť. A to buď priamo na pojednávaní do zápisnice alebo písomne doporučene do vlastných rúk. Po novom sa tu nemôže uplatniť tzv. fikcia doručenia podľa civilného mimosporového poriadku, teda, že zásielka sa považuje za doručenú dňom vrátenia, hoci sa o tom adresát nedozvie. Nabieha tu osobitný režim doručenia, a to verejnou vyhláškou, s následkami, že takýto dedič, ktorý sa neprihlási, síce ostáva dedičom, nestráca svoje hmotno-právne postavenie, ale v tomto prebiehajúcom dedičskom konaní sa koná bez zreteľa naň. Takáto novinka by mala napomôcť k zrýchleniu konania, v ktorom bol problém s doručovaním takýchto upovedomení.

Imrich-Breznoščáková-Miriam
JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, PhD.
D. Miestna príslušnosť o novoobjavenom majetku
Do 1. júla 2016 nebola zákonom upravená miestna príslušnosť súdu, ktorý vykonával konanie o novoobjavenom majetku. Po novom sa toto vákuum vytratilo a príslušnosť dodatočných konaní o dedičstve sa odvíja od konania o dedičstve základného, prvého, pri ktorom sa berie do úvahy výlučná miestna príslušnosť súdu podľa viacerých kritérií.

Nová úprava konania o dedičstve v úvodných ustanoveniach rieši miestnu príslušnosť, ktorá je tzv. výlučnou miestnou príslušnosťou, založenou na adrese trvalého pobytu poručiteľa v čase smrti. Teda na konanie o dedičstve začaté od 1. júla 2016 je miestne príslušný okresný súd v obvode, ktorého mal poručiteľ trvalý pobyt (doposiaľ to bolo bydlisko). Ak takýto nemá, tak je ním súd v obvode, ktorého sa nachádza majetok poručiteľa. a ak ani takýto majetok nemá, tak je to súd v obvode ktorého poručiteľ zomrel. Na dodatočné konanie o dedičstve je príslušný ten súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve skončené. Kým civilný mimosporový poriadok rieši príslušnosť súdu, medzinárodné právo súkromné a Nariadenie EÚ č. 650/2012 rieši právomoc súdu štátu. Teda slovenský súd bude mať právomoc na konanie o dedičstve pokiaľ tu mal poručiteľ obvyklý pobyt, čo sa však niekedy nemusí zhodovať s trvalým pobytom. V takom prípade, ak slovenský súd či notár posúdi, že obvyklý pobyt poručiteľa od 17. augusta 2015 bol mimo územia SR, mal by vyhlásiť, že nemá právomoc a konanie zastaviť.

E. Osvedčenie nahradilo uznesenie o dedičstve
Dedičské konanie sa predtým končilo v prevažnej miere vydaním osvedčenia o dedičstve. Vydával ho notár, ak nemal pochybnosti o dedičoch, rozsahu majetku poručiteľa a spôsobe vyporiadania dedičstva. Od júla notár nevydáva osvedčenie, ale uznesenie o dedičstve, pričom odvolanie voči nemu je po novom vždy prípustné.

Všetky akékoľvek rozhodnutia, ktoré do 1. júla 2016 mohol vydávať len súd, vydáva od 1. júla 2016 len notár. Tieto uznesenia sa delia na meritórne, teda rozhodnutia vo veci samej, napríklad uznesenie o všeobecnej hodnote majetku, o spornom dedičskom práve, o potvrdení dedičstva, a potom dielčie alebo procesné. Paragraf 161 Civilného mimosporového poriadku predsa len vylučuje z právomoci notára ako súdneho komisára určité úkony, respektíve poverenie sa nevzťahuje na rozhodnutie o začatí dedičského konania, žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cudzine, rozhodnutie o vylúčení notára a jeho zamestnancov a rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije alebo bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho.

F. Maloletí dediči v dedičskom konaní
Dedičmi sa stávajú aj maloleté deti. Za neplnoleté osoby spravuje majetok ich zákonný zástupca, najčastejšie rodič. V dedičskom konaní, v ktorom vystupuje neplnoletá osoba bude potrebné schválenie úkonu (nadobudnutia či vydania časti dedičstva) za maloletého súdom. Pred 1. júlom tieto právne úkony podliehali schváleniu opatrovníckym súdom
v osobitnom súdnom konaní, inak by neboli platné, čo celé konanie predlžovalo.


Maloletí dedičia sa v dedičských konaniach objavujú bohužiaľ dosť často. U nich nastali od 1. júla 2016 dve podstatné zmeny. Jedna ohľadom schválenia úkonu maloletého, ktorý podlieha priamo konaniu dedičského súdu a nie samostatného opatrovníckeho súdu, teda súdu bydliska maloletého (ako to bolo doposiaľ) a čo predstavuje výnimku z § 111 i) a § 112 civilného mimosporového poriadku, čo určite bude prínosom pre zrýchlenie konania, keď notár prejednávajúci dedičstvo súčasne rozhodne o schválení úkonu, ktorý bol pred ním na pojednávaní navrhnutý. Druhý aspekt, ktorý vnímam ako zmenu k lepšiemu, je postavenie dieťaťa. Súd prihliadne na názor maloletého dediča, pričom tento názor sa zisťuje spôsobom primeraným jeho veku a rozumovej vyspelosti. V praxi to môže znamenať, že takýto maloletý, napríklad 14-ročný dedič sa môže aj sám zúčastniť konania o dedičstve, pokiaľ vie vyjadriť svoj názor na vyporiadanie dedičstva. Zvýšená ochrana maloletých potomkov opomenutých v závete ostáva nezmenená, teda majú nárok na celý svoj podiel z dedičstva.

G. Nový pojem v dedičskom konaní – legálny majetok
Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva. Ak je viac ako jeden dedič, zodpovedajú všetci dedičia za náklady poručiteľovho pohrebu a za poručiteľove dlhy podľa pomeru dedičstva, ktoré nadobudli. V novej legislatíve sa zaviedol pojem legálny majetok, a to na pokrytie všetkých aktív poručiteľa a legálny pojem dlhy na pokrytie všetkých pasív poručiteľa.

Úprava Civilného mimosporového poriadku už nepozná pojem aktív a pasív dedičstva, ale pojem majetku a dlhov poručiteľa. Myslí sa tým, že tieto nové pojmy sú obsahovo a legálne bližšie ku skutočnosti predmetu dedičstva, hoci ich obsah ostal nezmenený. Legálny majetok, je teda akýkoľvek majetok, ktorý preukázateľne ku dňu smrti patril poručiteľovi a ktorý je preto odôvodnený na jeho prejednanie v rámci vyporiadania dedičstva. Zisťuje sa dotazmi na príslušné evidencie takýchto majetkov, katastrálne odbory, evidencie vozidiel, centrálneho depozitára, informácií bánk a podobne.

H. Ukončenie účastníctva o dedičstve
Pred 1. júlom účastníkmi v konaní o dedičstve boli tí, o ktorých sa bolo možné domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi. Ak niekto zanechal po sebe len majetok nepatrnej hodnoty, bol účastníkom konania aj ten, kto sa postaral o poručiteľov pohreb, v prípade vyporiadania BSM je ním pozostalý manžel, ako aj spomínaný veriteľ. Po novom sa zrýchlilo konanie tým, že spor o dedičstvo, respektíve jeho ukončenie, bude môcť rozhodnúť aj notár.

Ukončenie účastníctva súvisí s určením okruhu dedičov a popierania dedičského práva jedného dediča iným dedičom. V prípade spochybnenia postavenia dediča iným dedičom, napríklad spochybnenia platnosti závetu zákonným dedičom, len preto, že v ňom závetca nezanechal majetok tomuto závetnému dedičovi, znamená právny spor, ktorý notár posúdi a po právnej stránke vyhodnotí závet, či platný je alebo nie. V takomto prípade predtým, ako pristúpi k vyporiadaniu dedičstva vydá notár uznesenie, v ktorom určí s ktorým dedičom naďalej bude konať (napríklad závetným) a ktorému účasť v konaní ukončuje (napríklad manželke). V prípade skutkového sporu, napríklad spor, že na závete nie je vlastnoručný podpis závetcu, notár po podaní žaloby spochybňujúcim dedičom, ktorému túto povinnosť uznesením uloží s určením lehoty, preruší dedičské konanie až do rozhodnutia súdu v tejto sporovej veci.
 
I. Určenie všeobecnej hodnoty majetku
Predtým notár ako súdny komisár pri dedičstve určoval všeobecnú cenu majetku, a to ako sumu zhodne tvrdenú účastníkmi. Ak boli tvrdenia rozdielne, vykonal na jej zistenie potrebné dôkazy. Podľa Civilného mimosporového poriadku už musí notár zisťovať všeobecnú hodnotu majetku, ako skutočnú (trhovú), a to bez ohľadu na zhodné tvrdenie dedičov.

Nová právna úprava dedičského konania v § 200 Civilného mimosporového poriadku zakotvuje pojem všeobecnej hodnoty majetku (namiesto pôvodnej všeobecnej ceny majetku), ktorú aj definuje, ako cenu, ktorá by sa dala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci i predávajúci budú konať s náležitou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Hoci táto definícia vyzerá dosť zložito, pre notára prejednávajúceho dedičstvo, to bude znamenať, že notár musí zistiť obvyklú alebo trhovú cenu majetku, teda cenu, za ktorá by sa dal predmet dedičstva, dom, byt či auto predať na mieste, v čase a v stave ku dňu smrti. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, kedy išlo o cenu zhodne tvrdenú účastníkmi, táto zmena je pre notárov, na ktorých sa prenáša výkon verejnej moci určite prijateľnejšia, lebo závisí omnoho viac od zistenia skutočného stavu, teda skutočnej ceny, nezávisle od vôle dedičov, ktorí často túto cenu zámerne znižovali.

J. Likvidácia dedičstva po novom
Dedičstvo nemusí vždy znamenať len finančný zisk, napríklad ak mal zosnulý veľa dlhov a predaj majetku nepokryje ich výšku. Ak sú dlhy väčšie ako dedičstvo, môže dedič dedičstvo odmietnuť. Alebo sa pokúsiť dohodnúť s veriteľmi tak, že im dedičstvo prenechá na úhradu dlhov. Táto dohoda však podlieha schváleniu súdom. Ak sa však dedič a veritelia nedohodnú, alebo im súd dohodu neschváli, môže súd nariadiť likvidáciu dedičstva.

Likvidácia dedičstva bola, a obávam sa, že aj po úprave v Civilnom mimosporovom poriadku, naďalej bude nepríjemnou a nechcenou fázou dedičského konania. Právomoc na všetky úkony, od nariadenia likvidácie až po vydanie uznesenia o rozvrhu výťažku, ktorý sa bude nachádzať na osobitnom účte notára s názvom likvidácia, vrátane samotného speňaženia, je po novom výlučne v rukách notára. Mnoho otvorených otázok prinesie až prax.

Civilný mimosporový poriadok definuje častý vzťah likvidácie dedičstva a začatého exekučného konania, ktoré sa nariadením likvidácie zastavuje, no prípadný výťažok z exekučnej dražby sa vydá do dedičstva. Rovnako sa podľa Exekučného poriadku vykoná aj rozvrh výťažku podľa poradia skupín v ňom uvedeným. Trovy pohrebu sa neuspokojujú už prednostne (ako to bolo doposiaľ), ale sa považujú za akúkoľvek nezabezpečenú pohľadávku. Nová úprava už príkladmo vymenúva spôsoby speňaženia majetku, a to buď priamym predajom, dražbou prostredníctvom dražobníka, ponukovým konaním alebo iným vhodným spôsobom.

K. Osobitosť vydania nepatrného majetku
Keďže dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa je rozhodujúci stav ku dňu jeho smrti. Ak však poručiteľ nezanechal žiadny majetok, uznesenie o zastavení konania sa po novom doručuje účastníkom, ktorí sú známi a ktorých pobyt je známy. Proti nemu je prípustné odvolanie a rovnako platí aj fikcia doručenia podľa § 111 Civilného mimosporového poriadku.
Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, súdny komisár ho môže vydať tomu, kto sa postaral o pohreb a konanie o dedičstve zastaviť podľa § 188 Civilného mimosporového poriadku.

Za nepatrný majetok sa považuje aj nehnuteľnosť, rozhodujúca je výška majetku, neprihliada sa na dlhy, teda sa neposudzuje z hľadiska čistej hodnoty dedičstva ale zo všeobecnej hodnoty majetku. Ak táto osoba s prevzatím nesúhlasí, alebo ak je sporné, ktoré sa postaral o pohreb, notár ho prejedná ako dedičstvo.
Späť na tému Zákony a právo
Podporte náš článok
Uživateľská zóna

Dnes je: 22.09.2019

Meniny má: Móric

Mapa členov - sidebar
Inzercia
31.07.2019

Pohrebné vozidlo Mercedes

Zobraziť viac >
19.06.2019

Miesto pre vašu inzerciu

Zobraziť viac >

Straty a nálezy

Výsledky ankiet

Ak sa rozhodnete niektorý výsledok našej ankety použiť na svojich stránkach, uveďťe zdroj a link na náš web.

Zobraziť výsledky predchádzajúcich ankiet

Členovia sapaks

Predstavujeme Vám členov SAPaKS. Nachádzajú sa tu iba členovia, ktorí prejavili záujem o svoju prezentáciu.

Pozrite si všetkých členov.