26.10.2011

Výklad Zákona 131/2010 Z.z.

zakon
 

Predslov

január 2011

Komunálne voľby sú za nami, emócie upadli a na nás opäť doľahla realita všedného života. Do zákonom daných pozícii sa dostali noví, alebo opäť zvolení primátori a starostovia, nehovoriac o obsadení poslaneckých postov v obecnom miestnom zastupiteľstve. Azda naozaj niet takej samosprávy, ktorá by niekedy neriešila problematiku v obci, súvisiacu s pohrebom či cintorínom. Či už sú politické farby vyznávané jednotlivými komunálnymi politikmi také alebo onaké, nemení to nič na fakte, že ustanovenia zákonov treba dodržiavať. Jedným z nových s ktorými sa už onedlho stretnú v praxi, je aj

Zákon o pohrebníctve č.131/2010 Z.z. platný od 1.1.2011

V tomto smere nám dovoľte, aby sme v rámci Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb, ktorá bola tiež pri zrode tohto zákona a participovala na ňom, podali pomocnú ruku v riešení a zorientovaní sa v tejto problematike. Že ide o závažnú tému, zákon, ktorý sa časom dotkne každého z nás, či už ide o občana obce alebo mesta, nemôže nikto poprieť. Dnes sa v prvej časti pozrieme na výklad niektorých pojmov, porovnáme stav pred platnosťou nového Zákona a zameriame sa na podstatné zmeny.


Na Slovensku pred r.2005 chýbala právna úprava, ktorá by komplexne upravovala práva a povinnosti fyzických osôb, živnostníkov, právnických osôb ako aj orgánov štátnej správy a samosprávy na úseku pohrebníctva či správy cintorína. Pri množstve problémov a neriešiteľných situácii sa dospelo k záveru, že je potrebné túto legislatívnu medzeru odstrániť. Po prijatí zákona č. 470/2005 Z. z. o pohrebníctve , o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. novembra 2005, vyplynuli z praxe nemalé problémy. Aplikáciou niektorých ustanovení, a to najmä v oblasti ochranných pásiem, nakladania s ľudskými pozostatkami v zdravotníckych zariadeniach, pri odovzdávaní ľudských pozostatkov pohrebnej službe, ale aj pri pochovávaní na pohrebiskách, vznikali často spory. Zákon č. 470/2005 Z. z. nebol v detailoch presný a tak prišla lavína samozvaných odborníkov, ktorí si mysleli, že pohrebníctvo je celkom dobrý biznis a začali si pliesť a zamieňať pojmy v ňom obsiahnuté, používať vlastné výklady. V praxi to prinášalo neriešiteľné problémy medzi správou cintorína a pohrebnou službou, pričom objednávateľ pohrebu pri svojich starostiach a vo svojej bolesti, sa považoval za druhoradého pri handrkovaní sa v žabomyších sporoch. Vráťme sa k novému Zákonu, ktorý začne platiť od 1.januára.


V Slovenskej republike má zo zákona povinnosť založiť cintorín obec, z čoho vyplývajú aj ďalšie povinnosti, ktoré sú upresnené v pohrebnom zákone č.131/2010 Z.z. (len pre zaujímavosť na Slovensku nieje možné založiť ,,Súkromný cintorín“).

V poslednom čase sa o tento Zákon intenzívne zaujímajú médiá a prinášajú kauzy či kauzičky, len aby upútali pozornosť verejnosti. Zákon samotný a jeho výklad nie je vôbec jednoduchý a tak primátori, starostovia, ale i poslanci obecných zastupiteľstiev, samotní podnikatelia a súkromné osoby v niektorých prípadoch nevedia ako ďalej, o čom svedčí množstvo otázok, s ktorými sa obracajú na adresu asociácie. Venujme sa teda téme konkrétne a poďme dnes v rámci nášho nového seriálu o tomto Zákone rozmeniť len niektoré významy na drobné.

 

Začíname


§ 17
Prevádzkovanie pohrebiska

(1) Obec môže prevádzkovať pohrebisko sama alebo prostredníctvom právnickej osoby na tento účel zriadenej, alebo prenechať jeho prevádzkovanie inému prevádzkovateľovi pohrebiska.

Najväčšou nevýhodou prevádzkovania cintorína obcou je, že odborná spôsobilosť je daná zo zákona na konkrétnu osobu ako živnostníka alebo živnostníčku, ktorá v prípade výpovede zmluvy, v rámci jej dohodnutého obdobia alebo z dôvodu porušenia zmluvných vzťahov zo strany poskytovateľa ponechá obec bez prevádzkovateľa cintorína.

Ďalej si dovoľujem upozorniť, že doterajšia zákonná úprava nedávala možnosti ukladať pokuty zo strany kontrolných orgánov za porušenie predchádzajúcich pravidiel, čo sa od januára 2011 radikálne mení. Tieto sankcie v zmysle zákona sú presne určené v § 33 pod názvom: ,,Iné správne delikty“ a sú stanovené vo výške od 100 do 10 000 € !

(2) Ak obec prevádzkuje pohrebisko prostredníctvom iného prevádzkovateľa pohrebiska, prevádzkovanie pohrebiska je živnosťou.

Na to, aby nieto prevádzkoval cintorín, bude musieť dodržať tieto špecifické podmienky pohrebného zákona:

1. Musí získať odbornú spôsobilosť v akreditovanom školiacom stredisku.
2. Obhájiť akreditáciu pred skúšobnou komisiou na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva.
3. Požiadať o vydanie živnostenského listu na živnostenskom úrade.
4. Vypracovať prevádzkový poriadok a dať ho na schválenie obecnému zastupiteľstvu.
5. Predložiť prevádzkový poriadok RÚVZ v danom okrese cintorína (ako nadriadenému orgánu) na schválenie, až po týchto úkonoch je možné započať prevádzkovanie cintorína.

V tejto súvislosti podotýkam, že obce, ktoré nemenia svojich prevádzkovateľov, nemusia podľa nového Zákona predkladať nové prevádzkové poriadky.


(3) Prevádzkovanie pohrebiska zahŕňa:

a) vykopanie hrobu a zasypanie hrobu

Zo zákona je daná povinnosť výkopu hrobov správcovi cintorína. Dôvodom tejto zmeny bola nekompetentnosť osôb pôsobiacich na cintoríne zaoberajúcich sa pozostatkami a ostatkami zosnulých. V praxi neexistovalo dodržiavanie podmienok ochrany  bezpečnosti a zdravia pri práci, pričom správca cintorína doteraz nemal v tejto oblasti na nich dosah. Prichádzalo preto k prípadom, spravidla pri dovoze zosnulého inou pohrebnou službou, že výkop hrobu sa komplikoval, pričom ako vysvetlenie sa uvádzali vymyslené prekážky. Až po prísľube dvoj, troj-násobnej pôvodnej odmeny za výkop, vyplatenej bez dokladu (na ruku), sa hrobár pustil do práce. Samozrejme, skrátka prišiel štát na daniach a taktiež pozostalí, ktorí tieto náklady znášali a nemohli si ich uplatniť pri pozostatkovom jednaní, nakoľko k nim nemali príslušný doklad.

b) vykonávanie exhumácie

Exhumácia ako taká je zo strany dodržania hygienických podmienok veľmi náročný úkon a je hádam najväčšou možnou zdravotnou nákazou ohrozujúcou pracovníkov a verejnosť pri výkone činnosti na cintorínoch.

Exhumáciu prevádzame v dvoch časových úsekoch, ktoré sú presne definované.

Vykonáva sa:

- pred tlecou dobou určenou Regionálnym úradom verejného zdravotníctva na základe
hydrogeologických vrtov na cintoríne.Táto doba môže byť niekedy viac ako 10 rokov.
V tomto prípade exhumácia vyžaduje prísnejšie dodržiavane hygienických podmienok pri práci a podlieha aj povoleniu RÚVZ tieto práce vykonať. O exhumáciu môžu požiadať aj úrady činné v trestnom konaní, ako je prokurátor alebo súd.

- po tlecej dobe, čo nepodlieha povoleniu RÚVZ, ale aj tu sa musia dodržať isté hygienické a BOZP podmienky pri práci.

Činnosť hrobára, pracovníkov na cintoríne nieje jednoduchá a s ňou súvisia rôzne obmedzenia, špecifiká, ktoré majú zabezpečiť nielen ochranu zdravia, bezpečnosti pri práci pracovníkov priamo činnosť vykonávajúcich, ale aj ochranu zdravia širokej verejnosti, ktorá cintoríny navštevuje. Nepodceňujte prosím upozornenia a zákazy vstupu do určitých lokalít, miest cintorínov. Zväčša ide o krátkodobé, časovo obmedzené opatrenia, ktoré prevádzkovateľ použil práve preto, aby vás, návštevníkov pietnych miest ochránil pred možným rizikom.

c) vedenie evidencie súvisiacej s prevádzkovaním pohrebiska

V samotnom vedení evidencie a poplatkov za hrobové miesta navrhujeme zvoliť kompromis a dohodu v tom zmysle, aby sa poplatky a evidencia viedla na obecnom úrade v súčinnosti so správcom cintorína (živnostníkom, právnickou osobou), pričom podrobné podmienky budú dané v prevádzkovom poriadku cintorína. Obecné úrady, pokiaľ je mi známe, sú vyňaté z povinnosti platenia DPH, teda poplatky občanov niesú zaťažené touto daňou. Druhým dôležitým faktom je, že vybrané poplatky poputujú tam kde patria a to do pokladne obecného úradu, ktorý je zriaďovateľom cintorína. V prípade zmeny prevádzkovateľa či konkurzu nesú obecné úrady povinnosti spojené s odovzdávaním agendy o prenajímateľoch hrobových miest, pričom finančné prostriedky sa neznehodnotia na úkor zriaďovateľa v prospech odstupujúceho prevádzkovateľa. Nevýhodou tohto systému bude, že treba dohodnúť spôsob finančnej kompenzácie straty z príjmu za prenájom hrobových miest prevádzkovateľovi cintorína.

d) správu pohrebiska

Jednou z otázok, ktoré sme dostali na Asociáciu pohrebných a kremačných služieb bolo: „Môže mať cintorín dvoch spravovateľov“? V duchu Zákona platného od januára odpovedáme: „Zákon takéto usporiadanie pri správe cintorína nepozná“!

Je potrebné, aby táto činnosť bola pod jednou správou. Potom nenastane prípad, kedy pri poškodení cudzieho majetku, ako je napríklad hrob z mramorového kameňa si subjekty budú prehadzovať vinu a zodpovednosť jeden na druhého. Vzhľadom k tomu, že zákon o pohrebníctve je pomerne rozsiahly, budeme s jeho komentovaním pokračovať nabudúce a to na téma „Správa márnice a domu smútku, ak sú na pohrebisku vybudované„. 

 

Dnešné vysvetlenie niektorých pojmov relevantného zákona, ktorý začne platiť od januára 2011, je počiatkom celej série, ktorá vyjde jak na stránkach obecných novín tak i na webových. Dúfame, že vás téma nielen zaujala, ale že tento výklad bude pre vás dôležitým pomocníkom pri orientovaní sa v tak dôležitej oblasti, akou nepochybne je fungovanie služieb, spojených s úmrtím našich drahých a blízkych.

 

Radi privítame prípadné otázky súvisiace s touto problematikou, ktoré zasielajte priamo na adresu Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb SAPAKS, Trojičné nám. 12, 821 06 Bratislava, alebo mailom na sapaks@sapaks.sk, alebo na adresu redakcie magazínu slovensky.pohrebak@gmail.com

 

  Ladislav Stríž
predseda
asociácie pohrebných
a kremačných služieb
Späť na tému Zákony a právo
Podporte náš článok