Notári získali viac kompetencií

11.01.2017

Dedičské konanie sa skrátilo

Jeden z dedičov spochybňuje právo druhého dediča, alebo dedičia nie sú jednoducho ochotní dohodnúť sa na vysporiadaní dedičstva. Toto sú podľa JUDr. Miriam Imrich Breznoščákovej, PhD., notárky & mediátorky vo Vranove nad Topľou, a tiež členky Vzdelávacej komisie Notárskej komory SR, najčastejšie problémy v rámci dedičských konaní. „Od júla prešlo veľkou rekodifikáciou procesné právo, ktoré sa dotklo aj dedičstiev. Pozitívnym pre dedičov je skrátenie konaní a odbremenenie zaťažených súdov. Všetky rozhodnutia o merite veci v dedičskom konaní sú zverené už len notárovi.“
 
Ktoré zmeny v dedičskom konaní od júla považujete za najzávažnejšie pre dedičov po praktickej stránke?
Nová právna úprava CMP (Civilný mimosporový poriadok) považuje v konaní o dedičstve notára za súd a okresný súd, ako vecne a miestne príslušný, za súd prvej inštancie. Preto na miestach úpravy konania o dedičstve v § 158 – 219, ak sa uvádza pojem súd, myslí sa tým notár, ktorý koná na základe poverenia, podľa rozvrhu práce vytvoreného predsedom okresného (predtým krajského) súdu na každý rok, v tej ktorej konkrétnej dedičskej veci, ako súdny komisár. Rozhodnutia a úkony notára sú rozhodnutiami a úkonmi súdu.
 
S prechodom decíznej právomoci na notárov, po prvom júli 2016 je jediným rozhodnutím v dedičskej veci uznesenie o dedičstve, ktoré vydáva výlučne notár, nie súd. Doterajšie osvedčenie o dedičstve, ktoré ako jediné meritórne rozhodnutie vydával notár, sa zrušilo. Uznesenie o dedičstve doposiaľ vydával len súd (návrh pripravil notár), no obligatórne len vtedy, pokiaľ sa dedičia na vyporiadaní dedičstva nedohodli, a preto došlo k potvrdeniu dedičstva podľa dedičských podielov. Takže potvrdenie dedičstva jedinému dedičovi, vydanie majetku štátu alebo uzavretie dohody o vyporiadaní dedičstva bolo v rukách notára. Vtedy vydal osvedčenie o dedičstve a v prípade autoritatívneho rozhodnutia o potvrdení dedičstva podľa dedičských podielov mohol takéto meritórne rozhodnutie vydať len súd.
 
Od 1. júla 2016 sa tieto situácie nerozlišujú, a preto všetky meritórne rozhodnutia sú vo forme výlučne už len uznesenia a vydáva ich výlučne notár, ktorý pôsobí v konaní o dedičstve ako súd, na základe poverenia. Pre dediča to znamená, že vo všetkých konaniach sa dočká konečného rozhodnutia z rúk notára ako súdneho komisára a spis nemusí, v prípadoch nemožnosti, uzavrieť dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, „pendlovať“ medzi súdom a notárom, čo samozrejme predlžovalo celý proces dedičského konania.
 
Skrátilo sa súdne konanie aj pre maloletých dedičov? Aký to má prínos v praxi?
Pozitívny dopad pre dediča z hľadiska skrátenia dopadu je novinka v konaní o dedičstve, v ktorom je dedičom maloletý alebo osoba zastúpená opatrovníkom. Doposiaľ musel byť takýto úkon zákonného zástupcu za maloletého alebo osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony v rámci vyporiadania dedičstva učineného na pojednávaní u notára pojatý do zápisnice, následne schválený okresným súdom príslušným podľa bydliska tohto maloletého či obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony v osobitnom konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých či opatrovníckych. Po novom je už príslušným súdom dedičský súd, teda ten, ktorý vedie dedičské konanie a s poukázaním na to, čo bolo uvedené vyššie, aj samotný notár, dokonca schválenie úkonu môže byť obsiahnuté ako výrok v tom istom uznesení o dedičstve. Táto zmena v podobe schvaľovania úkonu maloletého či obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony na jedinom, a to dedičskom súde, pred notárom podstatným spôsobom prispeje ku skráteniu dedičského konania. V minulosti sa samotné dedičské konanie často predlžovalo kvôli tomu, že celý dedičský spis s návrhom dohody na vyporiadanie dedičstva sa posúval z dedičského súdu na ten opatrovnícky podľa bydliska maloletého či obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony. Ak bolo týchto súdov viac, či dokonca v zahraničí, celý proces sa predĺžil aj o niekoľko mesiacov či rokov. 
 
Imrich-Breznoščáková-Miriam
JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, PhD.
S čím najčastejšie mávajú problémy pozostalí pri dedení z pohľadu vašej praxe? Nevedia, ako si správne rozdeliť dedičstvo, alebo o čo ide?
Najčastejšími dôvodmi predlžovania dedičských konaní, či iných problémov zo strany dedičov, sú z mojej praxe notára ako súdneho komisára tieto štyri. Buď je problém ustáliť okruh dedičov, lebo poručiteľ je už niekoľko desaťročí po smrti, a preto sa ten okruh dedičov za tie roky podstatným spôsobom zmenil. Dedičia nemajú ochotu spolupracovať na jeho ustálení, preto notár musí vykonávať rozsiahle šetrenia na matrikách, obecných úradoch, dedičských súdoch a REGOP (rozumej register obyvateľov SR).Druhým problémom je fakt, že niektorý z dedičov spochybňuje dedičské právo druhého dediča. Napríklad zákonný dedič syn, spochybňuje platnosť listiny o vydedení, ktorou ho poručiteľ vydedil z majetku. Súdny komisár preto uloží takému dedičovi v uznesení, aby podal žalobu na určenie neplatnosti takejto listiny o vydedení, a tým určenia okruhu dedičov do určitej lehoty. Pokiaľ sa takáto žaloba nepodá v určenej lehote, nebude sa na takéhoto dediča prihliadať. Ak žaloba je podaná, bude prebiehať ďalšie občiansko-súdne konanie, ktoré trvá aj niekoľko rokov a počas ktorého musí byť dedičské konanie prerušené. Tretím dôvodom je, že síce sú dedičia známi, no ich faktický pobyt nie je známy, lebo sa často zdržiavajú v zahraničí, a preto je problém s doručovaním.
 
No a štvrtým dôvodom problémov medzi samotnými dedičmi je samozrejme skutočnosť, že nie sú ochotní dohodnúť sa na vyporiadaní dedičstva. A to najmä v prípadoch, ak sú predmetom dedičstva poľnohospodárske pozemky, ktorých delenie je upravené osobitným zákonom č. 180/95 Z. z., ktorý musí rešpektovať aj notár prejednávajúci takéto dedičstvo. Potom notár musí aj proti vôli dediča či dedičov rozdeliť tieto pozemky v súlade s týmto zákonom a kompenzovať prípadné rozdiely v hodnotách medzi nimi náhradovými pohľadávkami, či potvrdiť pozemky jedinému z dedičov, u ktorého sú podmienky na obhospodarovanie najlepšie a zriadiť záložné právo k nim v prospech ostatných dedičov na zabezpečenie ich pohľadávky voči tomuto dedičovi, ktorý takýto majetok nadobudol.
 
Na čo všetko musí notár v dedičskom konaní prihliadať, ak sa dedí zo zákona či zo závetu? Nastali aj v týchto procesoch nejaké zmeny pre dedičov?
Veľkou rekodifikáciou účinnou od 1. júla 2016 prešlo len procesné právo, hmotné právo (Občiansky zákonník) rekodifikácia ešte len čaká. Preto sa tituly dedenia nezmenili a notár ako prvý úkon po pridelení dedičského spisu vykonáva lustráciu v Notárskom centrálnom registri závetov. V ňom lustruje, či poručiteľ nezanechal nejaký úkon pre prípad smrti, ako je závet, listina o vydedení, voľba práva alebo odvolanie týchto úkonov. Ak zistí existenciu týchto úkonov, požiada o vydanie tohto úkonu u toho notára alebo na tom súde, u ktorého je závet uložený, pretože dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Ak sa takýto závet alebo listina o vydedení nenájde, dochádza k dedeniu zo zákona podľa štyroch dedičských skupín.
 
Zmena ohľadne dedenia nastala v tom, že od 1. decembra 2015 si môžu ľudia, slovenskí občania zväčša dlhodobo žijúci mimo Slovenska, u notára spísať aj voľbu práva. Tým si určia, aby rozhodným právom, ktorým sa bude spravovať dedičstvo po nich, nebol právny poriadok štátu ich obvyklého pobytu (napríklad Nemecko) ale práve právny poriadok ich štátneho občianstva, teda SR.
 
Ďalšou zmenou v Civilnom mimosporovom poriadku, ktorá zjednotila doposiaľ nejednotnú prax súdov a notárov, je jednoznačné zaradenie do účastníkov konania aj dedičov zomretého dediča. Teda v situácii, ak po smrti poručiteľa zomrie jeho dedič, majetok po poručiteľovi prejde rovno na dedičov zomretého dediča v konaní po poručiteľovi. Teda nemusí už byť predmetom dedičského konania po zomretom dedičovi, v čom treba tiež vidieť zrýchlenie konania a hlavne neabsolvovanie dvoch formálnych dedičských konaní.
 
Čo spôsobuje, že dedičstvo trvá mesiace až roky. Ktoré faktory na to najviac vplývajú?
Dôvody, ktoré doposiaľ predlžovali, a niektoré aj naďalej predlžujú konanie, už boli uvedené. Avšak pri posledných troch dôvodoch nastala zmena od 1. júla 2016 v prospech zrýchlenia konania. Jednak v tom, že v prípade sporu o spomínané dedičské právo, napríklad, že syn namieta platnosť závetu spísaného vo forme notárskej zápisnice, z dôvodu ktorý je právnej povahy, napríklad, že neobsahuje potrebné náležitosti, je to práve notár, ktorý priamo v dedičskom konaní posúdi právnu stránku toho závetu spolu a vydá dokonca samotné uznesenie o tomto právnom spore a vo výroku uznesenia určí, s ktorým dedičom naďalej konať bude a ktorého dediča účasť v konaní končí.
 
Preto predmetom žalôb o určenie dedičského práva budú len skutkové spory, ako napríklad, že otec bol v čase podpísania závetu mimo miesta spísania závetu, teda to čo si vyžaduje skutkové dokazovanie podľa Civilného sporového poriadku.
 
Rovnako je tu posun pri dedičoch na neznámom mieste, ktorým sa nedarí doručiť upovedomenie o ich dedičskom práve. Úprava Civilného mimosporového poriadku od 1. júla 2016 umožňuje, aby v prípade, ak sa nepodarilo doručiť písomnosť a notár súčasne vykonal všetky možné úkony na zistenie skutočného pobytu občana, sa takýto dedič už považuje za dediča na neznámom mieste. Takýto dedič, ktorému je uznesením ustanovený procesný opatrovník, sa verejnou vyhláškou zverejnenou na úradnej tabuli notára upovedomí o svojom dedičskom práve a poučí ho o následkoch, ak sa neprihlási včas. Uvedený postup umožní notárovi pravdepodobne dedičské konanie skončiť skôr a úmorne aj často bezvýsledne nedoručovať neznámym dedičom upovedomenia o dedičskom práve.
 
Rovnako posledný dôvod predlžovania dedičských konaní, teda autoritatívne rozhodnutie v prípade absencie dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, by mal tiež napomôcť zrýchliť konanie, a to tým, že návrh takéto potvrdzujúceho uznesenia už nemusí putovať od notára na súd, ale takéto uznesenie o potvrdení dedičstva dedičom podľa dedičských podielov už vydáva len notár. 
 
Novinky sa vzťahujú len na nové dedičské konania, ktoré začali po 1. júli – čo to reálne znamená? Musel teda niekto zomrieť až po danom termíne, alebo od kedy sa počíta so začatím dedičského konania?
Áno, účinnosť Civilného mimosporového poriadku s ohľadom práve na konania o dedičstve často prízvukujem, a to v tom zmysle, že kým prechodné ustanovenia v § 395 hovoria, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, tak § 396 ods. 1, ktorý upravuje účinnosť práve na konanie o dedičstve hovorí, že konanie o dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda pred 1. júlom 2016 sa dokončia podľa doterajších predpisov, teda podľa Občianskeho súdneho poriadku. Za okamih začatia konania o dedičstve treba považovať buď zaznamenanie oznámenia o úmrtí z matričného úradu na príslušný okresný súd, alebo okamih vydania uznesenia o začatí konania v prípade dodatočných konaní o novoobjavenom majetku.
Späť na tému Zákony a právo
Podporte náš článok
Uživateľská zóna

Dnes je: 22.09.2019

Meniny má: Móric

Mapa členov - sidebar
Inzercia
31.07.2019

Pohrebné vozidlo Mercedes

Zobraziť viac >
19.06.2019

Miesto pre vašu inzerciu

Zobraziť viac >

Straty a nálezy

Výsledky ankiet

Ak sa rozhodnete niektorý výsledok našej ankety použiť na svojich stránkach, uveďťe zdroj a link na náš web.

Zobraziť výsledky predchádzajúcich ankiet

Členovia sapaks

Predstavujeme Vám členov SAPaKS. Nachádzajú sa tu iba členovia, ktorí prejavili záujem o svoju prezentáciu.

Pozrite si všetkých členov.