Ešte pred časom ste sa mohli stretnúť s tým, že nemocnice si nejakým spôsobom zazmluvňovali pohrebné služby, ktoré  im prevážali zosnulých v areáli nemocnice. Tam ich následne umiestňovali do chladiacich zariadení týchto nemocníc. Pohrebné služby zneužívali svoje postavenie, a to tým, že kontaktovali pozostalých a nejakým spôsobom sa im vnucovali.

Tajným zmluvám, mnohokrát len ústne dohodnutým, na základe ktorých zdravotnícke zariadenia dohadzovali nebožtíkov vybraným pohrebníctvam, by mal byť už definitívny koniec.
 

Ako to zmenil  zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve a aký poriadok zaviedol pre väčšiu ochranu práv pozostalých do praxe,  viac už hovorí  Hlavný hygienik SR -  MUDr. Gabriel Šimko, MPH z Úradu verejného zdravotníctva.

Aké nekalé praktiky sa vyskytovali v minulosti a do akej miery sa podarilo týmto zákonom informovanie v spomínaných zariadeniach odstrániť?
V minulosti mali zdravotnícke zariadenia podpísané zmluvy s jedinou pohrebnou službou na výkon určitých činností pri nakladaní s mŕtvym. Táto pohrebná služba bola zvýhodnená oproti ostatným pohrebným službám, nakoľko mohli hneď ponúknuť svoje služby pozostalým. Považujeme za najdôležitejšie zdôrazniť, že pozostalý má právo na výber pohrebnej služby. Uplatnením svojho práva bude mať fakticky zabezpečené to, čo sa očakáva, a to rovnaké podmienky na trhu pohrebných služieb. Súčasné znenie zákona ukladá také povinnosti zdravotníckym zariadeniam, ktoré zaručia rovnaké podmienky pre pohrebné služby a zabránia klientelizmu.  Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve vytvoril predpoklady pre trh pohrebných služieb najmä tým, že právo obstarávateľa pohrebu na výber pohrebnej služby vyzdvihol. Tomu slúžia ustanovenia zákona, ktoré požadujú podpis obstarávateľa pohrebu pri odovzdávaní ľudských pozostatkov zo zdravotníckeho zariadenia ním vybranej pohrebnej službe.

Čo by mali pozostalí vedieť, ak ich niekto napríklad osloví v nemocnici na poskytnutie pohrebnej služby? Môžu niekde nahlásiť svoje skúsenosti či podnety k danej veci?
Pozostalý nesmie očakávať, že mu zdravotnícke zariadenie poskytujúce ústavnú zdravotnícku starostlivosť ponúkne informáciu o pohrebnej službe. Tieto informácie si musí získať sám a sám zabezpečiť pohrebnú službu ich oslovením v mieste ich pôsobenia, v kancelárii pohrebnej služby. V prípade, ak v nemocnici pozostalým ponúknu jednu konkrétnu pohrebnú službu, je takéto porušenie zákona potrebné nahlásiť orgánom dozoru nad oblasťou pohrebníctva, ktorými sú miestne príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva. Ich zoznam je uvedený v prílohe č. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.  Tieto orgány môžu uložiť blokovú pokutu tomu, kto sa dopustí priestupku podľa § 32 ods.1 písm. b) do výšky 66 eur a poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uloží pokutu za iný správny delikt podľa § 33 ods.3 písm. e) od 300 do 10 000 eur.

Koľko porušení zákona o pohrebníctve v časti, ktorá zakazuje propagovať pohrebné služby v zdravotníckych zariadeniach, ste zistili?
Nakoľko výročné správy sa spracúvajú za rok 2011 (od kedy je platný nový zákon o pohrebníctve) až začiatkom budúceho roka, skúsenosti s uplatňovaním nového zákona budú v ňom zhrnuté až neskôr. Na základe podávaných sťažností zo strany jednotlivých pohrebných služieb je už zrejmé, že niektoré regióny Slovenska si ešte nový zákon celkom neosvojili.

Zuzana Voštenáková © Slovenské pohrebníctvo

Späť na tému Za hranicou zákona