Váš majetok môže prepadnúť štátu!

28.07.2014

Nemáte dedičov?

 Zomrela vám blízka osoba a vy si myslíte, že by ste mali dediť? Všetko sa začína konaním o dedičstve na súde. To sa môže začať na návrh dedičov, prípadne poručiteľových veriteľov, alebo aj z vlastnej iniciatívy súdu. Ten začne konať vtedy, keď sa od príslušnej matriky dozvie, že niekto zomrel. O dedičstve rozhoduje zvyčajne súd, v ktorého obvode mal poručiteľ naposledy bydlisko. Viac už v rozhovore prezrádza JUDr. Ivan Lošonský, PhD., notár z Notárskeho úradu v Malackách.

Ako sa notár dozvie o úmrtí zosnulého? Kto vám spravidla nahlasuje toto úmrtie a s kým prednostne komunikujete?
Dedičské konanie je súdnym konaním, prináleží do právomoci súdov, ktorý vykonaním úkonov v konaní o dedičstve poverí notára ako súdneho komisára. V dedičskom konaní platí zásada oficiality, to znamená, že dedičské konanie zaháji súd aj bez návrhu - z úradnej povinnosti, akonáhle sa súd dozvie o úmrtí fyzickej osoby, alebo o jej vyhlásení za mŕtvu. Súd teda začne dedičské konanie aj keď nikto o takéto konanie nepožiada. V praxi sa dedičské konanie začaté na návrh vyskytuje pomerne zriedka, napríklad v prípade dodatočného zistenia majetku poručiteľa v pôvodnom dedičskom konaní neprejednaného alebo prejednania  nehnuteľného majetku osôb, ktoré neboli občanmi Slovenska.  Môže však nastať aj situácia, že súd ešte nemá vedomosť o úmrtí fyzickej osoby a účastník dedičského konania chce nakladať s majetkom poručiteľa (čo nemôže bez rozhodnutia súdu), alebo sa dôvodne domnieva, že by sa tohto majetku mohol zmocniť iný spoludedič alebo tretia osoba a navrhne vykonanie neodkladného opatrenia, napríklad zapečatenie bytu, súpis vecí a podobne. Vo väčšine prípadov však súd zaháji dedičské konanie na základe oznámenia príslušnej matriky, ktorá úmrtie fyzickej osoby oznámi súdu v obvode, ktorého mala táto osoba trvalé bydlisko.

Kde všade „nazeráte“, aby ste zistili, akým majetkom disponoval zosnulý a čo bude predmetom dedičského konania?
Základom komplexného prejednania majetku poručiteľa v dedičskom konaní je súčinnosť účastníkov konania (dedičov) s notárom - súdnym komisárom. V rámci tzv. „predbežného vyšetrenia“ sa zisťujú všetky rozhodujúce skutočnosti, majúce vplyv na ďalší postup konania. V tejto časti dedičského konania sa zisťujú najmä osobné pomery poručiteľa, napríklad rodinný stav, existencia potomkov (potreba ustanovenia opatrovníkov maloletým či nesvojprávnym potomkom), zanechanie závetu alebo listiny o vydedení a tiež aj majetkové pomery poručiteľa. Na predbežné vyšetrenie sa spravidla predvoláva osoba uvedená na úmrtnom liste poručiteľa ako vybavovateľ jeho pohrebu. To však neznamená, že by notár - súdny komisár nekomunikoval aj s inými účastníkmi, pokiaľ sú mu známi alebo sa prihlásia, ktorí majú alebo môžu mať vedomosť o osobných a majetkových pomeroch poručiteľa.

street3_wbMôže sa stať, že sa na nejaký účet či poistku zabudne? Mohol mať zosnulý tajný účet v banke či dokonca v inom štáte?
Určité informácie môže získať notár aj z verejne dostupných zdrojov, napríklad katastrálny portál centrálny depozitár cenných papierov (účet poručiteľa) a podobne. Na základe informácií od účastníkov notár - súdny komisár vykoná dožiadanie v príslušných  inštitúciách. V praxi sa stáva, že účastníci navrhnú aj zisťovanie, či poručiteľ nemal vedené účty či iné produkty (o ktorých nemajú oni vedomosť) v rôznych bankách. Notár - súdny komisár vykoná dožiadanie, je však potrebné pripomenúť,  že peňažné ústavy sú podnikateľskými subjektmi.  Aj v prípade negatívneho výsledku,  teda  že poručiteľ nemá v banke vedené účty či iné produkty, je aj táto informácia spoplatnená a jej úhrada prenesená na dedičov vo forme náhrady hotových výdavkov. V prípade poistenia, ak je poistnou udalosťou smrť poisteného, vzniká právo na plnenie  osobe určenej v poistnej zmluve. Ak nie je taká osoba určená, nadobudne toto právo manžel a ak ho niet, tak deti poisteného. Keď niet takýchto osôb, nadobúdajú toto právo rodičia poisteného. Pokiaľ ich niet, tak osoby, ktoré žili s poisteným najmenej jeden rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a ktoré sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou na poisteného. Ak niet ani takých osôb, až potom nadobúdajú toto právo dedičia poručiteľa.
   
Čo sa deje zo zostatkom na bežnom účte v banke, alebo s poistnou zmluvou v poisťovni, ak nebohý majiteľ nemá žiadnych dedičov, prípadne ak neurčil oprávnenú osobu?
Predpokladmi dedenia sú smrť fyzickej osoby, existencia dedičstva, dedičský titul (či už zákon alebo závet) a spôsobilý dedič. V prípade, ak dedičstvo nenadobudne žiaden dedič, pripadne takéto dedičstvo štátu. Môže však nastať aj prípad, napríklad čiastočnej odúmrte, kedy poručiteľ zanechá platný závet, ktorým však urobil úpravu len o časti svojho majetku a nezanechal zákonných dedičov. Príkladom môže byť situácia, kedy poručiteľ, ktorý nemá žiadnych zákonných dedičov, závetom odkáže svoj byt závetnému dedičovi (ktorý dedičstvo prijme), ale ku dňu svojho úmrtia mal aj úspory vedené na účte v banke. Štátu pripadne táto časť jeho majetku - teda ako majetok závetom poručiteľa nepokrytý, ako odúmrť. V prípade odúmrte štát nie dedičom, a teda na neho neprechádzajú nároky na plnenie z poistnej zmluvy.

Ako dlho spravidla trvá dedičské konanie a kto všetko sa ho môže zúčastniť?
Dĺžka a priebeh dedičského konania je ovplyvňovaná viacerými faktormi. Objektívne sú to najmä lehoty, v ktorých vybavujú dožiadania notára - súdneho komisára, správy katastra, peňažné ústavy, družstvá či nájomcovia nehnuteľného majetku poručiteľa a žiaľ, aj úmrtie účastníka konania. Subjektívne dĺžku ovplyvňujú najmä úkony účastníkov, súčinnosť pri zisťovaní okruhu dedičov, rozsahu majetku, účasť či neúčasť na pojednávaniach, spor o existenciu dedičského titulu (platnosť závetu alebo listiny o vydedení), zápočet daru na dedičský podiel obdarovaného potomka a podobne. Dedičské konanie vykonávané notármi ako súdnymi komisármi je neverejné. Jeho účastníkmi sú tí, o ktorých sa možno domnievať, že sú dedičmi poručiteľa a ak ich niet tak štát. Veriteľ poručiteľa je účastníkom, ak sa vysporiadava jeho pohľadávka a pri likvidácii dedičstva. Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, je účastníkom konania osoba, ktorá sa postarala o jeho pohreb a ktorej môže súd tento majetok vydať.
 
Môže o rozdelení dedičstva rozhodnúť priamo notár, alebo jedine súd?
Notár nemôže dedičstvo rozdeliť, môže navrhnúť dedičom alternatívy ich dohody o vyporiadaní dedičstva, prípadne poskytnúť korekcie tak, aby dohoda dedičov neodporovala zákonu alebo dobrým mravom. Osvedčenie o dedičstve , ktoré so súhlasom účastníkov vydá notár ak:
a) dedičstvo nadobudol jediný dedič, 
b) dedičstvo ktoré nenadobudol žiadny dedič pripadne štátu,
c) dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodu (najčastejší prípad)
d) dedičia uzavreli  s veriteľmi  dohodu o prenechaní predĺženého dedičstva na úhradu dlhov.
V prípadoch nesúhlasu účastníkov s vydaním osvedčenia o dedičstve alebo ak o vyporiadaní dedičstva neuzavrú dedičia dohodu, rozhodne súd uznesením.

Je tam nejaká maximálna lehota, odkedy môžu príbuzní disponovať s účtom či životnou poistkou po zosnulom od jeho úmrtia? Môžu zostať takto nedotknuté finančné produkty v bankách či v poisťovni aj pár rokov?
Dedičstvo sa nadobúda okamihom smrti poručiteľa a právoplatným dedičským rozhodnutím sa preukáže (potvrdí) kto a v akom rozsahu nadobudol majetok poručiteľa. V praxi môže nastať prípad, že zostatok na účte poručiteľa je, z dôvodu dĺžky konania, nedotknutý aj niekoľko rokov. Poistné plnenie v drvivej väčšine prípadov nie je predmetom dedičstva a prináleží vymenovaným osobám v príbuzenskom vzťahu k poručiteľovi.
   
Čo v prípade manželov, ak majú zriadený samostatný či spoločný účet v banke a jeden z nich zomrie a majú spoločné bezpodielové spoluvlastníctvo? Nemajú potom dlhšie zablokovaný účet?
Takúto situáciu treba vždy posudzovať individuálne a to aj vzhľadom na pomery účastníkov prípadne pohľadávky veriteľov uplatnené v dedičskom konaní. Dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas dedičského konania predať (napríklad motorové vozidlo), alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len s privolením súdu.

K druhej časti vašej otázky, v prípade zablokovania účtu, ktorého zostatok je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a jeho manželky, by súhlas pozostalej manželke s nakladaním v rozsahu jednej polovice zostatku ku dňu smrti poručiteľa, dal súd svojim uznesením.


Späť na tému Všetko o záveti
Podporte náš článok