Na zvládnutie tragických neštastí sme pripravení
Vo svete nie je jediný týždeň, či dokonca deň, keď sa neudeje nejaké dopravné tragické nešťastie, alebo ľudstvo netraumatizuje živelná pohroma alebo nebodaj teroristický útok. Ľudia majú taktiež obavy z epidémií a nebezpečných vírusov. Logicky preto vyvstáva otázka, do akej miery sme na Slovensku pripravení na takéto hromadné nešťastia, a aký krízový plán je pripravený. S otázkami sme sa obrátili Sekciu krízového riadenia na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, pod ktorú táto problematika spadá. Na naše otázky odpovedal vedúci oddelenia civilnej ochrany z odboru civilnej ochrany a krízového plánovania Mgr. Miroslav Jancek.
Núdzové pochovávanie je súčasťou civilnej ochrany. Aké sú hlavné úlohy núdzového pochovávania v súvislosti s hromadnými tragickými nešťastiami?
Núdzové pochovávanie je opatrením civilnej ochrany, radí sa medzí záchranné práce pri vzniku mimoriadnej udalosti s hromadným postihnutím osôb spojenou s ich úmrtím (záchranné práce sú činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj na ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov. Súčasťou záchranných prác sú činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti a vytvorenie podmienok na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.). Záchranné práce sú zamerané aj na zhromažďovanie, identifikáciu a pochovávanie usmrtených osôb.
Riadenie a likvidáciu následkov prenosného ochorenia vrátane dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie a určenia priestorov na hromadné pochovávanie zomretých osôb a na neškodné odstraňovanie uhynutých a usmrtených hospodárskych zvierat berie do úvahy príloha č. 3 k vyhláške č. 533/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok. Zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami upravuje zákon o pohrebníctve.
V súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, medzi ktoré patrí aj osobitná manipulácia s mŕtvymi, vyčlenenie miest a určenie spôsobu pochovávania zvýšeného počtu zomretých. V prípade usmrtenia osôb, z dôvodu zabránenia epidémiám, je potrebné bez meškania, čo najskôr tieto osoby pochovať, čomu samozrejme predchádza ich identifikácia. Identifikácia zomrelých osôb umožní „vyhlásenie osoby za mŕtvu“, čo má zásadný význam pre právnu situáciu pozostalých.
Núdzové pochovávanie je súčasťou civilnej ochrany. Aké sú hlavné úlohy núdzového pochovávania v súvislosti s hromadnými tragickými nešťastiami?
Núdzové pochovávanie je opatrením civilnej ochrany, radí sa medzí záchranné práce pri vzniku mimoriadnej udalosti s hromadným postihnutím osôb spojenou s ich úmrtím (záchranné práce sú činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj na ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov. Súčasťou záchranných prác sú činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti a vytvorenie podmienok na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.). Záchranné práce sú zamerané aj na zhromažďovanie, identifikáciu a pochovávanie usmrtených osôb.
Riadenie a likvidáciu následkov prenosného ochorenia vrátane dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie a určenia priestorov na hromadné pochovávanie zomretých osôb a na neškodné odstraňovanie uhynutých a usmrtených hospodárskych zvierat berie do úvahy príloha č. 3 k vyhláške č. 533/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok. Zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami upravuje zákon o pohrebníctve.
V súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, medzi ktoré patrí aj osobitná manipulácia s mŕtvymi, vyčlenenie miest a určenie spôsobu pochovávania zvýšeného počtu zomretých. V prípade usmrtenia osôb, z dôvodu zabránenia epidémiám, je potrebné bez meškania, čo najskôr tieto osoby pochovať, čomu samozrejme predchádza ich identifikácia. Identifikácia zomrelých osôb umožní „vyhlásenie osoby za mŕtvu“, čo má zásadný význam pre právnu situáciu pozostalých.
Ako je koordinované núdzové pochovávanie na Slovensku, vrátane prepravy zosnulých, uskladnenia tiel či koordinácie pitiev?
Samotné riadenie záchranných prác a teda aj núdzového pochovávania, je odstupňované podľa rozsahu (za spolupráce úradov verejného zdravotníctva):
- v obciach ho riadia starostovia postihnutých obcí,
- na území viacerých obcí alebo na území okresu ho riadi prednosta okresného úradu,
- na území presahujúcom dva okresy ho riadi prednosta okresného úradu v sídle kraja.
Sú na Slovensku vyčlenené masové hroby v prípade hromadných nešťastí, alebo epidémií?
Krízové štáby obcí a okresných úradov predkladajú návrhy na opatrenia starostom a prednostom okresných úradov. Obce a okresné úrady pri koordinácii, preprave, uskladnení tiel vychádzajú z nariadení regionálnych úradov verejného zdravotníctva, z plánov ochrany obyvateľstva (dokument, ktorý obsahuje úlohy, opatrenia a postupy na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pre prípad vzniku mimoriadnej udalosti) a z analýz územia (posúdenie nebezpečenstva pre prípad vzniku mimoriadnej udalosti s ohľadom na zdroje ohrozenia a popis možností územia), v ktorých sú vytypované lokality vhodné pre potreby hromadného núdzového pochovávania (za zabezpečenia hygienických štandardov, napríklad sa pochováva na kopci tak, aby nebola zasiahnutá spodná voda).
Na Slovensku máme skôr skúsenosti s automobilovými a vlakovými nešťastiami, než lodnými, respektíve leteckými hromadnými haváriami. Zúčastňujú sa preto hasiči, záchranári, policajti nejakých simulácií a cvičení, aby boli pripravení aj na takéto hromadné nešťastia?
Takéto cvičenia sa vykonávajú pravidelne za účelom prehĺbenia súčinnosti orgánov krízového riadenia, riadenia toku informácií a pripravenosti záchranných zložiek integrovaného záchranného systému. Organizovanie takýchto cvičení sa uskutočňuje buď pod patronátom okresných úradov, krajských a okresných riaditeľstiev zložiek alebo priamo Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. V prípade dopravných nehôd sa samozrejme preskúšava vykliesnenie a odsun zranených a usmrtených osôb, v prípade napríklad dopravnej cestnej nehody spojenej s únikom nebezpečnej látky (napríklad havária cisterny) je to samozrejme zložitejšie a pristupuje sa aj k protichemickým opatreniam a účasti špecializovaných zložiek, ako sú napríklad Kontrolné chemické laboratória civilnej ochrany. Kontrolné chemické laboratória sú mobilné odborné pracoviská, ktoré sú aj jednou z piatich základných záchranných zložiek integrovaného záchranného systému. Sú špecializované na riešenie otázok odborného zabezpečenia ochrany obyvateľstva proti účinkom nebezpečných látok, vykonávajú monitorovaciu, expertnú, výskumnú, rozborovú, kontrolnú a pedagogickú činnosť v oblasti nebezpečných látok a bojových otravných látok.
Samotné riadenie záchranných prác a teda aj núdzového pochovávania, je odstupňované podľa rozsahu (za spolupráce úradov verejného zdravotníctva):
- v obciach ho riadia starostovia postihnutých obcí,
- na území viacerých obcí alebo na území okresu ho riadi prednosta okresného úradu,
- na území presahujúcom dva okresy ho riadi prednosta okresného úradu v sídle kraja.
Sú na Slovensku vyčlenené masové hroby v prípade hromadných nešťastí, alebo epidémií?
Krízové štáby obcí a okresných úradov predkladajú návrhy na opatrenia starostom a prednostom okresných úradov. Obce a okresné úrady pri koordinácii, preprave, uskladnení tiel vychádzajú z nariadení regionálnych úradov verejného zdravotníctva, z plánov ochrany obyvateľstva (dokument, ktorý obsahuje úlohy, opatrenia a postupy na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pre prípad vzniku mimoriadnej udalosti) a z analýz územia (posúdenie nebezpečenstva pre prípad vzniku mimoriadnej udalosti s ohľadom na zdroje ohrozenia a popis možností územia), v ktorých sú vytypované lokality vhodné pre potreby hromadného núdzového pochovávania (za zabezpečenia hygienických štandardov, napríklad sa pochováva na kopci tak, aby nebola zasiahnutá spodná voda).
Na Slovensku máme skôr skúsenosti s automobilovými a vlakovými nešťastiami, než lodnými, respektíve leteckými hromadnými haváriami. Zúčastňujú sa preto hasiči, záchranári, policajti nejakých simulácií a cvičení, aby boli pripravení aj na takéto hromadné nešťastia?
Takéto cvičenia sa vykonávajú pravidelne za účelom prehĺbenia súčinnosti orgánov krízového riadenia, riadenia toku informácií a pripravenosti záchranných zložiek integrovaného záchranného systému. Organizovanie takýchto cvičení sa uskutočňuje buď pod patronátom okresných úradov, krajských a okresných riaditeľstiev zložiek alebo priamo Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. V prípade dopravných nehôd sa samozrejme preskúšava vykliesnenie a odsun zranených a usmrtených osôb, v prípade napríklad dopravnej cestnej nehody spojenej s únikom nebezpečnej látky (napríklad havária cisterny) je to samozrejme zložitejšie a pristupuje sa aj k protichemickým opatreniam a účasti špecializovaných zložiek, ako sú napríklad Kontrolné chemické laboratória civilnej ochrany. Kontrolné chemické laboratória sú mobilné odborné pracoviská, ktoré sú aj jednou z piatich základných záchranných zložiek integrovaného záchranného systému. Sú špecializované na riešenie otázok odborného zabezpečenia ochrany obyvateľstva proti účinkom nebezpečných látok, vykonávajú monitorovaciu, expertnú, výskumnú, rozborovú, kontrolnú a pedagogickú činnosť v oblasti nebezpečných látok a bojových otravných látok.
V posledných rokoch svet trápia teroristické útoky. K akým opatreniam Slovenská republika pristúpila v tejto súvislosti z hľadiska civilnej ochrany?
Na základe vyhlásenia zvýšeného stupňa teroristického ohrozenia na území Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť 22. 3. 2016 o 24:00 h na základe toho, že v členskom štáte Európskej únie došlo k dokonaniu trestného činu terorizmu a na základe zhodnotenia miery teroristického ohrozenia namiereného voči členským krajinám Európskej únie, boli na úseku civilnej ochrany obyvateľstva a prípravy na krízové situácie stanovené úlohy pre miestne orgány krízového riadenia, ktoré sa vykonávajú pri hrozbe teroristickej aktivity (úlohy majú preventívny charakter pre účinnú ochranu života, zdravia a majetku):
- V prípade potreby zabezpečiť včasné varovanie obyvateľov a vyrozumenie osôb činných pri riešení následkov mimoriadnej udalosti, informovať členov krízových štábov a členov bezpečnostných rád okresov a krajov o vzniku mimoriadnej udalosti povahy teroristického útoku,
- zabezpečiť informovanosť starostov obcí a primátorov miest vo svojej územnej pôsobnosti v prípade priamej teroristickej hrozby,
- zabezpečiť informovanie obyvateľstva v prípade ohrozenia prostredníctvom regionálnych informačných prostriedkov,
- aktualizovať Plán vyrozumenia pre vyhlasovanie krízových stavov,
- plniť úlohy na úseku vykonávania záchranných prác – záchrana života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj na ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov (podrobnosti ustanovuje vyhláška MV SR č. 523/2006 Z. z.),
- aktualizovať krízovú dokumentáciu s dôrazom na možnú evakuáciu obyvateľstva z ohrozeného objektu alebo územia,
- v prípade okresných úradov v sídle kraja klásť zvýšený dôraz na telefonáty na číslo tiesňového volania 112 týkajúce sa oznámení o teroristických aktivitách a bezodkladne o tom informovať Centrálne monitorovacie a riadiace stredisko SKR MV SR,
- preveriť využitie ochranných stavieb vo svojej územnej pôsobnosti pre obyvateľstvo,
- zabezpečiť pripravenosť na výdaj prostriedkov individuálnej ochrany,
- zabezpečiť súčinnosť so základnými zložkami integrovaného záchranného systému a orgánmi krízového riadenia v prípade vzniku ohrozenia alebo vykonania trestného činu terorizmu,
- v prípade potreby vykonania protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení vyžiadať prostredníctvom Centrálne monitorovacie a riadiace stredisko SKR MV SR výjazd kontrolného chemického laboratória civilnej ochrany,
- dodržiavať služobnú pohotovosť a dosažiteľnosť,
- zabezpečiť pripravenosť na núdzové ubytovanie a núdzové zásobovanie,
- v rámci fázy prevencie a pripravenosti je potrebné, aby pri usporiadaní každého masového občianskeho, spoločenského alebo kultúrneho podujatia, bol organizátormi v súčinnosti s odbormi krízového riadenia v ich územnej pôsobnosti zabezpečený bezodkladný výkon opatrení civilnej ochrany v prípade vzniku ohrozenia alebo mimoriadnej udalosti povahy teroristického útoku na základe priamej komunikácie s organizátormi podujatia a zložkami zabezpečujúcimi bezpečnosť podujatia,
- aktualizovať analýzu územia z hľadiska možného rizika teroristického útoku s ohľadom na vyšší výskyt osôb alebo dôležitosť objektov kritickej infraštruktúry.
Pri hromadných nešťastiach, ako aj teroristických útokoch je okrem obetí aj množstvo zranených. Myslí civilná ochrana aj na takzvanú duchovnú pomoc?
Záchranné práce vykonávajú zložky integrovaného záchranného systému, ktoré aj vytvárajú podmienky k identifikácii zomrelých osôb. Uplatňuje sa aj tzv. „duchovná pomoc“, ktorá je určená a chápaná ako pomoc a podpora raneným, umierajúcim a evakuovaným osobám. Cieľovou skupinou je taktiež zasiahnuté obyvateľstvo, výkonný záchranársky a riadiaci personál a pozostalí. Ďalšou oblasťou pôsobnosti duchovnej pomoci je pochovávanie, predovšetkým hromadné pochovávanie osôb.
Veľkým ohrozením pre ľudstvo sú stále celosvetovo hroziace epidémie. Do akej miery v tejto súvislosti vypomáhajú medzinárodné organizácie?
Vo svete v prípade nedostatočných kapacít tamojších orgánov krízového riadenia pôsobia nadnárodné inštitúcie, napríklad Misia OSN - UNMEER (United Nations Mission for Ebola Emergency Response), ktorá navštívila Ebolou postihnuté krajiny západnej Afriky konštatovala, že všetky tri postihnuté krajiny majú už 100 percentne dostačujúce kapacity na izolovanie 100 percent potvrdených prípadov Eboly. Rovnako konštatovala, že tieto krajiny majú k dispozícii dostatok tímov na zaistenie bezpečného pochovávania všetkých obetí Eboly.
Na základe vyhlásenia zvýšeného stupňa teroristického ohrozenia na území Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť 22. 3. 2016 o 24:00 h na základe toho, že v členskom štáte Európskej únie došlo k dokonaniu trestného činu terorizmu a na základe zhodnotenia miery teroristického ohrozenia namiereného voči členským krajinám Európskej únie, boli na úseku civilnej ochrany obyvateľstva a prípravy na krízové situácie stanovené úlohy pre miestne orgány krízového riadenia, ktoré sa vykonávajú pri hrozbe teroristickej aktivity (úlohy majú preventívny charakter pre účinnú ochranu života, zdravia a majetku):
- V prípade potreby zabezpečiť včasné varovanie obyvateľov a vyrozumenie osôb činných pri riešení následkov mimoriadnej udalosti, informovať členov krízových štábov a členov bezpečnostných rád okresov a krajov o vzniku mimoriadnej udalosti povahy teroristického útoku,
- zabezpečiť informovanosť starostov obcí a primátorov miest vo svojej územnej pôsobnosti v prípade priamej teroristickej hrozby,
- zabezpečiť informovanie obyvateľstva v prípade ohrozenia prostredníctvom regionálnych informačných prostriedkov,
- aktualizovať Plán vyrozumenia pre vyhlasovanie krízových stavov,
- plniť úlohy na úseku vykonávania záchranných prác – záchrana života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj na ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov (podrobnosti ustanovuje vyhláška MV SR č. 523/2006 Z. z.),
- aktualizovať krízovú dokumentáciu s dôrazom na možnú evakuáciu obyvateľstva z ohrozeného objektu alebo územia,
- v prípade okresných úradov v sídle kraja klásť zvýšený dôraz na telefonáty na číslo tiesňového volania 112 týkajúce sa oznámení o teroristických aktivitách a bezodkladne o tom informovať Centrálne monitorovacie a riadiace stredisko SKR MV SR,
- preveriť využitie ochranných stavieb vo svojej územnej pôsobnosti pre obyvateľstvo,
- zabezpečiť pripravenosť na výdaj prostriedkov individuálnej ochrany,
- zabezpečiť súčinnosť so základnými zložkami integrovaného záchranného systému a orgánmi krízového riadenia v prípade vzniku ohrozenia alebo vykonania trestného činu terorizmu,
- v prípade potreby vykonania protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení vyžiadať prostredníctvom Centrálne monitorovacie a riadiace stredisko SKR MV SR výjazd kontrolného chemického laboratória civilnej ochrany,
- dodržiavať služobnú pohotovosť a dosažiteľnosť,
- zabezpečiť pripravenosť na núdzové ubytovanie a núdzové zásobovanie,
- v rámci fázy prevencie a pripravenosti je potrebné, aby pri usporiadaní každého masového občianskeho, spoločenského alebo kultúrneho podujatia, bol organizátormi v súčinnosti s odbormi krízového riadenia v ich územnej pôsobnosti zabezpečený bezodkladný výkon opatrení civilnej ochrany v prípade vzniku ohrozenia alebo mimoriadnej udalosti povahy teroristického útoku na základe priamej komunikácie s organizátormi podujatia a zložkami zabezpečujúcimi bezpečnosť podujatia,
- aktualizovať analýzu územia z hľadiska možného rizika teroristického útoku s ohľadom na vyšší výskyt osôb alebo dôležitosť objektov kritickej infraštruktúry.
Pri hromadných nešťastiach, ako aj teroristických útokoch je okrem obetí aj množstvo zranených. Myslí civilná ochrana aj na takzvanú duchovnú pomoc?
Záchranné práce vykonávajú zložky integrovaného záchranného systému, ktoré aj vytvárajú podmienky k identifikácii zomrelých osôb. Uplatňuje sa aj tzv. „duchovná pomoc“, ktorá je určená a chápaná ako pomoc a podpora raneným, umierajúcim a evakuovaným osobám. Cieľovou skupinou je taktiež zasiahnuté obyvateľstvo, výkonný záchranársky a riadiaci personál a pozostalí. Ďalšou oblasťou pôsobnosti duchovnej pomoci je pochovávanie, predovšetkým hromadné pochovávanie osôb.
Veľkým ohrozením pre ľudstvo sú stále celosvetovo hroziace epidémie. Do akej miery v tejto súvislosti vypomáhajú medzinárodné organizácie?
Vo svete v prípade nedostatočných kapacít tamojších orgánov krízového riadenia pôsobia nadnárodné inštitúcie, napríklad Misia OSN - UNMEER (United Nations Mission for Ebola Emergency Response), ktorá navštívila Ebolou postihnuté krajiny západnej Afriky konštatovala, že všetky tri postihnuté krajiny majú už 100 percentne dostačujúce kapacity na izolovanie 100 percent potvrdených prípadov Eboly. Rovnako konštatovala, že tieto krajiny majú k dispozícii dostatok tímov na zaistenie bezpečného pochovávania všetkých obetí Eboly.
Pripravil Marcel Lincényi, foto Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP II. 2016
