Na začiatku je podozrenie...
Smrť iného človeka je pre každého živého šokom, hoci sa vraví: smrť je súčasťou života. Aj na Slovensku je však práca s telami nebohých pre mnoho ľudí každodennou rutinou. Patria medzi nich obhliadajúci lekári, patológovia, súdni lekári, zamestnanci pohrebných služieb a neraz aj príslušníci Policajného zboru. Ako sa policajti v praxi podieľajú na celom procese ukončenia púte nebohých, určenom celým radom zákonov a interných noriem viacerých rezortov a orgánov samosprávy nášho štátu?
Základ postupu stanovuje zákon o zdravotnej starostlivosti č. 582/2004 Z.z. v zmysle neskorších metodických usmernení Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Priblížme si len prípady, keď človek zomrie mimo zdravotníckeho zariadenia. Rozhodujúce slovo má lekár, ktorému bolo oznámené úmrtie a má poverenie úradu pre výkon takejto činnosti. Jeho postup na mieste nálezu mŕtvoly je predpisom presne určený, obhliadajúci lekár na záver obhliadky rozhoduje aj o tom, či je alebo nie je potrebná zdravotná pitva tela, ktorá má viesť k odhaleniu príčin úmrtia. Pozostalí síce môžu vysloviť nesúhlas s pitvou nebohého, zákon to však umožňuje len v niektorých vymedzených prípadoch.
Rozhodujúce slovo polície
Ak obhliadajúci lekár nadobudne akékoľvek podozrenie, že človek nezomrel prirodzenou smrťou, prípadne je tu dokonca podozrenie zo spáchania trestného činu, je povinný bezodkladne oznámiť túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní, najčastejšie priamo polícii. Týka sa to aj nálezu tiel, u ktorých je v aktuálnom čase veľký predpoklad, že človek odišiel zo sveta dobrovoľne, teda že spáchal samovraždu, prípadne sa stal obeťou nešťastnej náhody. Polícia totiž začína aj každý prípad samovraždy vyšetrovať rovnako ako vraždu, kým nie je úplne vylúčené cudzie zavinenie. Ak obhliadajúci lekár nadobudne pochybnosti, lekársku obhliadku okamžite preruší a privolá políciu, ktorá sa potom ujíma celého ďalšieho postupu. Na miesto spravidla prichádza hliadka z najbližšieho obvodného oddelenia PZ, ktorá zabezpečí miesto nálezu tela a stanoveným služobným postupom privolá výjazdovú skupinu, zloženú spravidla z kriminalistického technika, kriminalistu, prípadne aj vyšetrovateľa. Celý tím potom s maximálnou opatrnosťou zabezpečuje na mieste stanovené tzv. neodkladné a neopakovateľné úkony vrátane kriminalistickej obhliadky tela nebohého. Už k týmto úkonom na mieste činu môžu byť okrem obhliadajúceho lekára privolaní aj ďalší odborníci, napríklad psovod so služobným psom pre vyhľadanie stôp v okolí, prípadne aj znalec z odboru súdneho lekárstva, ak vznikne obava, že každá ďalšia manipulácia s telom mŕtveho by mohla zničiť stopy na mieste činu. Neodmysliteľnou súčasťou týchto neodkladných a neopakovateľných úkonov je podrobné zakreslenie miesta nálezu a detailná fotografická (video) dokumentácia, ktorá je následne dôležitá aj pre súdneho lekára a prokurátorský dozor. Samozrejmou povinnosťou technikov pri práci s telom nebohého je zachovanie potrebnej dôstojnosti a úcty k nebohému.
Váha skúseností
Miestu činu prikladá kriminalistika veľký význam. Nenadarmo skúsení príslušníci PZ, „operatívci" i vyšetrovatelia zdôrazňujú, že „telo nebohého je najdôležitejší svedok". Aj v histórii slovenskej kriminalistiky nájdeme množstvo konkrétnych príkladov, kedy sa so zdanlivo prirodzenej smrti nakoniec vykľul úmysel rafinovaného vraha, z pôvodnej „jasnej" vraždy napokon bola samovražda alebo aj opačne, vyšetrovanie ukázalo, že nebožtík sa napriek pôvodnému podozreniu z násilného trestného činu stal len obeťou nešťastnej náhody a na jeho smrti nikto nenesie vinu. Aj na nedávnej celoslovenskej súťaži kriminalistických technikov v Košiciach prezident Policajného zboru gen. Tibor Gašpar zdôraznil, že kvalita policajnej práce na mieste činu je mimoriadne dôležitá pre celé ďalšie objasňovanie, pre silu dôkaznej situácie. Preto bude prezídium venovať ešte viac pozornosti príprave technikov, ako aj ich technickému vybaveniu, aby občania, ktorí platia políciu zo svojich daní, mohli nadobudnúť presvedčenie, že naša polícia využíva najmodernejšiu techniku a najnovšie poznatky forenzných disciplín, ktoré môžu viesť k odhaleniu a usvedčeniu páchateľa.
Súhra odborností
Ak vznikne podozrenie zo spáchania násilného trestného činu, ktoré súvisí s miestom nálezu tela nebohého, začína sa na mieste činu aj boj s časom, pretože policajti na jednej strane potrebujú veľmi dôsledne zadokumentovať miesto činu a nájsť maximum stôp, na druhej strane je tiež v záujme vyšetrovania dôležité, aby sa telo nebohého v prípade podozrení čo najskôr dostalo na pitevný stôl znalca v odbore súdneho lekárstva. Čas je tu veľmi dôležitý faktor pre zisťovanie mnohých podrobností, ktoré môžu viesť k zisteniu príčin smrti, čo najpresnejšieho určenia času úmrtia a k prípadnému odhaleniu páchateľa trestného činu. Napokon, rovnako silným faktorom na „tempo" celého procesu je aj záujem trúchliacich pozostalých, ktorí chcú vedieť, čo sa vlastne ich blízkemu stalo a najmä chcú telo čo najskôr dôstojne pochovať. Súhlas k odovzdaniu tela pozostalým na pochovanie v takýchto prípadoch však dáva prokurátor na návrh polície. Rovnako v prípravnom konaní prokurátor rozhoduje o exhumácii tela nebohého. V zásade však platí, že polícia zabezpečí odvoz tela nebohého na súdnu pitvu až po ukončení všetkých neodkladných a neopakovateľných úkonov na mieste činu.
Práca obhliadajúceho lekára na mieste činu a následne súdneho lekára je tak pre políciu v prvej fáze objasňovania, popri zisteniach kriminalistických technikov a poznatkoch získaných operatívou, najdôležitejšia. Precíznosť, vysoká odbornosť a najmä nadobudnuté skúsenosti lekárov pri obhliadke mŕtveho a pri súdnej pitve môžu dať odpoveď na kľúčové otázky, akým spôsobom bol človek usmrtený a kedy sa tak stalo. Neraz veľa napovedia aj o páchateľovi, pretože mnohé stopy nemôže na mieste činu objaviť a zaistiť obhliadajúci lekár, ale získa ich až súdny lekár – napríklad analýzou výsledkov odberov vzoriek po ich laboratórnom spracovaní. Samozrejme, reálna prax je dosť vzdialená od obrazu, aký si o tejto práci môžu utvoriť diváci známych amerických seriálov CSI. Vysoká odbornosť a využívanie špičkovej techniky v ústavoch súdneho lekárstva i na pracoviskách Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ maximalizujú šance na úspech pri odhalení a usvedčení páchateľov.
Miesto činu je základ pre vyšetrovanie
História slovenskej kriminalistiky pozná množstvo prípadov, kedy práve zaistenie stôp na mieste činu malo rozhodujúci význam pre usvedčenie páchateľa. Pripomeňme si rok 2004, kedy páchatelia zastrelili v sklade v Bratislave na Starej Vajnorskej ulici troch mužov a dve ženy (jedna bola tehotná) vietnamskej štátnej príslušnosti a udusili osemmesačné dievčatko. Vietnamci v sklade aj bývali. Jriminalisti našli v obývanom priestore stovky daktyloskopických stôp, ktoré preverovali. Medzi nimi zaistili na spojovacích dverách odtlačok časti dlane, ktorá nepatrila mŕtvym obetiam. Našli ju v kriminalistickej evidencii, patrila Róbertovi Mattovi, 23-ročnému páchateľovi menšej majetkovej trestnej činnosti z Bratislavy. Ďalšie preverovanie potvrdilo, že práve on spolu s rovesníkom Viliamom Hauserom spáchali najbrutálnejšiu viacnásobnú vraždu v histórii Slovenska. Polícia ich zadržala už na dvanásty deň po čine. Obom súd nadelil doživotie.
V septembri 1995 objavili príbuzní v dvojtisícovej obci pri Trnave zavraždenú 74-ročnú babku. Mala na tele 48 bodných a rezných rán, spôsobených dvoma nožíkmi. Kriminalistickí technici v záplave krvných stôp okolo tela našli aj stopu krvi inej skupiny, akú mala nebohá. Vyšetrovateľ usúdil, že môže patriť vrahovi, ktorý sa poranil pri besnom útoku kuchynským nožíkom. Na pohlaví nebohej zistil lekár aj zreteľný odtlačok chrupu, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou patril vrahovi. Pátrali preto v obci po ľuďoch, ktorí v tomto časovom období utrpeli nejaké bodné alebo rezné poranenie na ruke. Ako deviateho podozrivého preverovali aj zraneného mládenca, ktorý bol v čase vraždy na dovolenke z vojenčiny. Analýza DNA z krvnej stopy z miesta činu ho jednoznačne usvedčila.
Pokračovanie Na začiatku je podozrenie II.
Základ postupu stanovuje zákon o zdravotnej starostlivosti č. 582/2004 Z.z. v zmysle neskorších metodických usmernení Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Priblížme si len prípady, keď človek zomrie mimo zdravotníckeho zariadenia. Rozhodujúce slovo má lekár, ktorému bolo oznámené úmrtie a má poverenie úradu pre výkon takejto činnosti. Jeho postup na mieste nálezu mŕtvoly je predpisom presne určený, obhliadajúci lekár na záver obhliadky rozhoduje aj o tom, či je alebo nie je potrebná zdravotná pitva tela, ktorá má viesť k odhaleniu príčin úmrtia. Pozostalí síce môžu vysloviť nesúhlas s pitvou nebohého, zákon to však umožňuje len v niektorých vymedzených prípadoch.
Rozhodujúce slovo polície
Ak obhliadajúci lekár nadobudne akékoľvek podozrenie, že človek nezomrel prirodzenou smrťou, prípadne je tu dokonca podozrenie zo spáchania trestného činu, je povinný bezodkladne oznámiť túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní, najčastejšie priamo polícii. Týka sa to aj nálezu tiel, u ktorých je v aktuálnom čase veľký predpoklad, že človek odišiel zo sveta dobrovoľne, teda že spáchal samovraždu, prípadne sa stal obeťou nešťastnej náhody. Polícia totiž začína aj každý prípad samovraždy vyšetrovať rovnako ako vraždu, kým nie je úplne vylúčené cudzie zavinenie. Ak obhliadajúci lekár nadobudne pochybnosti, lekársku obhliadku okamžite preruší a privolá políciu, ktorá sa potom ujíma celého ďalšieho postupu. Na miesto spravidla prichádza hliadka z najbližšieho obvodného oddelenia PZ, ktorá zabezpečí miesto nálezu tela a stanoveným služobným postupom privolá výjazdovú skupinu, zloženú spravidla z kriminalistického technika, kriminalistu, prípadne aj vyšetrovateľa. Celý tím potom s maximálnou opatrnosťou zabezpečuje na mieste stanovené tzv. neodkladné a neopakovateľné úkony vrátane kriminalistickej obhliadky tela nebohého. Už k týmto úkonom na mieste činu môžu byť okrem obhliadajúceho lekára privolaní aj ďalší odborníci, napríklad psovod so služobným psom pre vyhľadanie stôp v okolí, prípadne aj znalec z odboru súdneho lekárstva, ak vznikne obava, že každá ďalšia manipulácia s telom mŕtveho by mohla zničiť stopy na mieste činu. Neodmysliteľnou súčasťou týchto neodkladných a neopakovateľných úkonov je podrobné zakreslenie miesta nálezu a detailná fotografická (video) dokumentácia, ktorá je následne dôležitá aj pre súdneho lekára a prokurátorský dozor. Samozrejmou povinnosťou technikov pri práci s telom nebohého je zachovanie potrebnej dôstojnosti a úcty k nebohému.
Váha skúseností
Miestu činu prikladá kriminalistika veľký význam. Nenadarmo skúsení príslušníci PZ, „operatívci" i vyšetrovatelia zdôrazňujú, že „telo nebohého je najdôležitejší svedok". Aj v histórii slovenskej kriminalistiky nájdeme množstvo konkrétnych príkladov, kedy sa so zdanlivo prirodzenej smrti nakoniec vykľul úmysel rafinovaného vraha, z pôvodnej „jasnej" vraždy napokon bola samovražda alebo aj opačne, vyšetrovanie ukázalo, že nebožtík sa napriek pôvodnému podozreniu z násilného trestného činu stal len obeťou nešťastnej náhody a na jeho smrti nikto nenesie vinu. Aj na nedávnej celoslovenskej súťaži kriminalistických technikov v Košiciach prezident Policajného zboru gen. Tibor Gašpar zdôraznil, že kvalita policajnej práce na mieste činu je mimoriadne dôležitá pre celé ďalšie objasňovanie, pre silu dôkaznej situácie. Preto bude prezídium venovať ešte viac pozornosti príprave technikov, ako aj ich technickému vybaveniu, aby občania, ktorí platia políciu zo svojich daní, mohli nadobudnúť presvedčenie, že naša polícia využíva najmodernejšiu techniku a najnovšie poznatky forenzných disciplín, ktoré môžu viesť k odhaleniu a usvedčeniu páchateľa.
Súhra odborností
Ak vznikne podozrenie zo spáchania násilného trestného činu, ktoré súvisí s miestom nálezu tela nebohého, začína sa na mieste činu aj boj s časom, pretože policajti na jednej strane potrebujú veľmi dôsledne zadokumentovať miesto činu a nájsť maximum stôp, na druhej strane je tiež v záujme vyšetrovania dôležité, aby sa telo nebohého v prípade podozrení čo najskôr dostalo na pitevný stôl znalca v odbore súdneho lekárstva. Čas je tu veľmi dôležitý faktor pre zisťovanie mnohých podrobností, ktoré môžu viesť k zisteniu príčin smrti, čo najpresnejšieho určenia času úmrtia a k prípadnému odhaleniu páchateľa trestného činu. Napokon, rovnako silným faktorom na „tempo" celého procesu je aj záujem trúchliacich pozostalých, ktorí chcú vedieť, čo sa vlastne ich blízkemu stalo a najmä chcú telo čo najskôr dôstojne pochovať. Súhlas k odovzdaniu tela pozostalým na pochovanie v takýchto prípadoch však dáva prokurátor na návrh polície. Rovnako v prípravnom konaní prokurátor rozhoduje o exhumácii tela nebohého. V zásade však platí, že polícia zabezpečí odvoz tela nebohého na súdnu pitvu až po ukončení všetkých neodkladných a neopakovateľných úkonov na mieste činu.
 |
|
Ilustračné foto
|
 |
|
Ilustračné foto
|
História slovenskej kriminalistiky pozná množstvo prípadov, kedy práve zaistenie stôp na mieste činu malo rozhodujúci význam pre usvedčenie páchateľa. Pripomeňme si rok 2004, kedy páchatelia zastrelili v sklade v Bratislave na Starej Vajnorskej ulici troch mužov a dve ženy (jedna bola tehotná) vietnamskej štátnej príslušnosti a udusili osemmesačné dievčatko. Vietnamci v sklade aj bývali. Jriminalisti našli v obývanom priestore stovky daktyloskopických stôp, ktoré preverovali. Medzi nimi zaistili na spojovacích dverách odtlačok časti dlane, ktorá nepatrila mŕtvym obetiam. Našli ju v kriminalistickej evidencii, patrila Róbertovi Mattovi, 23-ročnému páchateľovi menšej majetkovej trestnej činnosti z Bratislavy. Ďalšie preverovanie potvrdilo, že práve on spolu s rovesníkom Viliamom Hauserom spáchali najbrutálnejšiu viacnásobnú vraždu v histórii Slovenska. Polícia ich zadržala už na dvanásty deň po čine. Obom súd nadelil doživotie.
V septembri 1995 objavili príbuzní v dvojtisícovej obci pri Trnave zavraždenú 74-ročnú babku. Mala na tele 48 bodných a rezných rán, spôsobených dvoma nožíkmi. Kriminalistickí technici v záplave krvných stôp okolo tela našli aj stopu krvi inej skupiny, akú mala nebohá. Vyšetrovateľ usúdil, že môže patriť vrahovi, ktorý sa poranil pri besnom útoku kuchynským nožíkom. Na pohlaví nebohej zistil lekár aj zreteľný odtlačok chrupu, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou patril vrahovi. Pátrali preto v obci po ľuďoch, ktorí v tomto časovom období utrpeli nejaké bodné alebo rezné poranenie na ruke. Ako deviateho podozrivého preverovali aj zraneného mládenca, ktorý bol v čase vraždy na dovolenke z vojenčiny. Analýza DNA z krvnej stopy z miesta činu ho jednoznačne usvedčila.
Pokračovanie Na začiatku je podozrenie II.
Mgr. Peter Ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP december 2013
publikované vo vydaní SP december 2013
Späť na tému Za hranicou zákona
