Krajinkársky cintorín Riem
Súčasťou konceptu krajinárskeho areálu bol aj návrh rozšírenia starého cintorína z roku 1908, ktorý leží na západnom okraji rozvíjajúcej sa oblasti. V roku 1992 bolo v Mníchove zrušené medzinárodné letisko Riem a jeho bývalá plocha o rozlohe 560 hektárov a bola určená na vybudovanie novej mestskej štvrte, ktorej súčasťou je aj výstavný areál.
Po vybudovaní obytných častí, administratívnych budov, podzemných dráh metra a priemyselných budov bola vypísaná súťaž aj na nový krajinársky park. Tento bol v roku 2005 otvorený pre verejnosť v rámci záhradníckej výstavy Bundesgarteschau. Súčasťou konceptu krajinárskeho areálu bol aj návrh rozšírenia starého cintorína z roku 1908, ktorý leží na západnom okraji rozvíjajúcej sa oblasti.
Dôležitými podmienkami návrhu pohrebiska bolo prepojenie nového pohrebiska so starým cintorínom oddeleným cestnou komunikáciou, zachovanie priechodnosti územia pohrebiska pre chodcov tak, aby bol umožnený prechod do susedných mestských častí a nadviazanie na koncept celého krajinárskeho parku. V rokoch 1998 až 2000 bolo podľa víťazného projektu vybudované nové pohrebisko na rozlohe 13 hektárov pre 5 600 hrobových miest. Koncept krajinárskeho pohrebiska pozostáva z piatich „krajinných krýh“ vyzdvihnutých nad pôvodný terén. Prvá „kryha“ je tvorená budovou obradnej siene, ktorá sa cez komunikáciu napája na starý cintorín. Ostatné štyri „kryhy“ sú tvorené hrobovými poľami. Priechodnosť areálu pohrebiska zabezpečujú chodníky, ktoré sú prístupné aj po uzavretí objektu pohrebiska. Na konci pohrebiska, na hranici s diaľnicou sa nachádza vo výsadbe ruží malá vyhliadková betónová veža, ktorá poskytuje výhľad späť cez „krajinu krýh" až ku streche obradnej haly.
Hranice hrobových polí sú riešené terénnymi modeláciami, ktoré sú z vnútra hrobových polí tvorené kamennými suchými múrikmi a z vonkajšej strany násypmi. Týmto riešením je preklenutý terénny rozdiel medzi komunikáciami na pôvodnom teréne a terénom hrobových polí. Pôvodný terén pohrebiska musel byť totiž vydvihnutý o jeden meter z dôvodu vysokej hladiny podzemnej vody. Hrobové polia sa tak stali samostatnými uzavretými záhradami, ktoré sú pre návštevníkov z vonkajšej strany hrobových polí takmer neviditeľné.
Jednotlivé hrobové polia sú riešené ako jednotná plocha trávnika s hrobmi na úrovni terénu a obvodovou komunikáciou, popri kamennom suchom múriku s výsadbou alejí. Každé hrobové pole je charakteristické iným druhom stromov, ako jablone, borovice, brezy, čerešne, duby a buky.
Na križovatke komunikácií sa v každom hrobovom poli nachádza kolumbárium z lomového kameňa, pri ktorom sa nachádza aj nádrž s vodou, betónový regál pre polievacie krhly, za múrom ukryté nádoby na odpad, kompostovače a automaty na osvetlenie hrobov.
Pri budovaní obradnej siene a hrobových polí boli použité materiály s neopracovaným povrchom ako kameň, kov, železobetón a masívne drevo, ktoré boli vystavené poveternostným vplyvom aby nadobudli prirodzený vzhľad a nenarúšali tak prírodný charakter krajinného pohrebiska.
 |
|
Vstupná časť, obradná sieň so zvonicou
|
 |
|
Hrobové polia
|
 |
|
Betónová nádrž na vodu so suchým múrom
|
Jednotlivé hrobové polia sú riešené ako jednotná plocha trávnika s hrobmi na úrovni terénu a obvodovou komunikáciou, popri kamennom suchom múriku s výsadbou alejí. Každé hrobové pole je charakteristické iným druhom stromov, ako jablone, borovice, brezy, čerešne, duby a buky.
 |
|
Terénne rozdiely riešené kamennými múrmi
|
Pri budovaní obradnej siene a hrobových polí boli použité materiály s neopracovaným povrchom ako kameň, kov, železobetón a masívne drevo, ktoré boli vystavené poveternostným vplyvom aby nadobudli prirodzený vzhľad a nenarúšali tak prírodný charakter krajinného pohrebiska.
Späť na tému Architektúra
