Ing.arch.Viliam Krížik

12.10.2011

Chodník úcty k predkom

Už od skončenia vysokej školy Fakulty architektúry STU v Bratislave v roku 1995 som sa väčšinou zaoberal architektúrou, urbanizmom, či dizajnom verejných priestranstiev. Nemalú časť svojej pracovnej kariéry som zasvätil aj parkovej tvorbe detských ihrísk, riešením turistických náučných chodníkov a podobným témam súvisiacich s tvorbou priestorov a plôch slúžiacich verejnosti.. V poslednej dobe ma zaujala aj téma obnovy cintorínov, záchrana a následná prezentácia hodnôt, ktoré sa v nich nachádzajú s cieľom vytvoriť v rámci týchto plôch kultivované miesta, ktoré môžu zvýrazňovať vzťah mesta alebo obce k týmto hodnotám.
 
IMG_9485Mám pocit, ako keby tematika cintorínov, objektov domov smútku, alebo parkové úpravy okolia týchto plôch a priestorov bola trocha v pozadí a prezentácia kvalitných architektonických diel je skôr orientovaná na developerské projekty, s iste väčšou ekonomickou výnosnosťou pre investorov ako tvorba súvisiaca so vzdávaním úcty k naším predkom. No podľa môjho názoru, spracovanie projektu na pomník , cintorín, dom smútku je rovnakou, ak nie väčšou výzvou pre architekta, krajinára alebo urbanistu, ako stavba, kde často hlavnú úlohu hrá možnosť zisku bez skúmania  jej vzťahov k okoliu, k histórii alebo ku krajine kde sa dielo má realizovať. Práve riešenia tém súvisiacich s tvorbou pomníkov a cintorínov dáva architektovi naplno možnosť vyjadriť jeho tvorivú ambíciu aj po stránke výtvarno monumentálnej, túto stránku našej práce považujem práve za najzaujímavejšiu.
 
Tak významnej téme ako sú pomníky a cintoríny sa s veľkou vášňou  venoval aj jeden z najvýznamnejších architektov na Slovensku Dušan Jurkovič (obr.hore), ktorý naprojektoval mnohé vojenské cintoríny z čias 1. svetovej vojny, zaujímavý bol aj jeho štýl, pozostávajúci z troch elementov – drevo z vojnou poškodených stromov, kov a ľudové prvky. Každý z jeho cintorínov, ktorých je 32 má iné kríže.
 
Osobitou témou sú aj staré židovské cintoríny. Za príkladné považujem riešenie pamätníka “Chatám Sofér” (obr. vpravo), od architekta Martina Kvasnicu. Miesto na ktorom odpočívajú najvýznamnejší prešporskí rabíni povýšil na architektonické dielo, ktoré má podľa môjho názoru nielen slovenské, ale aj európske hodnoty a mám pocit, ako keby bolo pre mnohých ľudí menej významné, ako niektoré stavby prevážne obchodnej funkcie, ktoré sú  v odborných médiach viac popularizované a často nedosahujú takých výtvarných kvalít ako spomínaná stavba.
 
IMG_9481Rád by som sa vrátil k úvodnej téme, práci na architektonickej štúdii chodníka “Úcty k predkom”. Ide o projekt riešiaci presun objektov krížov s historickou hodnotou. Dominantným prvkom určeným na presun, či novú inštaláciu sú liatinové kríže, ktoré sa vyrábali na našom území cca v 19. storočí a v prvej polovici 20 storočia, sú hodnotným dokladom regionálnej kovovýroby a dokumentom vývoja umeleckého remesla, z čím sa viaže aj ich pamiatková materiálna a duchovná hodnota. Vyrábali sa v mestských a vidieckych zlievarniach a dielniach.
 
Vyznačujú sa predovšetkým veľkou tvarovou rozmanitosťou. Odlievali ich do pieskových foriem tzn. bolo možné z jednej šablóny vyhotoviť niekoľko tisíc kusov. Z liatiny bolo vyrobené aj telo Krista, ako aj ďalšie figurálne motívy, ako postava bolestnej modliacej sa matky a svätého Jána alebo rôznych anjelov, svätíc a figúr. Pre liatinové kríže bola charakteristická aj určitá symbolika, rastlinné motívy, ako vinič, ďatelina, vavrín, ktoré poukazovali na predstavu nového života po zmŕtvychvstaní, symbol ruže súvisel s nebeskou kráľovnou, srdce prepichnuté šípom poukazovalo na Vykupiteľa.
 
Často sa na nich objavovali 6-8 cípe hviezdy, štvoruholníkové kvety, lebka s prekríženými hnátmi, kalich s hostiou, tŕňová koruna, rastlinné motívy ako skrížené vetvičky, smutné vŕby. Používali sa aj motívy náboženských cností, viery, nádeje, lásky v podobe kríža, kotiev, srdcí, ako aj Kristov monogram HIS. Vzácne sú najmä texty písané v latinčine, nemčine, neskôr v maďarčine a v Slovenskom jazyku, býva na nich uvedené meno narodenia a dátum zosnutia.
 
Ako zaujímavosť treba uviesť, že sú často písané bez pravopisných pravidiel, v miestnom nárečí. Tieto hodnoty si iste zaslúžia viacej našej pozornosti. Pozitívnym faktom je, že v rámci Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici sa nachádza zbierka liatinových krížov, kde najstaršia liatinová náhrobná doska pochádza z roku 1598, zhotovená krátko po období, ako sa tento spôsob obrábania kovov začal aplikovať v praxi. Podobne vzniklo aj jedinečné múzeum starých liatinových náhrobných krížov v obci Hronec v okrese Brezno, kríže sa v tejto oblasti zhotovovali v známej Hrončianskej zlievarni, obyčajne zo sivej zliatiny, materiálu, ktorého bol dostatok. Je smola, že tieto objekty sa často stávajú korisťou zlodejov, ktorý v nich vidia len surovinu vhodnú do zberu. Taktiež aj v obci Pohronská Polhora je starý Polhorský cintorín zriadený v roku 1794, kde je osadených viac ako 100 liatinových krížov. Cintorín je zapísaný v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok na Slovensku.
 
Myšlienka vzniku tohto chodníka v rámci cintorína v malokarpatskej obci Pernek, vnikla jednak z dôvodu zachovania objektov krížov s historickou hodnotou, s čím súvisí ich obnova (odstránenie starých náterov, korózie, zhotovenie nových povrchových úprav, ich zakonzervovanie atď), ale taktiež dôležitým faktom bolo aj vytvorenie nových hrobových miest ( po ich odstránení a následnej inštalácii na nové vytipované miesto).
 
PERNEK_1Na presun boli vytipované miesta v dvoch variantách. Dominantným prvkom oboch variánt je stena s drevených dosák, materiálu vhodného do prostredia vidieka, s organickým pôdorysným tvarom, ktorý zabezpečuje určitý odstup od okolia cintorína a taktiež vytvára intimitu inštalovaným  krížom,  v kontakte s okolím.  Samotný chodník v dĺžke cca. 20 metrov je tvorený štrkovým násypom, s cieľom zvýrazniť parkový charakter riešenej mikrozóny. Chodník je doplnený drobnými architektonickými prvkami jednoduchej konštrukcie, ekonomicky nenáročnými na výrobu, ako sú lavičky, odpadkový kôš, betónová plocha na inštaláciu sviečok a informačné tabule poskytujúce návštevníkovi informáciu o kultúrno historických hodnotách objektov inštalovaných krížov.
 
Prvky sú úmyselne navrhnuté a komponované tak, aby pôsobili v danej mikrozóne nenápadným dojmom, len ako podporné body určené na svoju funkciu. Dominantu chodníka majú tvoriť práve spomínané kríže. Jedným z ďalších problémov, ktoré sme riešili v rámci podobných tematík v našom ateliéri boli prístavby, prestrešenia alebo zhromažďovacie priestory v okolí domov smútku,  napr. v obci Plavecký Peter, kde sa nachádza pôvodný objekt s nevýraznou architektúrou, nie príliš vhodnou do vidieckeho  prostredia, aby bola varianta obnovy tejto zóny čo najekonomickejšia rozhodli sme sa do objektu, čo najmenej zasahovať a predstaviť pred neho systém vytvorený na princípe drevenej doskovej a hranolovej konštrukcie, ktorý by slúžil ako zhromažďovací priestor, v prípade pohrebu a zároveň vo svojej hmote naznačoval úctu k pôvodnému tvaru priečelia ľudového domu danej oblasti, a tým opticky prekryl vstup pôvodný. Konštrukcia je doplnená o priestor na sedenie a informačný systém.
 
Ing.arch. Viliam Krížik © Slovenské pohrebníctvo
 
Veríme, že na Slovensku bude čoraz viac cintorínov, ktoré budeme navštevovať nielen pri spomienkach na našich drahých zosnulých, tak ako je to bežné i v iných európskych krajinách, kde je úcta k zosnulým, kult smrti i celkové chápanie miest posledného odpočinku v inej polohe. Iste k tomu poslúži i projekt Chodníkov úcty.
 
redakcia


Späť na tému Architektúra
Podporte náš článok

Dnes je: 01.12.2020

Meniny má: Edmund

Mapa členov - sidebar
Inzercia
06.11.2020

Očakávané výstavy, akcie

Zobraziť viac >
31.07.2019

Pohrebné vozidlo Mercedes

Zobraziť viac >
19.06.2019

Miesto pre vašu inzerciu

Zobraziť viac >

sapaks
sutaz vo vykope
EFFS
slovak funeral