Ako sa nezabiť
Úmrtia či ťažké zranenia s trvalým následkom spôsobené výbušninami síce nevedú v štatistike najväčších nepriateľov života a zdravia Slovákov, výbušniny však predsa len patria medzi vážne rizikové faktory, vďaka ktorým sa našinec aj bez vlastného pričinenia môže ľahko ocitnúť v invalidite alebo pod zemou napriek tomu, že pri práci používa všetky predpísané ochranné pracovné pomôcky, zdravo sa stravuje, nepije ani nefajčí a pri šoférovaní nehazarduje...
V médiách o podobné správy nebýva núdza. Zdravotníci hlásili, že len pri oslavách príchodu nového roka 2014 sa pri odpaľovaní zábavnej pyrotechniky zranilo v SR 34 ľudí, z nich bolo päť vo veku do 18 rokov. Najhorší prípad sa stal v obci Rybany v Trenčianskom kraji len pár minút po polnoci, kde výbuch podomácky vyrobenej pyrotechniky pripravil o život 60-ročného muža. Explózia mu odtrhla hlavu a končatinu.
Aj malé je nebezpečné...
Mnohé, i smrteľné, zranenia spôsobuje aj špeciálna pyrotechnika, ktorá je určená len do rúk riadne vyškolených ľudí, napríklad pre výrobcov ohňostrojov. Veľa nešťastí už spôsobilo neodborné zaobchádzanie s bežne používaným vojenským materiálom – s rozbuškami či výbuškami, s tzv. delobuchmi a svetlicami. Ľudia si často neuvedomia, že i malá, len pár gramov vážiaca rozbuška dokáže človeku spôsobiť napríklad trvalé devastačné poranenie ruky.
Ďalšou skupinou sú „turisti“ či dokonca zamestnanci miestnych podnikov, ktorí idú tam, kde by ísť nemali, hoci je to miestne dokonca aj povolené – to sú napríklad strelnice bývalých či súčasných vojenských výcvikových priestorov, osobitne ich dopadové plochy. Typickým príkladom je explózia v bývalom vojenskom priestore Javorina v novembri 2011, kde si ženy – lesné robotníčky urobili ohník z kopy raždia, pod ktorou však driemala nevybuchnutá vojenská munícia. Explózia ťažko zranila dve ženy, z toho jednu, matku šiestich detí.
Potom tu máme skupiny ľudí, ktorí sa už vyslovene hrajú so zákonom, sú na jeho hrane alebo aj priamo za ním. Sú to tzv. amatérski archeológovia, ktorí často aj s veľmi kvalitnými detektormi kovov prehľadávajú archeologické náleziská i vojenské priestory v snahe obohatiť svoje súkromné zbierky. Akákoľvek manipulácia so starou muníciou je pritom vrcholne nebezpečná. Pár rokov dozadu sa o tom presvedčil aj amatérsky archeológ v Kátlovciach, ktorý vo svojej dielničke pri explózii nájdenej starej munície prišiel o obidve nohy a jednu ruku.
Nástražné výbušné systémy – u nás známy pojem
Napokon, výbušniny sú žiadané aj v podsvetí. Po roku 1989 a následnej privatizácii mnohých banských podnikov sa ako huby po daždi rozmnožili krádeže banských trhavín zo zle zabezpečených skladov. Najmä v banských mestách ešte pred pár rokmi nebol problém kúpiť hocikde v pohostinskom zariadení 200-gramový šúľok banskej trhaviny aj s rozbuškou len za osem či desať eur. Druhým štedrým zdrojom výbušnín pre slovenské podsvetie boli vojenské zásoby, niektoré aj z našich zdrojov, najmä však pašované z krajín bývalého Sovietskeho zväzu i z bývalej, vojnou zmietanej Juhoslávie. Nečudo, že nastražené výbušné systémy boli u nás podsvetím veľmi „obľúbené“. Aj celkom nedávno, vo februári 2014, poškodil dom a auto výbuch ruského ručného granátu vo Zvolene. Našťastie, nikoho nezranil.
Do histórie prípadov ľudí bez pudu sebazáchovy vstúpil aj 31-ročný Stanislav, „hrdina“ staršieho prípadu (1997) z Vajnor, keď v pivnici rodinného domu karbofrézkou delaboroval delostrelecké granáty. Vyberal z nich trhavinu, spracúval ju mlynčekom na orechy, potom ju tavil a vlieval do foriem tvaru hranola. Po explózii približne 5 kg trhaviny z neho ostal len trup, jeho pomocník prišiel o nohu. Explózia narobila na dome nemalé škody. Iba zázrakom neexplodovali všetky zásoby výbušných hranolov, ktoré už mal v pivnici „spracované“ na distribúciu.
Ako „uvariť“ výbušninu
Napokon, spomeňme skupinu dobrodruhov, ktorá sa v posledných rokoch najviac rozmáha – sú to výrobcovia podomácky zhotovených výbušnín z dostupných surovín. Nájsť recept na webe nie je dnes žiaden problém, a tak sa títo nešťastníci aj počas vítania nového roka radi predvádzajú nie kúpenými petardami, ale čímsi „silnejším“. Na odbyt idú aj medzi tiežfanúšikmi futbalových zápasov a samozrejme, radi po nich siahnu aj príslušníci podsvetia, pretože sa dajú zohnať ľahšie, ako napríklad vojenský granát. Tak sa aj skupina „amatérov – výrobcov“ radí medzi veľmi rizikové. Pár rokov dozadu takýto vlastnoručne vyrobený cca 400-gramový „maxidelobuch“ vyrobil občan v Brezne a na námestí ho pri silvestrovských oslavách odpálil. Bol na mieste mŕtvy, jeho vedľa stojaci syn utrpel ťažké zranenia.
V apríli tohto roku, tiež v Brezne, utrpel vážne zranenie ruky len 17-ročný študent, ktorý priamo v škole na WC manipuloval s neznámym predmetom, ktorý explodoval. Ukázalo sa, že to bol delostrelecký zapaľovač z vojnovej munície.
Takáto výroba a držanie podobných predmetov, tak isto aj munície bez povolenia je už v našej legislatíve mimo zákon. Pritom ani posledný rok nebol skúpy na pozoruhodné nálezy. V katastri obce Gočovo pri Dobšinej napríklad miestny občan našiel v kríkoch igelitovú tašku, v ktorej bolo 93 vojenských rozbušiek. Na kamennom kvetináči pri múre cintorína v Spišskej Novej Vsi zasa správca miestneho cintorína objavil pätnásť kusov 200-gramových náložiek výbušniny zn. Danubit. V oboch prípadoch je jasné, že „niekto“ tieto nebezpečné predmety predtým prechovával s nejasným cieľom.
Nechytať, hlásiť!
Ak si k tomu pridáme aj veľmi časté nálezy starej vojenskej munície z II. svetovej vojny najmä pri výkopových prácach – nielen pod Duklou – je to dostatok argumentov, aby sme sa mali vždy na pozore, nájdených podozrivých predmetov sa za žiadnych okolností nedotýkali a ihneď volali políciu. Len náhodou napríklad skončil šťastne lanský prípad z výstavby benzínovej pumpy v Brzotíne, okres Rožňava, kde v hromade zeminy robotníci našli delostreleckú mínu z obdobia II. svetovej vojny. Pointa je v tom, že hromadu hliny bagrista vykopal niekde úplne inde a nič netušiaci vodič nákladného auta zeminu aj s mínou vysypal práve na stavbe čerpacej stanice. Naozaj možno hovoriť o veľkom šťastí, že mína ani pri takejto viacnásobnej „drsnej“ manipulácii neexplodovala. Známe sú aj prípady, keď starú muníciu objavili zamestnanci až v sklade šrotu železiarní v Podbrezovej.
V médiách o podobné správy nebýva núdza. Zdravotníci hlásili, že len pri oslavách príchodu nového roka 2014 sa pri odpaľovaní zábavnej pyrotechniky zranilo v SR 34 ľudí, z nich bolo päť vo veku do 18 rokov. Najhorší prípad sa stal v obci Rybany v Trenčianskom kraji len pár minút po polnoci, kde výbuch podomácky vyrobenej pyrotechniky pripravil o život 60-ročného muža. Explózia mu odtrhla hlavu a končatinu.
 |
|
Ilustračné foto archív Mgr. Peter Ondera
|
Mnohé, i smrteľné, zranenia spôsobuje aj špeciálna pyrotechnika, ktorá je určená len do rúk riadne vyškolených ľudí, napríklad pre výrobcov ohňostrojov. Veľa nešťastí už spôsobilo neodborné zaobchádzanie s bežne používaným vojenským materiálom – s rozbuškami či výbuškami, s tzv. delobuchmi a svetlicami. Ľudia si často neuvedomia, že i malá, len pár gramov vážiaca rozbuška dokáže človeku spôsobiť napríklad trvalé devastačné poranenie ruky.
Ďalšou skupinou sú „turisti“ či dokonca zamestnanci miestnych podnikov, ktorí idú tam, kde by ísť nemali, hoci je to miestne dokonca aj povolené – to sú napríklad strelnice bývalých či súčasných vojenských výcvikových priestorov, osobitne ich dopadové plochy. Typickým príkladom je explózia v bývalom vojenskom priestore Javorina v novembri 2011, kde si ženy – lesné robotníčky urobili ohník z kopy raždia, pod ktorou však driemala nevybuchnutá vojenská munícia. Explózia ťažko zranila dve ženy, z toho jednu, matku šiestich detí.
Potom tu máme skupiny ľudí, ktorí sa už vyslovene hrajú so zákonom, sú na jeho hrane alebo aj priamo za ním. Sú to tzv. amatérski archeológovia, ktorí často aj s veľmi kvalitnými detektormi kovov prehľadávajú archeologické náleziská i vojenské priestory v snahe obohatiť svoje súkromné zbierky. Akákoľvek manipulácia so starou muníciou je pritom vrcholne nebezpečná. Pár rokov dozadu sa o tom presvedčil aj amatérsky archeológ v Kátlovciach, ktorý vo svojej dielničke pri explózii nájdenej starej munície prišiel o obidve nohy a jednu ruku.
 |
|
Ilustračné foto archív Mgr. Peter Ondera
|
Napokon, výbušniny sú žiadané aj v podsvetí. Po roku 1989 a následnej privatizácii mnohých banských podnikov sa ako huby po daždi rozmnožili krádeže banských trhavín zo zle zabezpečených skladov. Najmä v banských mestách ešte pred pár rokmi nebol problém kúpiť hocikde v pohostinskom zariadení 200-gramový šúľok banskej trhaviny aj s rozbuškou len za osem či desať eur. Druhým štedrým zdrojom výbušnín pre slovenské podsvetie boli vojenské zásoby, niektoré aj z našich zdrojov, najmä však pašované z krajín bývalého Sovietskeho zväzu i z bývalej, vojnou zmietanej Juhoslávie. Nečudo, že nastražené výbušné systémy boli u nás podsvetím veľmi „obľúbené“. Aj celkom nedávno, vo februári 2014, poškodil dom a auto výbuch ruského ručného granátu vo Zvolene. Našťastie, nikoho nezranil.
Do histórie prípadov ľudí bez pudu sebazáchovy vstúpil aj 31-ročný Stanislav, „hrdina“ staršieho prípadu (1997) z Vajnor, keď v pivnici rodinného domu karbofrézkou delaboroval delostrelecké granáty. Vyberal z nich trhavinu, spracúval ju mlynčekom na orechy, potom ju tavil a vlieval do foriem tvaru hranola. Po explózii približne 5 kg trhaviny z neho ostal len trup, jeho pomocník prišiel o nohu. Explózia narobila na dome nemalé škody. Iba zázrakom neexplodovali všetky zásoby výbušných hranolov, ktoré už mal v pivnici „spracované“ na distribúciu.
 |
|
Ilustračné foto archív Mgr. Peter Ondera
|
Napokon, spomeňme skupinu dobrodruhov, ktorá sa v posledných rokoch najviac rozmáha – sú to výrobcovia podomácky zhotovených výbušnín z dostupných surovín. Nájsť recept na webe nie je dnes žiaden problém, a tak sa títo nešťastníci aj počas vítania nového roka radi predvádzajú nie kúpenými petardami, ale čímsi „silnejším“. Na odbyt idú aj medzi tiežfanúšikmi futbalových zápasov a samozrejme, radi po nich siahnu aj príslušníci podsvetia, pretože sa dajú zohnať ľahšie, ako napríklad vojenský granát. Tak sa aj skupina „amatérov – výrobcov“ radí medzi veľmi rizikové. Pár rokov dozadu takýto vlastnoručne vyrobený cca 400-gramový „maxidelobuch“ vyrobil občan v Brezne a na námestí ho pri silvestrovských oslavách odpálil. Bol na mieste mŕtvy, jeho vedľa stojaci syn utrpel ťažké zranenia.
V apríli tohto roku, tiež v Brezne, utrpel vážne zranenie ruky len 17-ročný študent, ktorý priamo v škole na WC manipuloval s neznámym predmetom, ktorý explodoval. Ukázalo sa, že to bol delostrelecký zapaľovač z vojnovej munície.
Takáto výroba a držanie podobných predmetov, tak isto aj munície bez povolenia je už v našej legislatíve mimo zákon. Pritom ani posledný rok nebol skúpy na pozoruhodné nálezy. V katastri obce Gočovo pri Dobšinej napríklad miestny občan našiel v kríkoch igelitovú tašku, v ktorej bolo 93 vojenských rozbušiek. Na kamennom kvetináči pri múre cintorína v Spišskej Novej Vsi zasa správca miestneho cintorína objavil pätnásť kusov 200-gramových náložiek výbušniny zn. Danubit. V oboch prípadoch je jasné, že „niekto“ tieto nebezpečné predmety predtým prechovával s nejasným cieľom.
Nechytať, hlásiť!
Ak si k tomu pridáme aj veľmi časté nálezy starej vojenskej munície z II. svetovej vojny najmä pri výkopových prácach – nielen pod Duklou – je to dostatok argumentov, aby sme sa mali vždy na pozore, nájdených podozrivých predmetov sa za žiadnych okolností nedotýkali a ihneď volali políciu. Len náhodou napríklad skončil šťastne lanský prípad z výstavby benzínovej pumpy v Brzotíne, okres Rožňava, kde v hromade zeminy robotníci našli delostreleckú mínu z obdobia II. svetovej vojny. Pointa je v tom, že hromadu hliny bagrista vykopal niekde úplne inde a nič netušiaci vodič nákladného auta zeminu aj s mínou vysypal práve na stavbe čerpacej stanice. Naozaj možno hovoriť o veľkom šťastí, že mína ani pri takejto viacnásobnej „drsnej“ manipulácii neexplodovala. Známe sú aj prípady, keď starú muníciu objavili zamestnanci až v sklade šrotu železiarní v Podbrezovej.
Späť na tému Za hranicou zákona
