Pod oltárnou časťou pravoslávneho chrámu Voznesenia Hospodinovho v obci Osadné, okr. Snina sa nachádza jedinečná kultúrna pamiatka – krypta 1025 vojakov z I. svetovej vojny. Nikde na Slovensku pod chrámom nenájdeme tak rozsiahle pohrebisko. V krypte je hrob o rozmeroch 4m (dĺžka) x 1,5m (šírka) x 7-11m (hĺbka). Miestnosť je zdobená pravoslávnymi ikonami, ale aj informačnými tabuľami o jej histórii a zaujímavostiach okolia obce.


História krypty je spojená so vznikom obce Osadné (do roku 1948 Telepovce) a náboženstvom tunajších obyvateľov. Prvá písomná zmienky pochádza z roku 1543, kedy ju oficiálne založili Rusíni pravoslávneho vierovyznania. Tí boli v roku 1726 tunajšími zemepánmi nútení prijať úniu s Rímom v 19. storočí nesprávne nazvanú ako Gréckokatolícka cirkev. V roku 1926 vznikol v obci spor s miestnym gréckokatolíckym kňazom, ktorý vyžadoval od veriacich vysoké poplatky. Vrcholom bola udalosť, keď tento kňaz pochoval manžela istej vdovy a keďže táto nemala čím zaplatiť, zobral jej zo stajne poslednú jalovicu. Preto sa Osadňania rozhodli obrátiť na kňaza s prosbou o zníženie poplatkov. Ten sa im vysmial a zo žartu ich poslal za pravoslávnym duchovným, ktorý im bude slúžiť zadarmo. Ľudia jeho „radu“ prijali a poprosili pravoslávne biskupstvo o duchovného. Presne po 200 rokoch po spomínanom násilnom prechode do únie s Rímom sa celá obec vrátila k Pravoslávnej viere a bohoslužby tu prišiel vykonávať duchovný Alexander Cuglevič.


Gréckokatolícke biskupstvo však nebolo s týmto stavom spokojné a prisľúbilo každému, kto sa vráti k ich viere bezplatne pôdu. Tá mala v tom čase vysokú hodnotu a tak ich ponuku prijalo 14 z 81 rodín. Nastala situácia, kedy pravoslávni, ktorých síce bolo v obci oveľa viac, museli opustiť miestny chrám a vykonávať bohoslužby v tunajšej škole a súkromnom dome. Rozhodli sa postaviť si vlastný chrám, čo však v tom čase nebolo vôbec jednoduché.


V Prahe existovala organizácia „Jednota,“ ktorá mala na starosti pochovávanie ruských vojakov a opravu ich hrobov. Jej predsedníčkou bola Nadežda Kramářová, manželka predsedu vlády ČSR Karla Kramářa. Tá miestnym veriacim poradila, aby postavili chrám ako pamätník ruským vojakom. Dokonca bola pre tento účel dňa 8. októbra 1928 Ministerstvom vnútra ČSR povolená realizácia finančnej zbierky. Jej medzilaborecko-telepovský výbor do konca roku 1928 vyzbieral 15 911 korún. Údajne tu prispel aj československý prezident T. G. Masaryk. Za necelý rok bol chrám – pamätník dokončený a v roku 1930 ho posvätil mukačevský biskup Damaskin. Projektoval ho významný pravoslávny architekt archimandrita Andrej Kolomacký a je postavený v staroruskom štýle.


Podľa záznamov z vojenských archívov bolo v roku 1933 exhumovaných 931 vojakov z vojenských cintorínov z Osadného, Nižnej a Vyšnej Jablonky a ostatky 94 vojakov exhumovaných v dňoch 13. – 17. novembra 1933 z roztrúsených hrobov lokality chotára na Skórach. Ich ostatky boli v roku 1933 uložené do jamy v krypte. Uloženie 1 025 ruských a rakúsko-uhorských vojakov pripomína tabuľa v ruštine a češtine umiestnená pri krypte s textom: Zde v Pánu odpočívá 1025 vojínu padlých ve světové válce 1914 – 1915. Známych podle jmen 23. neznámych 1002. Čest budiž jejich památce.“

V roku 1933 bolo známych 23 mien pochovaných vojakov, v súčasnosti ich už poznáme 61. Na exhumácii sa podieľali aj obyvatelia Osadného, ktorí za prácu dostávali aj finančnú odmenu. Ešte len pred niekoľkými rokmi zomrel obyvateľ Osadného Štefan Kimak, ktorý osobne vyberal kosti z hrobov v lesoch. „Z mnohých kostí dokonca odpadávalo mäso a všetci sa báli, že hneď pozomierajú, lebo sme to robili holými rukami. No ja žijem dodnes“ – povedal s úsmevom. Zomrel ako 92 ročný.

KVH Beskydy

-op- © Slovenské pohrebníctvo
 

Späť na tému Z histórie