Kostol pod kostolom

20.08.2014

Najväčšia krypta na Slovensku

Pod viacerými kostolmi na Slovensku sa nachádza sieť hrobiek, v ktorých boli v minulosti pochovaní predstavitelia cirkví, ale aj významní mešťania. Najväčšia krypta na Slovensku je pod farským Kostolom všetkých svätých v Ilave a ide doslova o kostol pod kostolom. Unikátny priestor sme mali možnosť navštíviť vďaka spolupráci so Žilinskou diecézou Rímskokatolíckej cirkvi a vďaka ústretovosti Farnosti Ilava.

Kostol všetkých svätých sa zvykne nazývať aj kostol trinitárov, pretože v minulosti bol súčasťou kláštora trinitárov. Ide o barokový dvojvežový kostol, v ktorom sa nachádzajú pôvodné barokové lavice, kazateľnica a bočné oltáre. Organ je z polovice 20. storočia. Hlavný oltár nie je pôvodný, pretože pochádza z čias úprav na farský kostol. Ani nástenné maľby nie sú pôvodné, sú však staré približne 50 až 60 rokov. Zvýšenú pozornosť venovali trinitári vybaveniu sakristie, v ktorej môžete vidieť niektoré ornamentikou zdobené skrine. Zvláštnosťou kostola je aj to, že sa čiastočne nachádza v priestoroch väznice. Je zamrežovaný a nie je prístupný z iných strán, len spredu.

Krypta ako telocvičňa
ilava_8306
Prvá časť krypty ako telocvičňa
viac foto v galérii pod článkom
Kláštorná krypta je umiestnená priamo pod miestnym farským kostolom pri väznici, na mieste hradnej priekopy. Hrobka kopíruje rozmery lode chrámu, ktorej využiteľná plocha je 537 metrov štvorcových, a preto niektorí odborníci hovoria, že ide o kostol pod kostolom. „Je to skvost podzemnej architektúry. Nie je mi známe, že by bol na Slovensku podobný chrám, ktorý by mal kryptu takýchto rozmerov,“ rozpráva pri vstupe do podzemi Mgr. Miroslav Toman z Trenčianskeho múzea. Krypta je rozdelená na dve časti. Hlavná časť je dlhá 20 metrov, vysoká 8 metrov a široká 7 metrov, pričom svojimi rozmermi na prvý pohľad pripomína telocvičňu, respektíve prázdny kostol. Po bokoch sa nachádzajú menšie hrobky s telami zosnulých. Zo stien trčia železné háky, ktoré boli určené na vešanie smútočných vencov, kytíc a kvetín. Miestny kostolník si pamätá, že sa tam nachádzali aj časti kostí. Krypta pokračuje menšou hrobkou, ktorá sa nachádza pod sakristiou. Je to časť krypty nachádzajúca sa v samom „objatí“ väznice.

V minulosti tu bol vchod z kláštorného dvora, ktorý slúžil na presúvanie mŕtvych, ale v súčasnosti je priestor zamurovaný práve kvôli priestorom väznice. V menšej časti hrobky dominuje mohutný stĺp, ktorý pokračuje do sakristie kostola, ale aj do väzenskej kaplnky. V súčasnosti podľa Mgr. M. Tomana nie sú známe dôvody stavby krypty takých veľkých rozmerov: „Zrejme mali trinitári s Ilavou väčšie plány a predpokladali, že tu bude centrálny kláštor v rámci Uhorska, ale neskôr sa otvoril kláštor v Bratislave a Trnave. Trinitári pochádzali z Francúzska, takže možno predpokladať, že stavali niečo na spôsob ich architektúry. Treba tiež povedať, že mali výborné podmienky pre stavbu krypty, keďže stavali na mieste hradnej priekopy, takže nemuseli nič odkopávať a zrejme aj preto nešetrili priestorom.“

Pohrebisko Trinitárov
ilava_8291
Pohľad na miesto posledného odpočinku
viac foto v galérii pod článkom
V kláštornej krypte mali byť pôvodne pochovaní príslušníci rehole Trinitárov. Nakoniec však  v podzemí našlo miesto odpočinku asi len dvadsať z nich. „Nato, aký mal kláštor význam v Uhorsku, tu nie je toľko pozostatkov mníchov, zrejme sa vo väčšej miere pohybovali v rámci Bratislavy,“ vysvetľuje Mgr. M. Toman s tým, že v podzemí sa pochovávalo od polovičky osemnásteho storočia. Celkovo je v krypte uložených 40 ľudských pozostatkov. Časť z nich sa nachádza v prednej časti krypty pod loďou kostola a ďalší sú umiestnení v menšej časti hrobky pod sakristiou. V podzemí je z neskorších čias pochovaná aj miestna šľachta, zemani, či donátori, ktorí významne prispeli k rekonštrukcii farského kostola. Na väčšine náhrobných kameňov sa podpísal zub času, čitateľné sú len niektoré. V krypte sa nachádzajú napríklad pozostatky miestneho farára Frideckého z 18. storočia. Poslednýkrát sa do podzemia umiestnila prechodne truhla s pozostatkami rakúsko-uhorského ministra železníc a obchodu Gabriela Baroša v roku 1892, ktorý bol rodákom od Pružiny pri Beluši a pričinil sa o rozvoj železníc a pôšt v Uhorsku.

História kostola
História Kostola všetkých svätých siaha až do prvej polovice 15. storočia, keď bol na jeho mieste hrad podobný Bytčianskemu zámku. Niektorí historici dokonca hovoria, že hrad založil bojovný rád templárov. Trinitárov do vnútorného hradu pozvala hlava katolíckej cirkvi – uhorský prímas Juraj Sečéni (Szecsényi). Rehoľa trinitárov bola známa tým, že od moslimov z otroctva vykupovala zajatých kresťanov. Po tom, čo sa usadili v Ilavskom kláštore, v roku 1701 začali stavať kostol, ktorý dokončili v roku 1723. Trinitári pri stavbe krypty využili priestor priekopy hradu k tomu, aby postavili kryptu, ktorá kopíruje podlahu kostola. V Ilave pôsobili až do roku 1784, keď ich rehoľu zrušil Jozef II. Z opustených sakrálnych budov sa neskôr stali farské chrámy. Pôvodný gotický farský kostol v Ilave – nachádzajúci sa mimo kláštorného areálu, bol v tak dezolátnom stave, že vtedajší farár – Ján Nepomuk Rosinský išiel v roku 1785 za Jozefom II. a požiadal ho, aby ho mohol využívať pre sväté omše. Po tom, čo v roku 1784 zrušili kláštor, sa priestory opäť nevyužívali. Kostol od roku 1787 – teda od roku kedy sa fakticky uskutočnila výmena chrámov, majú pod správou ilavskí farári, pričom sa tu od tých čias konajú sväté omše.

V susedstve s väznicou
ilava_8356
Prístup lemuje vysoký múr a ostnatý drôt
viac foto v galérii pod článkom
Z objektov kláštora trinitárov je dnes väznica, kde si odpykávajú tresty najťažší zločinci Slovenska. Podľa informácií z internetovej stránky Zboru väzenskej a justičnej stráže Ilavský ústav patrí spolu s Leopoldovom k najstarším na Slovensku. Ilavský ústav funguje ako celoštátna trestnica pre nepolepšiteľných väzňov s dlhodobými trestami od roku 1856, keď štát (Rakúsko-Uhorsko) tieto priestory odkúpil. Kostol je tak v súčasnosti doslova včlenený do areálu väznice, nakoľko jediná cesta do sakrálneho chrámu je z prednej strany, pričom prístupovú cestičku – koridor ku kostolným dverám, lemujú vysoké múry a na nich ostnatý drôt. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia vraj väzni podzemné priestory využili na útek z miestnej väznice. Spomína sa prípad, keď sa v päťdesiatych rokoch z krajčírskej dielne (dnes je tam väzenská kaplnka) prebúral do sakristie väzeň. Farár ho našiel, zamkol ho a zalarmoval dozorcov.

Prístup do krýpt
V minulosti plánovalo mesto Ilava usporadúvať v krypte pod Kostolom všetkých svätých komorné koncerty vážnej hudby. Zatiaľ sa podzemné priestory využívajú ako turistická atrakcia v rámci možností farského úradu. Krypta je prístupná pre verejnosť každý rok počas noci kostolov, respektíve počas miestneho jarmoku v Ilave. „Ja som sa dostal prvýkrát do krypty na meniny, keď som bol tretiak na základnej škole. Miestna história ma zaujala natoľko, že ma inšpirovala k hlbšiemu bádaniu problematiky na vysokej škole, pričom problematike sa venujem aj pri práci v Trenčianskom múzeu,“ dodáva spojitosť s kryptou Mgr. Miroslav Toman.

Pripravil Marcel Lincényi, foto pavel ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP jún 2014
 
Späť na tému Z histórie

Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 23 fotografií
Podporte náš článok
Uživateľská zóna

Dnes je: 11.12.2019

Meniny má: Hilda

Mapa členov - sidebar
Inzercia
29.11.2019

Zážitkovo terapeuticky pobyt pre pracovníkov PS

Zobraziť viac >
31.07.2019

Pohrebné vozidlo Mercedes

Zobraziť viac >
19.06.2019

Miesto pre vašu inzerciu

Zobraziť viac >

Straty a nálezy

Výsledky ankiet

Ak sa rozhodnete niektorý výsledok našej ankety použiť na svojich stránkach, uveďťe zdroj a link na náš web.

Zobraziť výsledky predchádzajúcich ankiet

Členovia sapaks

Predstavujeme Vám členov SAPaKS. Nachádzajú sa tu iba členovia, ktorí prejavili záujem o svoju prezentáciu.

Pozrite si všetkých členov.