Ako sa to dá robiť

23.09.2016

Správa cintorína v Riede - Horné Rakúsko

Nie je cintorín ako cintorín. Zatiaľ, čo na slovenských pohrebiskách správcovia začínajú šetriť hrobovými miestami a na úpravu chodníkov často nezostávajú finančné prostriedky, v susednom Rakúsku je situácia úplne opačná. Poďte sa s nami pozrieť na lesný cintorín do okresného mesta Ried im Innkreis v spolkovej krajine Horné Rakúsko. Je jedným z najkrajších cintorínov v Rakúsku práve preto, že tu má prednosť pieta a súkromie pozostalých pred komerčnosťou uvedených priestorov.

História lesného cintorína v meste Ried im Innkreis siaha do konca 19. storočia, keď ho postavili na základe plánov architekta Raimunda Jeblingera, ktorý naplánoval taktiež známu radnicu v Riede či rôzne budovy v okolí. „Najstaršia časť cintorína má 120 rokov. Pôvodný plán bol vybudovať plot pozostávajúci z komplexu krýpt po bokoch cintorína, ale vzhľadom na zložitú finančnú situáciu, postavali len jedno krídlo, pričom zadná čas je bez strechy,“ vysvetľuje Rudolf Eichberger z pohrebníctva Eichberger, ktoré poskytuje pohrebné služby, ale zároveň spravuje miestne cintoríny už 23 rokov. Nedokončený plánovaný plot z krýpt správca postupne dokončuje so špeciálnymi urnovými kolumbáriami, ktoré z jednej strany slúžia ako plot, a z druhej strany poskytujú priestor na uloženie urnových schránok. Tieto urnové kolumbáriá správca odlieva z betónu a je o ne veľký záujem. Pán Rudolf Eichberger plánuje urnové schránky prezentovať aj na medzinárodnej výstave pohrebníctva v Trenčíne, ktorú tento rok na jeseň organizuje Slovenská asociácia pohrebných a kremačných služieb.

ried_1137
Rudolf Eichberger: až 65 % zo všetkých pohrebov je kremácia.
Viac foto v galérii pod článkom
Jazierko na cintoríne
Kapacita lesného cintoríne v meste Ried je v súčasnosti štyritisícpäťsto hrobových miest, vrátane urnových miest. Toto pohrebisko sa od iných odlišuje nielen nádhernou architektúrou vstupnej budovy, okrasným plotom z krýpt a kolumbárií, ale aj unikátnymi starými listnatými a ihličnatými stromami, ktoré tvoria ideálne prostredie pre jednotlivé druhy vtákov, ako sú ďateľ veľký či sova. V rozľahlom areáli cintorína sa taktiež nachádzajú početné veveričky či zajace. Nejeden návštevník si oddýchne na dostatku odpočívadiel s lavičkami, alebo môže relaxovať pri jazierku. Podľa správcu cintorína Rudolfa Eichbergera príjemná atmosféra je vhodná nielen pre rokovania o príprave pohrebnej rozlúčky, ale celkovo napomáha pozostalým lepšie sa vysporiadaľ so žiaľom a poskytuje útechu.
 
Počas prechádzky cintorínom sme si s fotografom medzi hrobovými miestami nemohli nevšimnúť výrazne väčší priestor, ako je tomu na väčšine slovenských cintorínov, a preto sme sa správcu spýtali na to, aké majú pravidlá na umiestňovanie hrobových miest. Ako nás informoval pán Rudolf Eichberger, základné pravidlo je také, že medzi hrobovými miestami musí byť minimálne 60 – 70 centimetrov voľný priestor, aby bolo možné zabezpečiť bezpečný výkop hrobovej jamy, keďže v Riede sa väčšina hrobov kope bagrom. V niektorých prípadoch môže byť priestor medzi hrobmi ešte väčší, keďže niektorí pozostalí si rezervujú dve aj tri hrobové miesta, a prenajatý priestor využívajú postupne.
 
Betónové chodníky nahradili vápencom
Taktiež nás zaujalo, že na celom cintoríne nie sú žiadne betónové a asfaltové chodníky, a napriek tomu sme po areáli nestúpili do kaluže či blata tak, ako sa to často stáva na slovenských pohrebiskách. Pýtate sa, ako je to možné? Jednoducho, chodníky na lesnom cintoríne v Riede sú budované z makadamového kameňa, ktorý obsahuje veľa vápenca. „Pre štrkové chodníky sme sa rozhodli preto, lebo sme nechceli budovať betónové chodníky, ktoré sú bariérou pre vodu, ktorá takto priamo vsiakne do zeme a nevytvára žiadne mláky. Taktiež si myslíme, že prírodný materiál je na pietnom mieste oveľa estetickejší,“ vysvetľuje Rudolf Eichberger s tým, že vápencový štrk má také vlastnosti, že sa chodením postupne udupe a je dokonca natoľko pevný, že vyhovuje nielen mamičkám s detským kočíkom ale aj ľuďom na vozíčkoch.

Odkladajú pomníky
Zaujímavosťou v Rakúsku je taktiež to, že v prípade, ak sa pochováva ďalší zosnulý do už existujúceho hrobového miesta, príbuzní sú z bezpečnostného hľadiska povinní odmontovať pomník, a dočasne ho umiestniť u správcu na vyhradenom mieste. Príbuzní môžu dať pomník znovu osadiť až po ročnej dobe, kým sa upraví zem.

Moderný Dom smútku
Na cintoríne sa nachádza moderný Dom smútku, ktorý je navrhnutý tak, aby poskytoval na jednom mieste dostatok priestoru pre samotnú pietnu rozlúčku s pozostalými, blízkou rodinou, ale aj pre prevádzkový personál. V rozlúčkovej sále sa nachádza starodávny oltár, ktorý v minulosti daroval profesor Vilheim Tréger mestu Ried zato, že prežil II. svetovú vojnu a prišiel v zdraví domov. Moderná technológia zase umožňuje premietať fotografie, ale aj krátke videá.

V prípade veľkých pohrebov je možnosť rozšíriť kapacitu rozlúčkovej sály o polozakrytý priestor pred domom smútku tým, že sa otvoria dvere a na rozlúčke sa má možnosť zúčastniť široká verejnosť. V dome smútku sa taktiež nachádza upravená miestnosť na vystavenie rakvy a rozlúčku so zosnulým s najbližšími príbuznými. Tento priestor je vymyslený tak sofistikovane, že sa tu paralelne dajú vystaviť tri rakvy oddelene, alebo aj spoločne v prípade väčších tragických udalostí, ako tomu bolo nedávno, keď pri autonehode havaroval starý otec s vnúčatami. Dom smútku taktiež poskytuje kanceláriu pre duchovných, kde majú priestor na prípravu a odkladanie potrebných vecí na pohreb všetci duchovní registrovaných cirkví. No a v neposlednom rade, samozrejmosťou je dostatok parkovacích miest.
 
Nástenka v kostole
V Rakúskom meste Ried nás taktiež zaujalo, akým spôsobom si verejnosť pripomína zomrelých v kostoloch. Napríklad v katolíckych či evanjelických kostoloch sa môžete stretnúť s nástenkou, na ktorej sú vystavené parte všetkých členov cirkví, ktorí v danom roku opustili ich rady. Jednoducho je samozrejmosťou, že pozostalí dajú vytlačiť parte nielen pre seba a pohrebnú službu, ale aj do kostolov.

Prevláda kremácia
V okresnom meste Ried im Innkreis v spolkovej krajine Horné Rakúsko podľa správcu Rudolfa Eichberga robia ročne približne 150 pohrebov, pričom obhospodarujú taktiež okolité obce, kde zabezpečujú ďalších 50 až 100 pohrebov ročne. Až 65 % zo všetkých pohrebov je kremácia, pričom vo zvyšných prípadoch ide o klasické pochovávanie do hrobového miesta. „V Hornom Rakúsku sa aktuálne predávajú skôr jemné lesklé truhly než matné, pričom záujem je ako o buk, dub, jedľu, tak aj smrek,“ uzavrel Rudolf Eichberger z pohrebnej služby Eichberger.

Späť na tému O cintorínoch

Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 11 fotografií
Podporte náš článok
Fotogaléria k článku
Uživateľská zóna

Dnes je: 17.10.2019

Meniny má: Hedviga

Mapa členov - sidebar
Inzercia
31.07.2019

Pohrebné vozidlo Mercedes

Zobraziť viac >
19.06.2019

Miesto pre vašu inzerciu

Zobraziť viac >

Straty a nálezy

Výsledky ankiet

Ak sa rozhodnete niektorý výsledok našej ankety použiť na svojich stránkach, uveďťe zdroj a link na náš web.

Zobraziť výsledky predchádzajúcich ankiet

Členovia sapaks

Predstavujeme Vám členov SAPaKS. Nachádzajú sa tu iba členovia, ktorí prejavili záujem o svoju prezentáciu.

Pozrite si všetkých členov.