Kostnica v Brne

14.02.2015

Kostnica s 50 tisíc ostatkami

V predošlých číslach sme vám v seriáli prinášali reportáže z krýpt a hrobiek pod slovenskými kostolmi. Teraz sme navštívili kostnicu u svätého Jakuba v Českej republike, ktorá po parížskych katakombách patrí počtom mŕtvych k druhej najväčšej kostnici v Európe. Pozrite sa do trojkomorovej krypty v Brne, v ktorej sú kosti od viac ako 50 tisíc mŕtvych.


Cintorín pri Kostole sv. Jakuba, ktorý stojí na dnešnom Jakubovom námestí, patrí k najstarším v Brne. Jeho základy vznikali na začiatku 13. storočia. Rovnako ako ďalšie mestské cintoríny bol založený vo vnútri hradieb, ktoré bránili neskoršiemu rozširovaniu. Kapacita neskôr prestávala stačiť potrebám rozrastajúceho sa mesta, a preto bol zavedený výmenný systém pochovávania. To znamenalo, že po uplynutí desiatich až dvanástich rokov od pohrebu, bol hrob otvorený, ostatky vybraté a na rovnaké miesto pochovali ďalšieho zomrelého. Obsah pôvodných hrobov sa potom ukladal do špeciálnych podzemných objektov – osárií alebo kostníc. „Vieme, že je tu pochovaných 50 tisíc mŕtvych, čím máme počtom ľudských ostatkov po parížskych katakombách najväčšiu kostnicu v Európe. Spoločne s ďalšími archeologickými nálezmi je expozícia dokladom spôsobu pochovávania na jednom z najväčších mestských cintorínov v Brne,“ rozpráva koordinačná pracovníčka podzemia z Turistického informačného centra mesta Brna Mgr. Zuzana Hladká.

kostnice-brno_0856
Mgr. Zuzana Hladká nás sprevádzala mestom i kostnicou, viac foto
v galérii pod článkom
Trojkomorová krypta
Priamo pod dlažbou svätojakubského kostola bola pre účely ukladania ľudských ostatkov pravdepodobne v 17. storočí zriadená trojkomorová krypta. „Prvé dve komory sú v súčasnosti sprístupnené pre návštevníkov. Tá tretia je ponechaná v pôvodnom stave, aby návštevníci videli, ako priestory vyzerali, keď sme ich objavili,“ hovorí Mgr. Hladká a pokračuje tým, že spočiatku sa krypta zaplňovala zvoľna, ale od polovice 18. storočia tu začali vznikať dve veľké pravidelné hranice tvorené ostatkami zo zrušených kostolných hrobiek. K rýchlemu zaplňovaniu kostníc dochádzalo aj z dôvodu častých morových a cholerových epidémií, ktoré obyvateľstvo mesta doslova decimovali. Trvalý nedostatok priestoru na ukladanie kostí viedol v roku 1741 k rozšíreniu kostnice. Ako stavebne najvhodnejšie sa ukázalo rozšírenie novej kostnice pod cintorín a jej napojenie na kostolnú kryptu. Nová kostnica bola naplnená už za šesť rokov a vedenie mesta začalo jednať o jej ďalšom rozšírení prepojením do Kaplnky mŕtvych, ktorá stála neďaleko kostola. Spojovacia chodba však bola v polovici svojej dĺžky predčasne ukončená a plánovaný zámer nebol nikdy uskutočnený.

Po naplnení krypty a kostnice pod cintorínom bolo vstupné schodisko z hlavnej lode kostola uzavreté kamennou doskou s latinským nápisom. Reformy Jozefa II. v roku 1784 viedli k zrušeniu kostolného cintorína z hygienických dôvodov. Ostatky z hrobu boli uložené do krypty, cintorínska stena bola strhnutá a priestranstvo okolo kostola vydláždené nepotrebnými náhrobkami. Postupom času sa na kostnicu, jej veľkosť a umiestnenie zabudlo.

Osárium odkryli po dvesto rokoch
O to väčšie prekvapenie priniesol rok 2001, keď pred úpravami Jakubovho námestia začal systematický prieskum podzemia. Niekoľko sond do hĺbky štyroch metrov potvrdilo existenciu rozsiahleho pohrebného komplexu. Priestory boli často až po klenbu naplnené veľkým množstvom kosteného materiálu. Počet pochovaných sa odhaduje na viac ako 50 tisíc. Z dosiaľ prevedených antropologických rozborov vyplýva, že sú tu pochované obete stredovekých morových a cholerových rán, vojnových udalostí z doby tridsaťročnej vojny a švédskeho obliehania.
 
kostnice-brno_0858
V hlavnej komore sa nachádza kríž, plastika Piety, vitráž Božie telo a pohrebné schránky. Steny sú pokryté kosternými pozostatkami. Viac foto v galérii pod článkom
Rekonštrukcia priniesla sprístupnenie miesta
Nahromadená vlhkosť a plesne by bez zásahu postupne viedli k rozpadu kosteného materiálu, k zrúteniu a zosuvom klenbových priestorov ležiacich necelé dva metre pod frekventovanou vozovkou Jakubovho námestia. Preto bol, ako jediná možnosť záchrany tejto jedinečnej pamiatky, spracovaný návrh na revitalizáciu a sprístupnenie kostnice. Ako povedala Mgr. Hladká, pri kompletnej rekonštrukcii boli všetky ostatky vybrané a odvezené do krytu pod hrad Špilberk, kde boli všetky očistené a dezinfikované a následne opätovne pietne uložené na miesto svojho posledného odpočinku. V kostnici sú v súčasnosti naskladané hlavne dlhé kosti a lebky, zvyšné ostatky vrátane drte a prachu boli hromadne pochované na ústrednom cintoríne v Brne. Vo výstavnej vitríne môžu návštevníci vidieť aj vystavené lebky, na ktorých antropológovia identifikovali choroby, respektíve zranenia, ktorými zomrelí v minulosti trpeli.

„V kostnici sa našlo aj 24 rakiev, žiaľ, nedali sa všetky zrekonštruovať. Návštevníci môžu vidieť dve rakvy s celými ostatkami vrátane predmetov, ktoré ukladali so zomrelými do hrobu. Zatiaľ však nepoznáme identitu zomrelých,“ hovorí Mgr. Hladká. Na tomto mieste sa konajú aj pravidelné pietne spomienky. Pri rekonštrukcii priestorov sa našlo aj množstvo náhrobkov, ktoré sa v minulosti použili ako dláždenie, keď kostnica počas reforiem Jozefa II. prestala slúžiť z hygienických dôvodov. Tieto náhrobky sú v súčasnosti zrekonštruované a vystavené v kostnici.

Vysoká návštevnosť
Kostnica patrí Kostolu sv. Jakuba, avšak v súčasnosti ju spravuje Turistické informačné centrum mesta Brna. Priestory sú prístupné verejnosti celoročne každý deň okrem pondelka, keď sú v Čechách pamiatky zatvorené. Práve kvôli zachovaniu piety miesta sa vstup obmedzuje každú pol hodinu na maximum dvadsať ľudí. „O toto miesto je vysoký záujem, za rok máme okolo 30 000 návštevníkov. Ohlasy sú rôzne. Časť ľudí vníma pozitívne to, že sa podarilo miesto takto pekne zrekonštruovať. Niektorí rodení Brňania, ktorí tu majú svojich predkov, by však boli radšej, aby sa kostnica zatvorila a nerušil sa pokoj mŕtvych. Našťastie prevládajú pozitívne ohlasy, čo je zrejme aj preto, že kosti sú pietne naukladané a nie zložené do ornamentov ako v iných kostniciach,“ dodáva Mgr. Hladká.

Verejne prístupné kostnice v Českej republike okrem Brna sú aj v Sedlci u Kutné Hory či Mělníku. V Poľsku sa kostnice nachádzajú napríklad v Čermné a v Rakúsku v meste Hallstatt.

Späť na tému O cintorínoch

Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 19 fotografií
Podporte náš článok
Kto podľa vás viac riskuje, riskoval z hľadiska ohrozenia vlastného zdravia?

Feminia
auto impex 1
EFFS
Mapa členov - sidebar
sapaks