Čestná stráž prezidenta SR
Zatiaľ, čo ČS OS SR má okrem iného na starosti vojenské pohreby, Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky (ČS PSR) mimo ďalších úloh vykonáva vojenské pocty najmä pri oficiálnych návštevách predstaviteľov iných štátov, vrátane kladenia vencov pri pietnych rozlúčkach. O poslaní a úlohách ČS PSR sme sa rozprávali s jej veliteľom plk. Ing. Miroslavom Ištvánom.
Aká je história vzniku ČS PSR?
Samostatný útvar ČS PSR vznikol 1. augusta 2001 na základe zákona č. 321/2002 o ozbrojených silách Slovenskej republiky. Prvým veliteľom útvaru bol plk. Ing. Jaroslav Šmelko (do roku 2005), jeho nástupcom sa stal plk. Ing. Rudolf Kebísek (2005 – 2010), ktorý v tejto funkcii pôsobil až do môjho vymenovania.
ČS PSR v prvom rade zabezpečuje reprezentáciu prezidenta SR, Slovenskej republiky a jej ozbrojených síl. Aké sú ďalšie hlavné úlohy tohto útvaru?
Medzi hlavné úlohy ČS PSR patrí vykonávanie čestného stráženia sídla prezidenta Slovenskej republiky a oficiálne pozvaných hostí v tomto sídle. Ďalej organizujeme a vykonávame vojenské pocty, najmä pri oficiálnych návštevách predstaviteľov iných štátov a pri prijímaní vedúcich diplomatických misií prezidentom SR. V neposlednom rade útvar plní úlohy ochrany prezidenta Slovenskej republiky a obrany jeho sídla v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
Aká je história vzniku ČS PSR?
Samostatný útvar ČS PSR vznikol 1. augusta 2001 na základe zákona č. 321/2002 o ozbrojených silách Slovenskej republiky. Prvým veliteľom útvaru bol plk. Ing. Jaroslav Šmelko (do roku 2005), jeho nástupcom sa stal plk. Ing. Rudolf Kebísek (2005 – 2010), ktorý v tejto funkcii pôsobil až do môjho vymenovania.
ČS PSR v prvom rade zabezpečuje reprezentáciu prezidenta SR, Slovenskej republiky a jej ozbrojených síl. Aké sú ďalšie hlavné úlohy tohto útvaru?
Medzi hlavné úlohy ČS PSR patrí vykonávanie čestného stráženia sídla prezidenta Slovenskej republiky a oficiálne pozvaných hostí v tomto sídle. Ďalej organizujeme a vykonávame vojenské pocty, najmä pri oficiálnych návštevách predstaviteľov iných štátov a pri prijímaní vedúcich diplomatických misií prezidentom SR. V neposlednom rade útvar plní úlohy ochrany prezidenta Slovenskej republiky a obrany jeho sídla v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
Podľa akých kritérií si vyberáte nových vojakov?
Máme viac ako dvesto príslušníkov. Vojak ČS PSR disponuje špecifickými osobnostnými predpokladmi nevyhnutnými pre výkon funkcie, ako sú napríklad lojálnosť, spoľahlivosť, zodpovednosť, dôslednosť, flexibilita, odolnosť voči fyzickej a psychickej záťaži. Ich charakteristickou črtou je profesionalita, odolnosť, silne vyvinuté národné cítenie, vnútorné presvedčenie, hrdosť a vernosť k Slovenskej republike. Záujemcovia o službu v ČS PSR musia pri personálnom výbere spĺňať okrem základných podmienok prijatia do Ozbrojených síl Slovenskej republiky aj špecifické podmienky súvisiace s reprezentatívnym charakterom útvaru, jeho poslaním a s úlohami, ktoré plní. Medzi špecifické podmienky prijatia patrí výška postavy od 182 do 187 cm, dobrý zrak (bez okuliarov), uchádzač musí byť bez kozmetických chýb tváre a bez tetovania na viditeľných častiach tela. Pre záujemcu je najvhodnejšie, keď u nás absolvuje osobný pohovor, počas ktorého mu odpovieme na prípadné otázky. V súčasnosti je naplnenosť nášho útvaru 84 %, takže stále existuje priestor pre prípadných záujemcov.
Máte medzi sebou aj príslušníčky?
Áno, máme. V útvare pracujú profesionálne vojačky, ktoré plnia úlohy na vysokej profesionálnej úrovni. Nerobíme žiadne rozdiely medzi príslušníkmi a príslušníčkami útvaru.
Kde môžu vidieť občania príslušníkov ČS PSR?
Verejnosť vníma ČS PSR predovšetkým počas výkonu čestného stráženia Prezidentského paláca a s ním súvisiaceho striedania stráží. Malé striedanie stráži sa vykonáva každých 60 minút vždy v celú hodinu vypochodovaním z podlubia Prezidentského paláca. Veľké striedanie stráží sa uskutočňuje každý pracovný deň o 13:00 h, rovnako ako pri malom striedaní, vypochodovaním z podlubia Prezidentského paláca. Dvojica strážnych vykonáva čestné stráženie Prezidentského paláca po celú dobu prítomnosti hlavy štátu v priestoroch paláca, v pracovných dňoch od 8.00 – 18.00 h. V dobe, keď má prezident dovolenku, zdravotnú rehabilitáciu, nachádza sa mimo územia SR, v dňoch pracovného voľna či pracovného pokoja a štátnych sviatkov, strážime sídlo od 8.00 – 16.00 h. V súčasnosti rokujeme so zástupcami hlavného mesta, aby historický vláčik zastavil pred Prezidentským palácom práve v čase veľkého striedania stráží. Podľa nás by sa týmto spôsobom zatraktívnila turistická prehliadka hlavného mesta SR.
Zúčastňujú sa príslušníci ČS PSR na pietnych aktoch, pietnych rozlúčkach a vojenských pohreboch? Ak áno, v akých prípadoch?
Naši príslušníci kladú veniec v mene prezidenta SR všade tam, kde to vyžaduje protokol. Na pohreboch sa zúčastňujeme len v prípade úmrtia bývalých kolegov.
Kto má na starosti posledné rozlúčky s ústavnými činiteľmi na Slovensku?
Vláda SR rozhoduje o vyhlásení štátneho smútku, vykonaní štátneho pohrebu, vrátane ústavných činiteľov. V prípade štátneho pohrebu je potrebné definovať, či má byť s vojenskými poctami, alebo nie.
Bude participovať ČS PSR na organizácii štátneho pohrebu prezidenta?
Každý prezident, vrátane bývalého, má nárok na štátny pohreb s úplnými vojenskými poctami. O forme pohrebu rozhoduje najbližšia rodina.
Aké pocty sú súčasťou pri štátnom pohrebe prezidenta SR? Bude súčasťou pietnej spomienky aj prevážanie truhly s telom hlavy štátu na lafete?
Je predčasné hovoriť o konkrétnom priebehu pohrebu, nakoľko o ňom rozhodne vláda SR, ako aj najbližšia rodina.
V roku 2011 sme prostredníctvom médií mohli vidieť pohreb posledného československého a prvého prezidenta Českej republiky Václava Havla. Ako hodnotíte túto pietnu rozlúčku z hľadiska vojenského protokolu?
Musím sa priznať, že som sa živo zaujímal o tento pohreb. Viackrát som si pozrel záznam z televízie a celý proces som osobne konzultoval s veliteľom Hradnej stráže. Najzložitejším úkonom celého procesu bol jednoznačne presun rakvy v kopci. Posledná rozlúčka bola zvládnutá na vysokej profesionálnej úrovni aj vďaka kvalitnej príprave, ktorá trvala niekoľko dní.
Máme viac ako dvesto príslušníkov. Vojak ČS PSR disponuje špecifickými osobnostnými predpokladmi nevyhnutnými pre výkon funkcie, ako sú napríklad lojálnosť, spoľahlivosť, zodpovednosť, dôslednosť, flexibilita, odolnosť voči fyzickej a psychickej záťaži. Ich charakteristickou črtou je profesionalita, odolnosť, silne vyvinuté národné cítenie, vnútorné presvedčenie, hrdosť a vernosť k Slovenskej republike. Záujemcovia o službu v ČS PSR musia pri personálnom výbere spĺňať okrem základných podmienok prijatia do Ozbrojených síl Slovenskej republiky aj špecifické podmienky súvisiace s reprezentatívnym charakterom útvaru, jeho poslaním a s úlohami, ktoré plní. Medzi špecifické podmienky prijatia patrí výška postavy od 182 do 187 cm, dobrý zrak (bez okuliarov), uchádzač musí byť bez kozmetických chýb tváre a bez tetovania na viditeľných častiach tela. Pre záujemcu je najvhodnejšie, keď u nás absolvuje osobný pohovor, počas ktorého mu odpovieme na prípadné otázky. V súčasnosti je naplnenosť nášho útvaru 84 %, takže stále existuje priestor pre prípadných záujemcov.
Máte medzi sebou aj príslušníčky?
Áno, máme. V útvare pracujú profesionálne vojačky, ktoré plnia úlohy na vysokej profesionálnej úrovni. Nerobíme žiadne rozdiely medzi príslušníkmi a príslušníčkami útvaru.
Kde môžu vidieť občania príslušníkov ČS PSR?
Verejnosť vníma ČS PSR predovšetkým počas výkonu čestného stráženia Prezidentského paláca a s ním súvisiaceho striedania stráží. Malé striedanie stráži sa vykonáva každých 60 minút vždy v celú hodinu vypochodovaním z podlubia Prezidentského paláca. Veľké striedanie stráží sa uskutočňuje každý pracovný deň o 13:00 h, rovnako ako pri malom striedaní, vypochodovaním z podlubia Prezidentského paláca. Dvojica strážnych vykonáva čestné stráženie Prezidentského paláca po celú dobu prítomnosti hlavy štátu v priestoroch paláca, v pracovných dňoch od 8.00 – 18.00 h. V dobe, keď má prezident dovolenku, zdravotnú rehabilitáciu, nachádza sa mimo územia SR, v dňoch pracovného voľna či pracovného pokoja a štátnych sviatkov, strážime sídlo od 8.00 – 16.00 h. V súčasnosti rokujeme so zástupcami hlavného mesta, aby historický vláčik zastavil pred Prezidentským palácom práve v čase veľkého striedania stráží. Podľa nás by sa týmto spôsobom zatraktívnila turistická prehliadka hlavného mesta SR.
Zúčastňujú sa príslušníci ČS PSR na pietnych aktoch, pietnych rozlúčkach a vojenských pohreboch? Ak áno, v akých prípadoch?
Naši príslušníci kladú veniec v mene prezidenta SR všade tam, kde to vyžaduje protokol. Na pohreboch sa zúčastňujeme len v prípade úmrtia bývalých kolegov.
Kto má na starosti posledné rozlúčky s ústavnými činiteľmi na Slovensku?
Vláda SR rozhoduje o vyhlásení štátneho smútku, vykonaní štátneho pohrebu, vrátane ústavných činiteľov. V prípade štátneho pohrebu je potrebné definovať, či má byť s vojenskými poctami, alebo nie.
Bude participovať ČS PSR na organizácii štátneho pohrebu prezidenta?
Každý prezident, vrátane bývalého, má nárok na štátny pohreb s úplnými vojenskými poctami. O forme pohrebu rozhoduje najbližšia rodina.
Aké pocty sú súčasťou pri štátnom pohrebe prezidenta SR? Bude súčasťou pietnej spomienky aj prevážanie truhly s telom hlavy štátu na lafete?
Je predčasné hovoriť o konkrétnom priebehu pohrebu, nakoľko o ňom rozhodne vláda SR, ako aj najbližšia rodina.
V roku 2011 sme prostredníctvom médií mohli vidieť pohreb posledného československého a prvého prezidenta Českej republiky Václava Havla. Ako hodnotíte túto pietnu rozlúčku z hľadiska vojenského protokolu?
Musím sa priznať, že som sa živo zaujímal o tento pohreb. Viackrát som si pozrel záznam z televízie a celý proces som osobne konzultoval s veliteľom Hradnej stráže. Najzložitejším úkonom celého procesu bol jednoznačne presun rakvy v kopci. Posledná rozlúčka bola zvládnutá na vysokej profesionálnej úrovni aj vďaka kvalitnej príprave, ktorá trvala niekoľko dní.
ČS PSR sa svojimi aktivitami podieľa na reprezentácii SR aj mimo územia SR. Na ktorých významných cestách sa pravidelne zúčastňujú príslušníci útvaru?
Naši vojaci sa pravidelne zúčastňujú medzinárodnej vojenskej púte do Lúrd vo Francúzsku, kde v uniformách svojho domovského útvaru vzorne reprezentujú Slovenskú republiku a jej ozbrojené sily. Okrem toho sa každoročne zúčastňujú Národnej púti Ordinariátu Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov SR do Ríma a Vatikánu. Tento rok sa v dňoch 8. – 14. septembra na tejto vojenskej náboženskej aktivite zúčastnilo 137 príslušníkov OS a OZ SR a ich rodinných príslušníkov, vrátane piatich príslušníkov nášho útvaru. Vedúcim výpravy bol ordinár OS a OZ SR biskup Mons. František Rábek. Najväčším duchovným zážitkom pre všetkých účastníkov púte bola nepochybne generálna audiencia u Svätého Otca Františka. Ja osobne som bol v Lurdoch už päťkrát a vo Vatikáne trikrát. Sú to veľmi príjemné podujatia, pretože si vymieňame skúsenosti a názory s inými čestnými strážami v zahraničí. Veľmi dobrú spoluprácu máme aj už so spomínanou Hradnou strážou v Prahe, kde sa každoročne zúčastňujeme osláv jej výročia založenia.
Keď hovoríte, že sa stretávate s príslušníkmi iných čestných stráží, v čom sú naši vojaci výnimoční?
Som hrdý na disciplínu našich vojakov. Mám veľmi dobrý pocit, keď ich vidím plniť úlohy na vysokej profesionálnej úrovni. S hrdosťou pozorujem nielen ich pracovné, ale aj osobné úspechy.
Všimli sme si, že vo vašom útvare je viacero športovcov. S akými úspechmi sa môžete pochváliť?
ČS PSR sa môže pochváliť veľkým počtom všestranne talentovaných športovcov:
• rotným Emilom Durajom. Na viacerých športových podujatiach dosahuje vynikajúce výsledky (Biela stopa – bežecké lyžovanie, národný beh Devín – Bratislava, Majstrovstvá OS SR v silových disciplínach ,,Železný muž", Majstrovstvá OS SR v cezpoľnom behu, Majstrovstvá OS SR v bežeckom lyžovaní, Diaľkový pochod – Memoriál rotmajstra Pavla Dzivého – Fatra March, Košický maratón...)
• kapitánom Martinom Faškom, ktorý už niekoľko rokov dosahuje vynikajúce úspechy vo vojensko-praktickom plávaní,
• poručíkom Tomášom Vlnkom, ktorý vo svojej kategórii zvíťazil na Majstrovstvách OS SR v horskej cyklistike.
Z kolektívnych športov je potrebné spomenúť dvoch príslušníkov útvaru, hráčov rugby: čatára Ľudovíta Vereša a slobodníka Martina Mihalku, ako aj minifutbalové a futbalové družstvá ČS PSR. V útvare slúžia aj dvaja reprezentanti SR. V silovom trojboji je to desiatnik Peter Zachar a v hode oštepom reprezentant a majster SR nadrotmajster Marián Bokor. V minulosti svoje kvality na majstrovstvách sveta v dráhovej cyklistike potvrdil aj rotmajster Peter Bazálik.
Je šľachetné, že popri pracovných povinnostiach si vojaci čestnej stráže nájdu čas aj na podporu charity.
V ČS PSR slúžia muži a ženy, ktorí sa pravidelne zapájajú do veľkého počtu dobročinných aktivít organizovaných Ligou proti rakovine, spolupracujú s Detským onkologickým oddelením na bratislavských Kramároch, Slovenským Červeným krížom, Domovom sociálnych služieb prof. Karola Matulaya v Bratislave.
Čestná stráž prezidenta SR (ČS PSR) je prvým útvarom, s ktorým sa stretávajú významné osobnosti politického a spoločenského života tesne pred prijatím u hlavy štátu. Vojaci na slávnostných a pietnych spomienkach zabezpečujú kladenie vencov a spomienkových kytíc pre mnohé zahraničné návštevy.
Naši vojaci sa pravidelne zúčastňujú medzinárodnej vojenskej púte do Lúrd vo Francúzsku, kde v uniformách svojho domovského útvaru vzorne reprezentujú Slovenskú republiku a jej ozbrojené sily. Okrem toho sa každoročne zúčastňujú Národnej púti Ordinariátu Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov SR do Ríma a Vatikánu. Tento rok sa v dňoch 8. – 14. septembra na tejto vojenskej náboženskej aktivite zúčastnilo 137 príslušníkov OS a OZ SR a ich rodinných príslušníkov, vrátane piatich príslušníkov nášho útvaru. Vedúcim výpravy bol ordinár OS a OZ SR biskup Mons. František Rábek. Najväčším duchovným zážitkom pre všetkých účastníkov púte bola nepochybne generálna audiencia u Svätého Otca Františka. Ja osobne som bol v Lurdoch už päťkrát a vo Vatikáne trikrát. Sú to veľmi príjemné podujatia, pretože si vymieňame skúsenosti a názory s inými čestnými strážami v zahraničí. Veľmi dobrú spoluprácu máme aj už so spomínanou Hradnou strážou v Prahe, kde sa každoročne zúčastňujeme osláv jej výročia založenia.
Keď hovoríte, že sa stretávate s príslušníkmi iných čestných stráží, v čom sú naši vojaci výnimoční?
Som hrdý na disciplínu našich vojakov. Mám veľmi dobrý pocit, keď ich vidím plniť úlohy na vysokej profesionálnej úrovni. S hrdosťou pozorujem nielen ich pracovné, ale aj osobné úspechy.
Všimli sme si, že vo vašom útvare je viacero športovcov. S akými úspechmi sa môžete pochváliť?
ČS PSR sa môže pochváliť veľkým počtom všestranne talentovaných športovcov:
• rotným Emilom Durajom. Na viacerých športových podujatiach dosahuje vynikajúce výsledky (Biela stopa – bežecké lyžovanie, národný beh Devín – Bratislava, Majstrovstvá OS SR v silových disciplínach ,,Železný muž", Majstrovstvá OS SR v cezpoľnom behu, Majstrovstvá OS SR v bežeckom lyžovaní, Diaľkový pochod – Memoriál rotmajstra Pavla Dzivého – Fatra March, Košický maratón...)
• kapitánom Martinom Faškom, ktorý už niekoľko rokov dosahuje vynikajúce úspechy vo vojensko-praktickom plávaní,
• poručíkom Tomášom Vlnkom, ktorý vo svojej kategórii zvíťazil na Majstrovstvách OS SR v horskej cyklistike.
Z kolektívnych športov je potrebné spomenúť dvoch príslušníkov útvaru, hráčov rugby: čatára Ľudovíta Vereša a slobodníka Martina Mihalku, ako aj minifutbalové a futbalové družstvá ČS PSR. V útvare slúžia aj dvaja reprezentanti SR. V silovom trojboji je to desiatnik Peter Zachar a v hode oštepom reprezentant a majster SR nadrotmajster Marián Bokor. V minulosti svoje kvality na majstrovstvách sveta v dráhovej cyklistike potvrdil aj rotmajster Peter Bazálik.
Je šľachetné, že popri pracovných povinnostiach si vojaci čestnej stráže nájdu čas aj na podporu charity.
V ČS PSR slúžia muži a ženy, ktorí sa pravidelne zapájajú do veľkého počtu dobročinných aktivít organizovaných Ligou proti rakovine, spolupracujú s Detským onkologickým oddelením na bratislavských Kramároch, Slovenským Červeným krížom, Domovom sociálnych služieb prof. Karola Matulaya v Bratislave.
Čestná stráž prezidenta SR (ČS PSR) je prvým útvarom, s ktorým sa stretávajú významné osobnosti politického a spoločenského života tesne pred prijatím u hlavy štátu. Vojaci na slávnostných a pietnych spomienkach zabezpečujú kladenie vencov a spomienkových kytíc pre mnohé zahraničné návštevy.
Väčšina Slovákov nosí k pomníku veniec, či sviečku za svojich blízkych. Vojaci Čestnej stráže prezidenta SR počas pietnych rozlúčok majú česť klásť pietne vence a spomienkové kytice v meneprezidenta Slovenskej republiky. Aké sú to pocity?
Je to predovšetkým veľká zodpovednosť. Zo slávnostných aktov kladenia vencov a spomienkových kytíc spomeniem každoročnú participáciu vojakov ČS PSR v rámci celonárodných osláv Slovenského národného povstania, pri oslavách výročia Dňa boja za slobodu a demokraciu, či výročia Karpatsko-duklianskej operácie. Ďalej sa podieľame na spomienkovej slávnosti na generála Milana Rastislava Štefánika, pietnej spomienke na obete tragickej udalosti vo Vojenskom opravárenskom podniku Nováky. Priamo na pohreboch sa zúčastňujeme len v prípade rozlúčky s bývalými kolegami. Výnimkou bola naša účasť na pietnej rozlúčke so slovenskými vojakmi, ktorí zahynuli pri páde lietadla An-24 v maďarskej obci Hejce. Každý rok tam v mene prezidenta SR kladieme vence. Okrem toho odovzdávame spomienkové vence a kytice aj za zahraničné návštevy pozvané hlavou štátu SR bez ohľadu na to, či sa na tomto mieste nachádza, alebo nenachádza pán prezident.
Účasť na pietnej rozlúčke tragicky zosnulých vojakov bola zrejme nielen fyzicky, ale aj psychicky vyčerpávajúca...
Celá naša strážna jednotka sa v roku 2006 zúčastnila na pietnej rozlúčke s plnými vojenskými poctami v Prešovskej mestskej hale Jána Pavla II., kde sme sa rozlúčili s tragicky zosnulými vojakmi. Úloha bola o to náročnejšia, že vojaci museli stáť štyri a pol hodiny zoči-voči pozostalým, pričom v rukách držali fotografie padlých vojakov.
Boli príslušníci ČS PSR na pohrebe bývalého prezidenta Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a posledného prezidenta Česko-Slovenska Václava Havla?
Nie, neboli. Nebol dôvod, pretože Česká republika má svoju Hradnú stráž. Za Slovensko sa pohrebu zúčastnil náš pán prezident.
Vojaci Čestnej stráže prezidenta SR taktiež odovzdávajú pietne a spomienkové vence aj za predstaviteľov cudzích štátov či dokonca panovníkov...
Každý štátnik, ktorý príde na pozvanie pána prezidenta, má v programe väčšinou zahrnuté aj kladenie vencov, respektíve kytíc na pietnom mieste. Najčastejším pietnym miestom kladenia vencov je Slavín v Bratislave a pietny pamätník v Banskej Bystrici.
Je to predovšetkým veľká zodpovednosť. Zo slávnostných aktov kladenia vencov a spomienkových kytíc spomeniem každoročnú participáciu vojakov ČS PSR v rámci celonárodných osláv Slovenského národného povstania, pri oslavách výročia Dňa boja za slobodu a demokraciu, či výročia Karpatsko-duklianskej operácie. Ďalej sa podieľame na spomienkovej slávnosti na generála Milana Rastislava Štefánika, pietnej spomienke na obete tragickej udalosti vo Vojenskom opravárenskom podniku Nováky. Priamo na pohreboch sa zúčastňujeme len v prípade rozlúčky s bývalými kolegami. Výnimkou bola naša účasť na pietnej rozlúčke so slovenskými vojakmi, ktorí zahynuli pri páde lietadla An-24 v maďarskej obci Hejce. Každý rok tam v mene prezidenta SR kladieme vence. Okrem toho odovzdávame spomienkové vence a kytice aj za zahraničné návštevy pozvané hlavou štátu SR bez ohľadu na to, či sa na tomto mieste nachádza, alebo nenachádza pán prezident.
Účasť na pietnej rozlúčke tragicky zosnulých vojakov bola zrejme nielen fyzicky, ale aj psychicky vyčerpávajúca...
Celá naša strážna jednotka sa v roku 2006 zúčastnila na pietnej rozlúčke s plnými vojenskými poctami v Prešovskej mestskej hale Jána Pavla II., kde sme sa rozlúčili s tragicky zosnulými vojakmi. Úloha bola o to náročnejšia, že vojaci museli stáť štyri a pol hodiny zoči-voči pozostalým, pričom v rukách držali fotografie padlých vojakov.
Boli príslušníci ČS PSR na pohrebe bývalého prezidenta Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a posledného prezidenta Česko-Slovenska Václava Havla?
Nie, neboli. Nebol dôvod, pretože Česká republika má svoju Hradnú stráž. Za Slovensko sa pohrebu zúčastnil náš pán prezident.
Vojaci Čestnej stráže prezidenta SR taktiež odovzdávajú pietne a spomienkové vence aj za predstaviteľov cudzích štátov či dokonca panovníkov...
Každý štátnik, ktorý príde na pozvanie pána prezidenta, má v programe väčšinou zahrnuté aj kladenie vencov, respektíve kytíc na pietnom mieste. Najčastejším pietnym miestom kladenia vencov je Slavín v Bratislave a pietny pamätník v Banskej Bystrici.
Môžete uviesť príklady, za akých najvýznamnejších hostí vaši vojaci kládli pietne vence?
Spomeniem slávnostný akt kladenia vencov v mene britskej panovníčky Jej veličenstva Alžbety II, ktorá v októbri 2008 na sútoku Dunaja a Moravy v bratislavskom Devíne odhalila pamätník obetiam totalitného režimu na Slovensku. Slávnostný ceremoniál oficiálnej návštevy sme zabezpečili aj pre predstaviteľov japonskej cisárskej rodiny v júni 2013, či pre nórskeho kráľa Haralda V. s kráľovnou Sonjou v roku 2010. Pre mňa osobne bolo asi najvýznamnejšie oficiálne privítanie pápeža Jána Pavla II. v Slovenskej republike. Pri jeho prvej návšteve v Poprade som sa dokonca osobne zúčastnil na zabezpečovaní jeho bezpečnosti. Bola to pre mňa veľká pocta a zodpovednosť zároveň.
Vojaci ČS PSR pravidelne odovzdávajú vence a kytice aj za predstaviteľov Ruskej federácie na pamätníku sovietskych vojakov padlých počas druhej svetovej vojny na území Západného Slovenska...
Naši vojaci pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom položili na bratislavskom Slavíne veniec za viacerých predstaviteľov Ruskej federácie. Napríklad za ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý toto miesto navštívil v roku 2005 pri príležitosti návštevy Slovenska v rámci stretnutia s Georgeom Bushom, či prezidenta Ruskej federácie Dimitrija Medvedeva v roku 2010. Na Slavíne sme položili veniec aj v mene prezidenta Ukrajiny Viktora Janukoviča a ďalších.
Čo je najťažšie pri tejto úlohe?
Vojaci pri pietnej rozlúčke musia byť sústredení, musia dokázať zjednotiť cviky pri pochodovaní, pohybe a kladení venca. Najnáročnejší je súlad pohybov, nakoľko sa nemôže stať, aby jeden vojak vykročil skôr, alebo inou nohou ako ten druhý. Okrem toho treba mať nacvičené správne otáčanie tela pri odovzdávaní venca. Vojaci preto používajú signály pri jednotlivých úkonoch. A to už nehovorím o tom, že vence a kytice, ktoré držia niekoľko minút, sú ťažké.
Ako často si vojaci nacvičujú kladenie vencov?
Odovzdávanie vencov je súčasťou odborného výcviku tak, ako taktická príprava, chemická príprava, topografická príprava, pochodovanie, nácvik s vojenskou hudbou a podobne.
Môžete prezradiť, ako ste sa vy dostali k práci vojaka ČS PSR?
Viacerí mi povedali, že práca v čestnej stráži mi bola súdená. Už pri nástupe na Vysokú vojenskú školu vo Vyškove na Morave som bol vyšší, ako väčšina mojich kolegov, čo mi zabezpečilo nomináciu do takých čestných funkcií ako veliteľ zástavy, či veliteľ čestnej čaty. Koncom štvrtého ročníka prišla do školy komisia z Pražského hradu vyberať nových príslušníkov Hradnej stráže. Z tisíc poslucháčov ma vybrali do menšej skupiny potenciálnych uchádzačov, no keďže som bol ženatý, vrátil som sa na Slovensko. V Michalovciach som stretol môjho bývalého veliteľa, ktorý mi ponúkol prácu v Pluku Čestnej a Hradnej stráže Bratislava. V priebehu svojej kariéry som prešiel všetkými funkciami až po tú najvyššiu. Bol som veliteľ Čestnej stráže Ozbrojených síl SR, a teraz už štvrtý rok vykonávam funkciu veliteľa Čestnej stráže pána prezidenta.
Spomeniem slávnostný akt kladenia vencov v mene britskej panovníčky Jej veličenstva Alžbety II, ktorá v októbri 2008 na sútoku Dunaja a Moravy v bratislavskom Devíne odhalila pamätník obetiam totalitného režimu na Slovensku. Slávnostný ceremoniál oficiálnej návštevy sme zabezpečili aj pre predstaviteľov japonskej cisárskej rodiny v júni 2013, či pre nórskeho kráľa Haralda V. s kráľovnou Sonjou v roku 2010. Pre mňa osobne bolo asi najvýznamnejšie oficiálne privítanie pápeža Jána Pavla II. v Slovenskej republike. Pri jeho prvej návšteve v Poprade som sa dokonca osobne zúčastnil na zabezpečovaní jeho bezpečnosti. Bola to pre mňa veľká pocta a zodpovednosť zároveň.
Vojaci ČS PSR pravidelne odovzdávajú vence a kytice aj za predstaviteľov Ruskej federácie na pamätníku sovietskych vojakov padlých počas druhej svetovej vojny na území Západného Slovenska...
Naši vojaci pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom položili na bratislavskom Slavíne veniec za viacerých predstaviteľov Ruskej federácie. Napríklad za ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý toto miesto navštívil v roku 2005 pri príležitosti návštevy Slovenska v rámci stretnutia s Georgeom Bushom, či prezidenta Ruskej federácie Dimitrija Medvedeva v roku 2010. Na Slavíne sme položili veniec aj v mene prezidenta Ukrajiny Viktora Janukoviča a ďalších.
Čo je najťažšie pri tejto úlohe?
Vojaci pri pietnej rozlúčke musia byť sústredení, musia dokázať zjednotiť cviky pri pochodovaní, pohybe a kladení venca. Najnáročnejší je súlad pohybov, nakoľko sa nemôže stať, aby jeden vojak vykročil skôr, alebo inou nohou ako ten druhý. Okrem toho treba mať nacvičené správne otáčanie tela pri odovzdávaní venca. Vojaci preto používajú signály pri jednotlivých úkonoch. A to už nehovorím o tom, že vence a kytice, ktoré držia niekoľko minút, sú ťažké.
Ako často si vojaci nacvičujú kladenie vencov?
Odovzdávanie vencov je súčasťou odborného výcviku tak, ako taktická príprava, chemická príprava, topografická príprava, pochodovanie, nácvik s vojenskou hudbou a podobne.
Môžete prezradiť, ako ste sa vy dostali k práci vojaka ČS PSR?
Viacerí mi povedali, že práca v čestnej stráži mi bola súdená. Už pri nástupe na Vysokú vojenskú školu vo Vyškove na Morave som bol vyšší, ako väčšina mojich kolegov, čo mi zabezpečilo nomináciu do takých čestných funkcií ako veliteľ zástavy, či veliteľ čestnej čaty. Koncom štvrtého ročníka prišla do školy komisia z Pražského hradu vyberať nových príslušníkov Hradnej stráže. Z tisíc poslucháčov ma vybrali do menšej skupiny potenciálnych uchádzačov, no keďže som bol ženatý, vrátil som sa na Slovensko. V Michalovciach som stretol môjho bývalého veliteľa, ktorý mi ponúkol prácu v Pluku Čestnej a Hradnej stráže Bratislava. V priebehu svojej kariéry som prešiel všetkými funkciami až po tú najvyššiu. Bol som veliteľ Čestnej stráže Ozbrojených síl SR, a teraz už štvrtý rok vykonávam funkciu veliteľa Čestnej stráže pána prezidenta.
Pripravil Marcel Lincényi, foto Pavel Ondera a archív ČS PSR © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP december 2013 - marec 2014
Späť na tému Profesionáli
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 30 fotografií
