Smrť sa vojakom nevyhýba

11.12.2016

V Púštnej búrke aj pohrebná rota

Keď si začiatkom marca na slovenskom ministerstve obrany pripomínali 25. výročie ukončenia operácie Púštna búrka, vtedajší 1. zástupca náčelníka generálneho štábu Ozbrojených síl SR generálporučík Peter Gajdoš, dnes už minister obrany, spolu s bývalým štátnym tajomníkom Milošom Kotercom vysoko ocenili hlavne odvahu českých a slovenských vojakov.

„Na začiatku totiž nikto netušil a nevedel ani definovať, aká miera nebezpečenstva na vás čaká. Preto ste museli rátať aj s tým najhorším. O to viac, že celá protiiracká koalícia sa obávala najmä použitia chemických zbraní Saddámom Husajnom,“ odznelo na slávnostnom stretnutí s veteránmi z Púštnej búrky, ktorí prišli na čele so svojím veliteľom, plukovníkom vo výslužbe Jánom Valom.

Víťazná-fotografia-čs-vojakov-už-v-Kuvajte
Víťazná fotografia čs vojakov už v Kuvajte
O neodhadnuteľnej miere nebezpečenstva svedčí aj to, ako mimoriadne vážne hlavní plánovači operácie Púštna búrka pristupovali k otázke predpokladaných strát. Najhorší scenár totiž rátal s podobnými stratami ako pri vylodení v Normandii. Rátalo sa aj s možnosťou, že padlých nebude možné odosielať do zázemia a budú pochovávaní priamo na bojisku do predpripravených hrobov. To by v prípade potreby zabezpečovala americká 689. rota tylového zabezpečenia (pohrebná). Bolo v tom iste trocha čierneho humoru, keď sa naši vojaci ešte pred útokom na Saddámove pozície v Kuvajte odfotografovali pred veliteľstvom prideleného frontového pohrebiska (viď foto, vpravo sme identifikovali mjr. Miloslava Naďa).

Iracká armáda mala síce približne milión vojakov, no najmä vďaka vysokej technologickej prevahe protisaddámovskej koalície boli jej jednotky rýchlo porazené a vytlačené z Kuvajtu. Počas Púštnej búrky padlo takmer 100-tisíc irackých vojakov. Straty spojencov boli 234 vojakov (z nich 79 Američanov). Spomedzi čs. vojakov počas poplachu pri manipulácii so zbraňou zahynul čatár Petr Šimonka.
 
vojaci-pred-veliteľstvom-prideleného-frontového-pohrebiska
Vojaci pred veliteľstvom prideleného frontového pohrebiska
„Náš prápor splnil všetky úlohy, pre ktoré bol do Zálivu vyslaný a ktoré musel počas ďalších týždňov plniť. Boli to úlohy vojnové. Ak vojak nasadený do bojovej operácie nemôže ponúknuť viac ako svoj život, my sme ho ponúkli, my sme ho nasadili. Bola to veľká vec. Som rád, že niektorí ľudia si to vážia a nezabúdajú,“ povedal na prijatí na slovenskom ministerstve obrany plukovník Ján Valo, rodák z Piešťan, ktorý vyrastal v Bratislave.

Československý špeciálny protichemický prápor mal 198 vojakov, z ktorých približne štvrtina boli Slováci. Jednotka bola zložená z dobrovoľníkov. Koalícia 28 štátov mala 580-tisíc vojakov. Dôvodom na koaličnú operáciu bola agresívna politika irackého diktátora Saddáma Husajna, ktorého 100-tisíc vojakov 2. augusta 1990 napadlo a obsadilo Kuvajt. Bezpečnostná rada OSN vzápätí prijala rezolúciu č. 660, ktorou iracký vpád odsúdila a vyzvala Irak na okamžité a bezpodmienečné stiahnutie všetkých vojsk z Kuvajtu. Saddám Husajn medzinárodné rezolúcie a výzvy na stiahnutie svojich vojsk odmietol. Po vypršaní ultimáta Bezpečnostnej rady OSN sa operácia Púštna búrka, s cieľom oslobodiť Kuvajt, začala 17. januára 1991. Boje sa skončili 28. februára 1991. Pol stovky našich špecialistov ostala školiť saudských dôstojníkov v oblasti protichemickej obrany až do konca augusta 1991.

Foto a text Pavol Vitko © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP III. 2016
 
Späť na tému Z histórie
Podporte náš článok
Kto podľa vás viac riskuje, riskoval z hľadiska ohrozenia vlastného zdravia?
Pracovníci v zdravotníctve
Počet hlasov: 26 37%
Pracovníci v pohrebníctve
Počet hlasov: 18 26%
Obaja rovnako
Počet hlasov: 26 37%

Feminia
auto impex 1
EFFS
Mapa členov - sidebar
sapaks