Žilinský židovský cintorín patrí k najudržavanejším

28.03.2017

Obnovujú opustené hroby

Žilinský židovský cintorín patrí k najkrajším a najlepšie udržiavaným židovským cintorínom na Slovensku. Pohrebisko sa rozprestiera na západnej strane mesta na Jesenského ulici a vchádza sa doň cez kovovú vchodovú bránu s trojuholníkovým štítom a hebrejským nápisom. O histórii, špecifikách a správe cintorína sme sa rozprávali s predsedom Židovskej náboženskej obce v Žiline Ing. Pavlom Franklom, ktorý je v tejto funkcii už 27 rokov.

Presný dátum vzniku židovského cintorína v Žiline nie je známy. Aká bola jeho história?
Židovský cintorín je relatívne nový, približne z polovice 19. storočia. Najstarší hrob, ktorý sme tu našli, je z roku 1855. Hoci Žilina nepatrila k slobodným kráľovským mestám, podobne ako v ich prípade, bol trvalý pobyt pre Židov v meste zakázaný. Žilina ale tolerovala, od konca 18. storočia, dve židovské rodiny. V okolitých obciach a mestečkách vtedy ale žilo niekoľko desiatok židovských rodín. Prečo to tak bolo v Žiline sme nezistili, ale trvalo to približne do roku 1840, keď sa do mesta mohli prisťahovať ďalšie rodiny. Pred II. svetovou vojnou už v Žiline žilo 3 000 Židov, čo pri počte 18 600 obyvateľov bolo viac ako 16 % obyvateľstva. Na prvých náhrobných kameňoch sú hebrejské nápisy, neskôr najmä nemecké, maďarské a od 30-tych rokov minulého storočia prevládajú slovenské. V jednotlivých obdobiach sa menili samotné kamene, štýly opracovania, čo záviselo jednak od samotných trendov danej doby, kamenárov, ale aj od toho, ako boli ľudia majetní. Väčšina pomníkov pochádza od kamenárov zo Žiliny, ale máme aj viaceré kamene z Tešína, Bytče či Trenčína.

Tento cintorín je zaujímavý aj tým, že cesta k hrobom vedie cez ceremoniálnu halu. Je to tak pri všetkých židovských pietnych miestach?
Nie je to tak všade, ale u nás sa to osvedčilo. Cintorín leží na rovinatom teréne a ceremoniálna hala má vľavo pristavenú hospodársku časť s márnicou a vpravo byt správcu cintorína. Hebrejský nápis nad vchodom na cintorín „כי אם יש אחריתותקותך לאתכרת“ je napísaný starou biblickou hebrejčinou, ktorej preklad znie: „Lebo jestvuje budúcnosť a tvoja nádej nezhynie“.

Cintorín je pomerne dlhý a úzky. Bolo to tak naplánované zámerne, alebo jeho rozmery určili priestorové podmienky?
Cintorín má plochu 40 x 180 metrov a po celej dĺžke je ohradený sčasti pôvodným kamenným a neskôr betónovým plotom. Ten sme pred pár rokmi v dĺžke cca 20 m navýšili kvôli nepovolaným návštevníkom. V minulosti na pohrebisku dominovala javorová alej, ktorú sme však museli z dôvodu zlého stavu časti stromov čiastočne zredukovať a nahradiť novými stromami. Okolo roku 1970 sme prišli o asi 1/3 výmery pozemku na konci cintorína, kvôli výstavbe paneláku a neskôr aj cesty. Bolo tam však len pár hrobov tých, ktorí z náboženských dôvodov nesmeli byť pochovaní na hlavnom pohrebisku. Tento zásah nás ale podstatne neobmedzil, lebo ešte tu máme dosť miesta pre naše potreby.

Na židovskom cintoríne v Žiline sa nachádza množstvo významných hrobových miest. Môžete spomenúť tie najzaujímavejšie?
Naše cintoríny sú usporiadané hierarchicky. To znamená, že v určitej časti cintorína sa nachádza miesto, kde sú pochovaní najvýznamnejší členovia obce, rabíni, učenci, predsedovia obce a iné významné osobnosti. Mnohí iní chcú byť pochovaní čo najbližšie k nim. K najvýznamnejším hrobovým miestam na židovskom cintoríne v Žiline patrí pomník predsedu ortodoxnej obce Jakuba Kleina či dlhoročného predsedu neologickej (reformnej) židovskej obce Ignáca Spierera, zakladateľa zápalkárne Samuela Wittenberga. Môžem ešte spomenúť pozoruhodný pomník bývalého majiteľa hotela Rémy v Žiline, či pomník Ignáza Rosenfelda, ktorý dal začiatkom minulého storočia postaviť, dnes tak známy, Rosenfeldov palác v Žiline. V tejto časti cintorína je aj hrob môjho starého otca, ktorý bol v čase výstavby novej (neologickej) synagógy vo vedení obce a po jeho smrti sa mu dostalo cti byť pochovaný v tejto časti cintorína. Hroby z dnešnej doby sú oveľa skromnejšie, čo je vidieť v novej časti cintorína.

Na cintoríne sa okrem náhrobných kameňov významných žilinských rodín nachádzajú aj náhrobné kamene vojakov z I. svetovej vojny. Sú to náhrobné kamene dvadsiatich židovských vojakov, ktorí zomreli v Žilinskom vojenskom lazarete. Na starom mestskom cintoríne v Žiline sa nachádza len jeden takýto hrob. Pôvodne blízko mestského cintoríne existoval z tých čias samostatný vojenský cintorín s viac ako 1 200 hrobmi, ale výstavba cesty v sedemdesiatych rokoch znamenala, žiaľ, jeho nenávratný koniec.

Židovský cintorín v Žiline patrí k najkrajším cintorínom aj pre poriadok, keďže pomníky sú v jednej výške, veľkosti a približnej farbe.
V minulosti cintorín spravoval svätý spolok Chevra Kadiša, ktorý dbal, okrem iného, na vzhľad a poriadok na cintoríne. Bol to dobrovoľný spolok v rámci židovskej komunity, ktorý sa staral aj o nemajetných, ťažko chorých a umierajúcich. Zariadil prevažnú časť povinností, ktoré súviseli s úmrtím človeka, začnúc rituálnou očistou (tahara), uložením do truhly, sprevádzaním na cintorín a pochovaním mŕtveho. Veľmi dôležitou úlohou bratstva Chevra Kadiša bolo vypočuť, u veriaceho žida, priznanie hriechu umierajúceho, ktorý ako posledné svoje slová prednáša jednu z najdôležitejších modlitieb judaizmu Šma Jisrael (Počuj Izrael). Členstvo v spolku bolo čestnou výsadou. V súčasnosti máme veľkú výhodu v tom, že naši predchodcovia boli prezieraví a byt správcu cintorína zriadili ako prístavbu ceremoniálnej haly priamo na cintoríne. Správca má za povinnosť hlavne bdieť nad dodržiavaním poriadku, piety, otváracích hodín a pod. Cintorín je otvorený každý deň okrem soboty, židovských a štátnych sviatkov. Väčšie práce zabezpečujeme externým spôsobom a obec, vždy v júni, organizuje na cintoríne brigádu svojich členov.

Jedným z častých problémov každého cintorína sú opustené hroby. O aké percento hrobových miest sa nehlásia jeho majitelia?
Na židovskom cintoríne v Žiline je viac ako 1 600 hrobových miest, pričom odhadujeme, že približne 80 % z nich je opustených. Je to dôsledok najmä holokaustu, kedy boli vyvraždené celé rodiny. Z tých, čo prežili, mnohí opustili Žilinu po vojne a roku 1948, a potom sa už nevrátili. Naviac, u nás je hrobové miesto raz a navždy. Neexistuje, že keď niekto zaň neplatí, tak sa jednoducho zruší a predá sa inému. My sme preto riešili pred rokmi veľkú dilemu, čo s opustenými hrobmi. Mnohé náhrobky svojou nestabilitou ohrozovali návštevníkov s rizikom ťažkého úrazu a nám neostávalo nič iné, ako ich na naše náklady opravovať. Intenzívne to robíme už tretí rok. Je to náročná práca ale do tejto zimy ju ukončíme.

Ako sa Vám darí opravovať poškodené hrobové pamätníky?
Za posledné tri roky sme opravili do 500 poškodených pamätníkov. Za ten čas sme prišli aj na pár „fígľov“, ktoré nám urýchľujú a uľahčujú prácu. Na práce sme neoslovili kamenárske firmy, tie by sme nedokázali zaplatiť. Židovská obec má nejaké nehnuteľnosti, ktoré prenajíma a z týchto príjmov financujeme uvedené práce. Naša obec je malá, a tak na vlastnú činnosť nepotrebujeme veľké finančné prostriedky. Keby sme nepristúpili k opravám, hrozila by trvalá devastácia cintorína, ktorý je podľa tradície našim najposvätnejším miestom.


Na cintoríne sme videli návštevníkov z Českej republiky, ktorí tu hľadali svojho blízkeho. Chodia na pohrebisko často zahraniční návštevníci?
Áno, cintorín je dosť navštevovaný, ľudia sem chodia prakticky z celého sveta.

Na viacerých hrobových miestach sú položené malé kamene. Prečo?
Dôvod, prečo ich tam ľudia pokladajú treba hľadať v dávnej minulosti a povestiach. Jedna z nich hovorí o tom, že Židia, keď utiekli z Egypta a pochovávali pri putovaní svojich mŕtvych, museli na zosnulého navŕšiť kamene, aby sa k jeho telu nedostala divá zver. Odvtedy je tradícia, že návštevníci na hrob nosia kamienky, čím prezentujú svoju prítomnosť. Na niektorých hroboch v Žiline kamienky sú, na väčšine nie, hroby nik nenavštevuje, sú opustené. Podľa inej tradície, na židovských cintorínoch by nemali byť kvety, ale keď ich ľudia donesú, my im v tom nemôžeme zabrániť.

Pochováva sa na cintoríne aj v súčasnosti?
Áno, náš cintorín je jediným v našom kraji, kde sa ešte pochováva. Židovská obec v Žiline má v súčasnosti dokopy 55 členov. Nemám to spočítané, ale za dobu, čo som predsedom, 27 rokov, som bol pri približne 80-tich pohreboch u nás. Priemerne to teda vychádza na takmer 3 pohreby do roka.

Späť na tému O cintorínoch

Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 20 fotografií
Podporte náš článok
Uživateľská zóna

Dnes je: 17.10.2019

Meniny má: Hedviga

Mapa členov - sidebar
Inzercia
31.07.2019

Pohrebné vozidlo Mercedes

Zobraziť viac >
19.06.2019

Miesto pre vašu inzerciu

Zobraziť viac >

Straty a nálezy

Výsledky ankiet

Ak sa rozhodnete niektorý výsledok našej ankety použiť na svojich stránkach, uveďťe zdroj a link na náš web.

Zobraziť výsledky predchádzajúcich ankiet

Členovia sapaks

Predstavujeme Vám členov SAPaKS. Nachádzajú sa tu iba členovia, ktorí prejavili záujem o svoju prezentáciu.

Pozrite si všetkých členov.