Veľkrop - Slovensko

26.04.2013

Najväčší a súčasne najmenší cintorín

Severovýchodne od okresného mesta Stropkov sa nachádza obec Veľkrop. V minulosti bola obec súčasťou stropkovského panstva a prvé doklady o dedine pochádzajú z listiny kráľa Žigmunda z roku 1408. Zaujímavým fenoménom v obci Veľkrop je vojnový cintorín. Ostatné vojnové cintoríny v jeho okolí sú z hľadiska počtu pochovaných obetí skôr menšie. Na spomínanom cintoríne vo Veľkrope by malo byť pochovaných 8 662 obetí.  A vďaka tomuto číslu by z neho bol najväčší vojnový cintorín z prvej svetovej vojny na severovýchodnom Slovensku. Pre obrovský počet obetí často vzbudzoval tento cintorín nedôveru, dokonca bola spochybňovaná aj jeho existencia.

Cintorín je umiestnený približne 800 metrov juhovýchodne od obce Veľkrop. Je v tvare veľkého obdĺžnika so stranami 48 a 70 metrov s rozlohou 3 360 metrov štvorcových. Z náčrtu sa dá viditeľne vyčítať množstvo masových hrobov, kde niektoré majú úctyhodné rozmery.

vychod1_0252mV medzivojnovom období mala cintorín na starosti žandárska stanica Malá Poľana, neskôr stanica Stropkov. Pozemok pre cintorín daroval bývalý vlastník. Čo sa týka počtov, tak na cintoríne by sa malo nachádzať 127 hrobov. Z toho by tam malo byť 55 jednotlivých hrobov a 72 hromadných šachiet. Tento údaj súhlasí s počtom hrobov na archívnom náčrte. História vzniku cintorína začína v období prvej svetovej vojny. Cintorín začal vznikať postupne po skončení bojov. Je výsledkom niekoľkých etáp exhumovania hrobov z okolia a čistenia bývalého bojiska. Zdrvujúci je počet pozostatkov na cintoríne, pričom samotná zložka o cintoríne poskytuje iba zlomky informácií. Tieto nedostatočné archívne zložky znemožňujú jednoznačne potvrdiť všetky čísla o cintoríne, ale na druhej strane potvrdzujú, že cintorín bez akýchkoľvek pochybností existoval.

vychod2_0751mĎalšie archívne dokumenty, ako aj náčrt dokazujú, že tento cintorín postavili profesionálne armádne jednotky, ktorých hlavnou úlohou bola výstavba vojnových cintorínov a všetky práce s tým spojené. Podľa dôkazov tam pracovalo niektoré kriegsgräber komando. Z roku 1916 sa zachovali zlomky z exhumačných prác v dostupnej archívnej zložke. V tom istom roku, v období od septembra do októbra bolo v okolí Veľkropu exhumovaných 72 hrobov a pozostatky obetí boli prenesené na cintorín pri obci Veľkrop. Presný počet exhumovaných obetí bol 131. Pôvodné hroby sa nachádzali napr. na kóte 336 severozápadne od Varechoviec, medzi Veľkropom a Soľníkom, južne od obce Makovce, na kóte 450 pri Veľkrope, západne od spomínanej kóty a pod. Sú to ale iba zlomky z celkového počtu, no dokazujú systematické exhumačné práce už v období vojny, a to na pomerne širokom priestore.

vychod4_0080mHistória cintorína nekončí obdobím prvej svetovej vojny. Ďalšie exhumácie prebiehali aj v medzivojnovom období. V roku 1924 boli pod odborným dohľadom miestnych žandárov exhumované obete z pôvodných hrobov nad obcou Makovce a boli prenesené na cintorín vo Veľkrope. Exhumovaných bolo spolu 17 obetí. V obci Soľník sa tiež uskutočnil presun troch obetí na cintorín vo Veľkrope. Udialo sa tak v roku 1933. Dokonca aj z obce Breznička boli exhumované obete na tento cintorín, o čom nasvedčujú dokumenty zemského vojenského veliteľstva.

Žiaľ, je veľmi málo údajov o obetiach na tomto cintoríne. Je známa identita desiatich vojakov, z čoho boli všetci príslušníkmi rakúsko-uhorskej armády. Väčšina z nich slúžila v 39. pešom pluku. Drvivá väčšina z celkového počtu obetí na tomto cintoríne by mali byť neznámi ruskí vojaci. Presnejšie údaje sa momentálne nedajú získať, ale historici venujúci sa vojnovým cintorínom pátrajú po ďalších dokumentoch v archívoch aj v zahraničí, ako napr. Rakúsku, Rusku a pod., keďže väčšina pochovaných by mala byť práve tejto národnosti. Z archívnych zdrojov je síce nepodložený, ale novší údaj o počte exhumovaných na vojenskom cintoríne vo Veľkrope z roku 1923 v počte 10 700. Ale je to len číslo v archívnej zložke. S týmto cintorínom sa spája veľa nezodpovedaných otázok, preto je história najväčšieho vojnového cintorína vo Veľkrope veľkou záhadou.

Aj keď je cintorín vo Veľkrope veľkým fenoménom, dlhé roky chátral, a to sa podpísalo na jeho stave. V poslednom období sa začali rekonštrukcie, ale taký veľký a zanedbaný cintorín nie je jednoduché vyčistiť. Práce na tak širokej lokalite by si vyžadovali i veľkorysý rozpočet. Na druhej strane má cintorín impozantnú polohu na svahu nad dedinou. Je tu pochovaných viac ako 80 % všetkých obetí prvej svetovej vojny v okrese Stropkov.

vychod5_0251mPo rekonštrukcii by mohol byť vojnový cintorín dominantou obce i okresu. Preto sa dobrovoľníci pustili do ťažkého boja so zanedbaným cintorínom. Pracujú na ňom od júla 2010. Na cintoríne sa vystriedali dobrovoľníci z Klubu vojenskej histórie Beskydy, Zväzu vojakov Slovenska, Klubu Humenné, ale aj zahraničné partnerské organizácie z Poľska, Maďarska i Českej republiky. Urobilo sa tam obrovské množstvo práce, ale pred nimi je ešte dlhý kus cesty. Dobrovoľníci musia bojovať s počasím, či s veľkými horúčavami v júlových a augustových dňoch, alebo s nepriazňou jesenného počasia v novembri. Ani to ich neodrádza od rekonštrukcií, opráv a ťažkých prác, aby obec Veľkrop mala v budúcnosti vo svojom katastri jednu z najdôležitejších vojensko-historických pamiatok na Slovensku.

Pripravila redaktorka Helena Schusterová v spolupráci s PhDr. Radoslavom Turíkom, foto PhDr. Radoslav Turík © Slovenské pohrebníctvo
 




Späť na tému O cintorínoch
Podporte náš článok

Dnes je: 25.11.2020

Meniny má: Katarína

Mapa členov - sidebar
Inzercia
06.11.2020

Očakávané výstavy, akcie

Zobraziť viac >
31.07.2019

Pohrebné vozidlo Mercedes

Zobraziť viac >
19.06.2019

Miesto pre vašu inzerciu

Zobraziť viac >

sapaks
sutaz vo vykope
EFFS
slovak funeral