31.10. Halloween

29.10.2020

Samhain, Halloween a Sviatok všetkých svätých

Halloween je v súčasnosti vnímaný skôr ako zábava a výnosný biznis, pri ktorom obchodníci predajú stovky kostýmov a tony sladkostí. Aký je však jeho pôvodný význam?

Dejiny Halloweenu
Výraz Halloween bol odvodený od anglického spojenia „All Hallows Eve“ (Večer všetkých svätých), odkazujúceho na večer 31. októbra – čiže predvečer Sviatku všetkých svätých. Ide o tradíciu, ktorá má svoj pôvod v keltskej slávnosti Samhain, rozšírenej na britských ostrovoch. Pre tunajších Keltov bol Samhain oslavou nadchádzajúcej zimy a zároveň časom, keď sa otvárali brány záhrobia. V noci z posledného októbrového dňa na 1. november sa vraj duše mŕtvych predkov vracali do svojich domovov a tí, ktorí umreli počas roka, putovali na druhý svet. Zjavovali sa tiež víly, bosorky, škriatkovia či démoni.

V 1. storočí, keď Rimania založili provinciu Británia, sa tento sviatok premiešal s rímskymi oslavami zosnulých príbuzných, známymi ako Parentalia, a slávnosťou na počesť bohyne žatvy Pomony. O tri storočia neskôr si kresťania v Byzantskej ríši začali pripomínať pamiatku mučeníkov, prenasledovaných pohanskými panovníkmi. Túto tradíciu premenil pápež Bonifác IV. (úradoval v rokoch 608 – 615) na Sviatok všetkých svätých, slávnosť, ktorou veriaci vzdávali úctu nielen mučeníkom, ale všetkým kresťanským svätcom. Ten sa pôvodne slávil 13. mája a až počas pôsobenia pápeža Gregora III. (731 – 741) bol presunutý na 1. novembra. Skutočnú vážnosť však oslave všetkých svätých dodal až Gregor IV. (v pontifikáte v r. 827 - 844), ktorý ju povýšil na univerzálny sviatok v celej katolíckej cirkvi.

Nasledujúci Deň pamiatky zosnulých (2. november, takzvané Dušičky), keď si pripomíname nebohých predkov, priateľov a príbuzných, sa začal sláviť až v 10. alebo 11. storočí zásluhou opáta Odila z Cluny (žil v r. 962 – 1049).

Samhain v písomných prameňoch
O krutých zvykoch Keltov sa zmieňuje už Gaius Iulius Caesar (100 p. n. l. - 44 p. n. l.) vo svojich Zápiskoch o vojne v Galii, ako aj Diodóros Sicílsky (90 p. n. l. - 30 p. n. l.) v diele Bibliotheca Historica (t. j.: Historická knižnica) či starogrécky historik Strabón (64 p. n. l. - 24 n. l.) v knihe Geografika. Všetci spomenutí autori síce hovoria o keltských rituáloch, pri ktorých sa obetovali ľudia, avšak samotný sviatok Samhain nespomínajú. Strabón navyše v uvedenom diele upozorňuje, že opis kanibalistických a incestných praktík Keltov nie je založený na hodnoverných svedectvách. Obraz Samhainu sa po prvý raz v literatúre objavil až okolo desiateho storočia v rámci írskych mytologických príbehov Tochmarc Emire a Serglige Con Culainn. Podľa týchto diel, ktoré sa nám zachovali z prepisov kresťanských mníchov, išlo o oslavu konca úrodného obdobia a zároveň o sviatok, keď sa otvárali brány druhého sveta a prehovárali zosnulí predkovia.

Obraz prepojenia Samhainu s diablom bol vytvorený až koncom osemnásteho storočia britským plukovníkom Charlesom Vallenceyom (1731 – 1812), autorom spisu Vindication of the Ancient Kingdom of Ireland (Obhajoba starého írskeho kráľovstva). Neskôr na Vallenceya nadviazal aj škótsky antropológ James Frazer (1854 – 1941), ktorý zobrazil Samhain ako diabolský, krvavý sviatok v diele Zlatá ratolesť, a americký kresťanský fundamentalista Jack Chick (1924 – 2016), tvorca komiksových príbehov zo 70. a 80. rokov minulého storočia, kde Halloween zobrazuje ako sviatok slúžiaci na uctievanie Satana. Kresťanská vierouka totiž vylučuje čarodejníkov a veštcov zo spoločenstva veriacich (pozri 5. Moj. 18/10 – 11) a Chick tento zákaz evidentne rozšíril aj na ľudí hrajúcich sa na čarodejníkov, tínedžerky v kostýmoch bosoriek a podobne.

Dôkazy o prepojení Samhainu so zlom a diablom však chýbajú. Na druhej strane ale vieme, že Kelti pri niektorých rituáloch skutočne prinášali krvavé obete, o čom svedčia aj archeologické nálezy obetných jám so zvyškami ľudských kostí. Len na území Slovenska sa doposiaľ našli tri keltské obetiská - pri obci Slatina nad Bebravou, v Prosnom pri Púchove a na Havránku, neďaleko Liptovskej Mary. Či malo toto obetovanie nejaký súvis so sviatkom Samhain, však známe nie je.
 
Halloween
Halloween považujú v anglicky hovoriacich krajinách za sviatok čarodejníkov a bosoriek. Obrázok zachytáva výsluch stredovekej bosorky. (archív Pavla Iča)

Halloweenske tradície
Typickou halloweenskou tradíciou je chodenie od domu k domu a pýtanie sladkostí. V anglicky hovoriacich krajinách k tomu zvyknú pridávať formulku: „trick or treat“. Znamená to, že buď deti vyvedú nejakú neplechu (trick), napríklad ohádžu dom zhnitým ovocím, alebo dostanú sladkú odmenu a spokojne odídu (treat). Na základe rôznych nepodložených informácií, rozširovanými vyššie spomenutými autormi od čias 18. storočia, sú niektorí ľudia presvedčení, že sa tento zvyk vyvinul zo starej keltskej tradície, keď druidskí kňazi chodili od domu k domu a údajne žiadali obete v podobe zvierat či ľudí. Existuje však oveľa pravdepodobnejšia teória o pôvode tohto zvyku. Už od stredoveku totiž anglické deti a chudobní ľudia v posledný októbrový deň navštevovali domy a prosili o kúsok jedla, drobné mince alebo maškrty výmenou za modlitby. Často pritom dostávali tzv. dušičkové koláče (soul cakes), od ktorých bol odvodený aj názov tejto zvyklosti – souling.

Vyrezávané tekvice so sviecami používali účastníci soulingu a táto tradícia je zrejme ovplyvnená írskym príbehom o Jackovi, ktorý bol taký zlý, že prekabátil aj samotného diabla. Keďže sa pre svoje činy nemohol dostať do neba, bol odsúdený k večnému blúdeniu po Zemi. Cestu si pritom osvecoval tlejúcim uhlíkom, vloženým do vydlabanej repy. Historka o nešťastnom Jackovi sa v devätnástom storočí rozšírila v USA vďaka írskym prisťahovalcom a Legende o Ospalej diere od amerického spisovateľa Washingtona Irvinga (1783 – 1859), kde sa spomína špeciálna vyrezávaná tekvica (v angličtine: Jack-o'-lantern) v súvislosti s vyčíňaním bezhlavého jazdca. Keďže rezanie do tekvíc bolo jednoduchšie ako do repy, ujalo sa práve vyrezávanie tekvíc.

K neodmysliteľným symbolom Halloweenu tiež patria rôzne strašidelné kostýmy. Halloweenske odevy si začali obliekať mladí ľudia v Amerike zhruba pred sto rokmi. Spočiatku išlo o šaty, ktoré si deti často vyrábali sami, a to z materiálu, čo našli v pivnici alebo na povale. Po druhej svetovej vojne sa už hotové kostýmy predávali v obchodoch. Fascinácia strašidlami a bosorkami však nie je čímsi novým, ale začala prinajmenšom v stredoveku, keď maliari zhotovovali obrazy s motívom tanca smrti (tanec kostlivca alebo nebožtíka, predstavujúceho Smrť, so živým človekom) a cirkev spustila hon na čarodejnice.

Tajuplnosť Halloweenu, jeho prepojenie s mŕtvymi a otváraním „brán záhrobia“ navyše lákajú i satanistov, ktorí ho považujú za jeden zo svojich najvýznamnejších sviatkov a pri halloweenskych oslavách často páchajú trestné činy..

Pripravil Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo
publikované na portáli SP net 10. 2020
 

Späť na tému Z histórie
Podporte náš článok

Dnes je: 01.12.2020

Meniny má: Edmund

Mapa členov - sidebar
Inzercia
06.11.2020

Očakávané výstavy, akcie

Zobraziť viac >
31.07.2019

Pohrebné vozidlo Mercedes

Zobraziť viac >
19.06.2019

Miesto pre vašu inzerciu

Zobraziť viac >

sapaks
sutaz vo vykope
EFFS
slovak funeral