Príznaky blížiacej sa smrti podľa Tibetskej knihy mŕtvych
V článku venovanom Tibetskej knihe mŕtvych, ktorý sme už na stránkach nášho magazínu uverejnili, sme priblížili historické pozadie vzniku a podstatu tohto diela (celý článok nájdete tu: smrt-podla-egyptskej-a-tibetskej-knihy-mrtvych
Tentoraz sa budeme venovať dodatku knihy s názvom Spontánne vyslobodenie skrz pozorovanie príznakov smrti.
Text Spontánne vyslobodenie skrz pozorovanie príznakov smrti je rovnako ako ostatné oddiely českého vydania Tibetskej knihy mŕtvych (Praha: Vyšehrad, 1995, z tibetského jazyka preložil Josef Kolmaš) súčasťou cyklu Hlboké učenie o spontánnom vyslobodení skrz rozjímanie o pokojných a hnevivých božstvách.
Podľa autora Tibetskej knihy mŕtvych, ktorým je údajne budhistický duchovný učiteľ (guru) a jogín Padmasambhava (žil v 8. - 9. storočí), je pozorovanie a výklad príznakov blížiacej sa smrti organickou súčasťou prípravy človeka na odchod z tohto sveta a jeho neskorší návrat v novej existencii. Táto existencia pritom môže byť šťastnejšia, alebo horšia než tá predošlá, poprípade je podľa tohto budhistické spisu možné aj úplné vymanenie z kolobehu znovuzrodzovania (tzv. sansáry) a dosiahnutie oslobodenia, teda nirvány. Avšak kniha upozorňuje, že aj keď môžeme na základe určitých príznakov spoznať, že sa blíži naša smrť, presný dátum smrti určiť nedokážeme.
Tieto príznaky smrti sú ďalej rozdelené na vonkajšie, vnútorné, tajomné, vzdialené, blízke, ostatné a bezprostredné príznaky smrti. K týmto príznakom navyše pridáva i „Znamenia znovuzrodenia“.
Pri stanovení príznakov smrti autor do značnej miery vychádzal z klasického diela indickej medicíny Čatuštantra pripisovaného Budhovi Gautamovi, ktorý pôsobil v 6. - 5. storočí p. n. l.
Ešte predtým, než začneme skúmať príznaky smrti, je však podľa autora potrebné obetovať dary guruovi a ochranným božstvám. Tibeťania im obetujú napríklad vodu, vonné tyčinky, sladkosti a tormy, čiže obetné predmety rôznych tvarov, vyrobené z cesta, masla alebo papieru.
Medzi vonkajšie príznaky blížiacej sa smrti údajne patrí obmedzovanie potravy, zatemňovanie zmyslov, vrtkavá nálada, zmätené sny a nevýrazná farba pokožky. Nedostatočné prekrvenie a strata lesku nechtov na rukách a nohách svedčí o tom, že človek zomrie o necelých desať mesiacov; vypadávanie riasnic z očných viečok je predzvesťou toho, že smrť nastane po piatich mesiacoch; stáčanie vlasov v zátylku smerom nahor veští úmrtie po troch mesiacoch. V prípade, že sa človek pomočuje, vypúšťa výkaly a zároveň aj kýcha, mal by sa taktiež pripraviť na skorí odchod zo sveta. Rovnako i vtedy, keď sa výrazne zmení jeho chovanie; keď stráca hanbu; keď sa mu kalí zrak; keď jeho telo začne príšerne páchnuť; keď stráca sluch a čuch; keď hlúpne alebo má „prevrátené“ chápanie.
Stanoviť približný dátum smrti sa údajne dá aj pomocou jednoduchého testu – stlačením zavretých očí palcami. Ak človek pri takomto postupe vidí svetelné kruhy obidvoma očami, znamená to, že sa tak skoro v náruči smrti neocitne. Ale pokiaľ sa mu tieto kruhy neobjavia pod ľavým okom: „...zomrie po troch mesiacoch; keď sa mu neobjavia nad nosom zomrie po jednom mesiaci; keď sa mu neobjavia pri ušiach, zomrie po dvoch mesiacoch; keď sa mu neobjavia pod pravým okom, nech vie, že zomrie po desiatich dňoch; keď sa mu neobjavia nad pravým okom, zomrie po piatich dňoch; keď sa mu neobjavia v okolí uší, zomrie po troch dňoch; keď sa mu neobjavia v okolí nosu, zomrie po dvoch dňoch.“
Tentoraz sa budeme venovať dodatku knihy s názvom Spontánne vyslobodenie skrz pozorovanie príznakov smrti.
Text Spontánne vyslobodenie skrz pozorovanie príznakov smrti je rovnako ako ostatné oddiely českého vydania Tibetskej knihy mŕtvych (Praha: Vyšehrad, 1995, z tibetského jazyka preložil Josef Kolmaš) súčasťou cyklu Hlboké učenie o spontánnom vyslobodení skrz rozjímanie o pokojných a hnevivých božstvách.
Podľa autora Tibetskej knihy mŕtvych, ktorým je údajne budhistický duchovný učiteľ (guru) a jogín Padmasambhava (žil v 8. - 9. storočí), je pozorovanie a výklad príznakov blížiacej sa smrti organickou súčasťou prípravy človeka na odchod z tohto sveta a jeho neskorší návrat v novej existencii. Táto existencia pritom môže byť šťastnejšia, alebo horšia než tá predošlá, poprípade je podľa tohto budhistické spisu možné aj úplné vymanenie z kolobehu znovuzrodzovania (tzv. sansáry) a dosiahnutie oslobodenia, teda nirvány. Avšak kniha upozorňuje, že aj keď môžeme na základe určitých príznakov spoznať, že sa blíži naša smrť, presný dátum smrti určiť nedokážeme.
Tieto príznaky smrti sú ďalej rozdelené na vonkajšie, vnútorné, tajomné, vzdialené, blízke, ostatné a bezprostredné príznaky smrti. K týmto príznakom navyše pridáva i „Znamenia znovuzrodenia“.
Pri stanovení príznakov smrti autor do značnej miery vychádzal z klasického diela indickej medicíny Čatuštantra pripisovaného Budhovi Gautamovi, ktorý pôsobil v 6. - 5. storočí p. n. l.
Ešte predtým, než začneme skúmať príznaky smrti, je však podľa autora potrebné obetovať dary guruovi a ochranným božstvám. Tibeťania im obetujú napríklad vodu, vonné tyčinky, sladkosti a tormy, čiže obetné predmety rôznych tvarov, vyrobené z cesta, masla alebo papieru.
Medzi vonkajšie príznaky blížiacej sa smrti údajne patrí obmedzovanie potravy, zatemňovanie zmyslov, vrtkavá nálada, zmätené sny a nevýrazná farba pokožky. Nedostatočné prekrvenie a strata lesku nechtov na rukách a nohách svedčí o tom, že človek zomrie o necelých desať mesiacov; vypadávanie riasnic z očných viečok je predzvesťou toho, že smrť nastane po piatich mesiacoch; stáčanie vlasov v zátylku smerom nahor veští úmrtie po troch mesiacoch. V prípade, že sa človek pomočuje, vypúšťa výkaly a zároveň aj kýcha, mal by sa taktiež pripraviť na skorí odchod zo sveta. Rovnako i vtedy, keď sa výrazne zmení jeho chovanie; keď stráca hanbu; keď sa mu kalí zrak; keď jeho telo začne príšerne páchnuť; keď stráca sluch a čuch; keď hlúpne alebo má „prevrátené“ chápanie.
Stanoviť približný dátum smrti sa údajne dá aj pomocou jednoduchého testu – stlačením zavretých očí palcami. Ak človek pri takomto postupe vidí svetelné kruhy obidvoma očami, znamená to, že sa tak skoro v náruči smrti neocitne. Ale pokiaľ sa mu tieto kruhy neobjavia pod ľavým okom: „...zomrie po troch mesiacoch; keď sa mu neobjavia nad nosom zomrie po jednom mesiaci; keď sa mu neobjavia pri ušiach, zomrie po dvoch mesiacoch; keď sa mu neobjavia pod pravým okom, nech vie, že zomrie po desiatich dňoch; keď sa mu neobjavia nad pravým okom, zomrie po piatich dňoch; keď sa mu neobjavia v okolí uší, zomrie po troch dňoch; keď sa mu neobjavia v okolí nosu, zomrie po dvoch dňoch.“
Vnútorné príznaky blížiacej sa smrti je možné určiť prostredníctvom pozorovania „vetru“ (t. j. dychu), ktorý radí tradičná indická a tibetská medicína spolu so žlčou a slizom medzi tri základné telesné látky, a tiež pomocou skúmania snov (o snoch ako symboloch smrti sme písali aj tu: Sny a symboly smrti
Takýmto spôsobom je možné predvídať napríklad smrť ťažko chorého človeka – ak vydychuje z oboch nosných dierok a úst zároveň, zomrie ešte v ten istý deň; ak nedokáže vdychovať nosom, ale iba ústami, zomrie okamžite. Čo sa týka snov, kniha radí analyzovať len tie, ktoré sa nám zdali v čase medzi svitaním až ránom. Smrť predznamenávajú sny, v ktorých „...jazdí na mačke alebo na opici s bielou či červenou tvárou a smeruje pritom stále na východ“ a rovnakým snovým znamením blížiacej sa smrti je aj sen, v ktorom uteká preč na chrbte tigra, na líške, byvolovi, prasati, ťave alebo na oslovi a má zamierené na juh. Znamením smrti sú aj sny o rozhnevanej čiernej žene s obnaženým bruchom, kostlivcoch či blúdení po ďalekých neznámych krajinách. Ak sa vám takéto vízie zjavujú počas spánku už dlhší čas a neviete sa ich zbaviť, údajne zomriete do jedného roka.
Tajomné príznaky blížiacej sa smrti je možné skúmať v prípade, že sa nepodarí odvrátiť spomenuté vonkajšie a vnútorné príznaky „postupným a opakovaním vykrúcaním sa a prekabátením“ smrti. Ako upozorňuje Josef Kolmaš vo svojich poznámkach k prekladu Tibetskej knihy mŕtvych, o tomto tajuplnom obrade oklamania, resp. odvrátenia smrti, tvorenom sústavou zariekadiel a okultných praktík, sa píše v texte Mystérium podvádzania smrti. K samotným tajomným príznakom blížiacej sa smrti patrí stmavnutie mužského ejakulátu či jeho samovoľný únik, a smrť veštia i čierne škvrny na penise v spojení s neprestajnou sexuálnou túžbou, ktorá zosnulého privedie do pekla. Autor preto radí zmeniť tento strašný osud pomocou ľútosti a duchovnej praxe.
Vzdialené príznaky smrti je možné vypozorovať prostredníctvom skúmania oblohy a ročných období. Kniha uvádza podrobný, ale pomerne zložitý postup, ako sa má takéto skúmanie správne vykonávať.
Blízke príznaky smrti sa dajú spoznať iba vtedy, keď je už človek (ťažko) chorý. Kniha hovorí, že: „Ak sa vytvorí pri zubnom lôžku čierny povlak … smrť nastane po deviatich dňoch; ak sa prepadne bočná stena nosa a nos sploští … smrť nastane po deviatich dňoch; ak sa končatiny opakovane naťahujú a sťahujú … smrť nastane po piatich dňoch; ak človek hľadí uprene, s oboma očami ani napolo neprivretými … smrť nastane po troch dňoch; … ak sa špička nosa nápadne vykrivuje doprava alebo doľava … smrť nastane siedmeho dňa v noci; ak nie je možné roniť z očí slzy … smrť nastane piateho dňa; … ak sa mu na jazyku objavia čierne bodky, je isté, že zomrie po dvoch dňoch; ak sa mu uši splošťujú a priliehajú k hlave … taký zomrie po pol dni; ak má poškodené prsné bradavky … smrť nastane po pol mesiaci; ak človek striedavo vstáva a usedá a dlhú dobu pohybuje rukami, treba vedieť, že čochvíľa umrie.“
Chorému človeku sa tiež neodporúča praktizovať sexuálny styk, piť alkohol a veľa rozprávať.
Ostatné príznaky blížiacej sa smrti sú napríklad tieto: ak si človek neuvidí na špičku jazyka; ak v zrkadle nevidí svoje ľavé oko; ak pri pohľade na vodnú hladinu alebo do zrkadla nerozpozná svoju vlastnú podobu; ak stráca (predtým obvyklú) chuť na jedlo; ak neprejavuje záujem o meditáciu (ktorú predtým bežne praktikoval); ak sa stále túla sám a má chuť odísť niekam ďaleko alebo ak mravne upadá.
V týchto, ako i ďalších vymenovaných prípadoch v rámci tejto kapitoly náuky o pozorovaní príznakov smrti, autor radí zmeniť chovanie.
Medzi bezprostredné príznaky smrti sú zaradené trebárs komplikované tráviace ťažkosti; pokles telesnej teploty; zahmlievanie vedomia; vysychanie hrdla a jazyka; neschopnosť rozoznať tváre blízkych ľudí; tras končatín či zjavovanie jasného svetla „prazákladu“ (prapodstaty všetého živého), v ktorom sa niekedy objavuje matka stretávajúca sa so svojím dieťaťom.
Podľa budhistov jestvuje šesť ríš existencie a teda i šesť možností znovuzrodenia. Časť Znamenia znovuzrodenia vysvetľuje, ako sa dá zistiť, kde spočinie mŕtvy človek po smrti na tomto svete. Jednou z možností je pozorovanie oblohy, ktorú je však potrebné sledovať niekoľko dní. Ak v čase smrti a v dňoch po nej nebo nadobudne červeno-čierno farbu a je zakalené oparom, ak zúria víchrice, padajú ľadovce (krúpy) a vonku je fujavica, človek sa narodí v pekle a stane sa „pekelnou bytosťou“. Ak je hmla sfarbená nažlto a nevidno cez ňu Slnko ani Mesiac, človek sa narodí ako hladný duch.
Pokiaľ je nebo červené a plné čiernych mrakov, človek sa narodí ako zviera.
V prípade, že je nebo pokryté čiernymi mrakmi, duje silný vietor, ozývajú sa hromy a bijú blesky a Slnko i Mesiac sú zahalené, danú osobu čaká zrodenie vo svete polobohov. Čisté, priezračné nebo, jasný svit Slnka a Mesiaca, bezvetrie a žiadne ľadové krúpy predznamenávajú zrodenie medzi bohmi.
A napokon, jasné nebo, obláčky podobné čistému hodvábu, Slnko a Mesiac s jemnými svetelnými kruhmi sú znameniami toho, že sa človek posmrtne narodí opäť vo svete ľudí.
Záver náuky o pozorovaní príznakov blížiacej sa smrti obsahuje viaceré odporúčania. Pozostalí by mali spáliť mŕtve telo zosnulého najneskôr do siedmych dní, čítať pri zosnulom Tibetskú knihu mŕtvych a v záujme dlhšieho života uskutočňovať obrad odvrátenia smrti. Text dopĺňa upozornenie, že: „Dovtedy, kým neustane kolobeh zrodení, nepominie ani význam tohto poučenia“ a na konci je uvedené aj meno budhistického svätca, ktorý náuku v 14. storočí objavil (Karmalingpa), keďže celý spis ukryla Padmasambhavova žiačka a družka Ješe Cchogjal kvôli obavám z možného zničenia náuky ešte počas života svojho partnera v 8. storočí.
Pripravil Mgr. Pavol Ičo, foto poskytol autor © Slovenské pohrebníctvo
publikované 11. 2021
Takýmto spôsobom je možné predvídať napríklad smrť ťažko chorého človeka – ak vydychuje z oboch nosných dierok a úst zároveň, zomrie ešte v ten istý deň; ak nedokáže vdychovať nosom, ale iba ústami, zomrie okamžite. Čo sa týka snov, kniha radí analyzovať len tie, ktoré sa nám zdali v čase medzi svitaním až ránom. Smrť predznamenávajú sny, v ktorých „...jazdí na mačke alebo na opici s bielou či červenou tvárou a smeruje pritom stále na východ“ a rovnakým snovým znamením blížiacej sa smrti je aj sen, v ktorom uteká preč na chrbte tigra, na líške, byvolovi, prasati, ťave alebo na oslovi a má zamierené na juh. Znamením smrti sú aj sny o rozhnevanej čiernej žene s obnaženým bruchom, kostlivcoch či blúdení po ďalekých neznámych krajinách. Ak sa vám takéto vízie zjavujú počas spánku už dlhší čas a neviete sa ich zbaviť, údajne zomriete do jedného roka.
Tajomné príznaky blížiacej sa smrti je možné skúmať v prípade, že sa nepodarí odvrátiť spomenuté vonkajšie a vnútorné príznaky „postupným a opakovaním vykrúcaním sa a prekabátením“ smrti. Ako upozorňuje Josef Kolmaš vo svojich poznámkach k prekladu Tibetskej knihy mŕtvych, o tomto tajuplnom obrade oklamania, resp. odvrátenia smrti, tvorenom sústavou zariekadiel a okultných praktík, sa píše v texte Mystérium podvádzania smrti. K samotným tajomným príznakom blížiacej sa smrti patrí stmavnutie mužského ejakulátu či jeho samovoľný únik, a smrť veštia i čierne škvrny na penise v spojení s neprestajnou sexuálnou túžbou, ktorá zosnulého privedie do pekla. Autor preto radí zmeniť tento strašný osud pomocou ľútosti a duchovnej praxe.
Vzdialené príznaky smrti je možné vypozorovať prostredníctvom skúmania oblohy a ročných období. Kniha uvádza podrobný, ale pomerne zložitý postup, ako sa má takéto skúmanie správne vykonávať.
Blízke príznaky smrti sa dajú spoznať iba vtedy, keď je už človek (ťažko) chorý. Kniha hovorí, že: „Ak sa vytvorí pri zubnom lôžku čierny povlak … smrť nastane po deviatich dňoch; ak sa prepadne bočná stena nosa a nos sploští … smrť nastane po deviatich dňoch; ak sa končatiny opakovane naťahujú a sťahujú … smrť nastane po piatich dňoch; ak človek hľadí uprene, s oboma očami ani napolo neprivretými … smrť nastane po troch dňoch; … ak sa špička nosa nápadne vykrivuje doprava alebo doľava … smrť nastane siedmeho dňa v noci; ak nie je možné roniť z očí slzy … smrť nastane piateho dňa; … ak sa mu na jazyku objavia čierne bodky, je isté, že zomrie po dvoch dňoch; ak sa mu uši splošťujú a priliehajú k hlave … taký zomrie po pol dni; ak má poškodené prsné bradavky … smrť nastane po pol mesiaci; ak človek striedavo vstáva a usedá a dlhú dobu pohybuje rukami, treba vedieť, že čochvíľa umrie.“
Chorému človeku sa tiež neodporúča praktizovať sexuálny styk, piť alkohol a veľa rozprávať.
Ostatné príznaky blížiacej sa smrti sú napríklad tieto: ak si človek neuvidí na špičku jazyka; ak v zrkadle nevidí svoje ľavé oko; ak pri pohľade na vodnú hladinu alebo do zrkadla nerozpozná svoju vlastnú podobu; ak stráca (predtým obvyklú) chuť na jedlo; ak neprejavuje záujem o meditáciu (ktorú predtým bežne praktikoval); ak sa stále túla sám a má chuť odísť niekam ďaleko alebo ak mravne upadá.
V týchto, ako i ďalších vymenovaných prípadoch v rámci tejto kapitoly náuky o pozorovaní príznakov smrti, autor radí zmeniť chovanie.
Medzi bezprostredné príznaky smrti sú zaradené trebárs komplikované tráviace ťažkosti; pokles telesnej teploty; zahmlievanie vedomia; vysychanie hrdla a jazyka; neschopnosť rozoznať tváre blízkych ľudí; tras končatín či zjavovanie jasného svetla „prazákladu“ (prapodstaty všetého živého), v ktorom sa niekedy objavuje matka stretávajúca sa so svojím dieťaťom.
Podľa budhistov jestvuje šesť ríš existencie a teda i šesť možností znovuzrodenia. Časť Znamenia znovuzrodenia vysvetľuje, ako sa dá zistiť, kde spočinie mŕtvy človek po smrti na tomto svete. Jednou z možností je pozorovanie oblohy, ktorú je však potrebné sledovať niekoľko dní. Ak v čase smrti a v dňoch po nej nebo nadobudne červeno-čierno farbu a je zakalené oparom, ak zúria víchrice, padajú ľadovce (krúpy) a vonku je fujavica, človek sa narodí v pekle a stane sa „pekelnou bytosťou“. Ak je hmla sfarbená nažlto a nevidno cez ňu Slnko ani Mesiac, človek sa narodí ako hladný duch.
Pokiaľ je nebo červené a plné čiernych mrakov, človek sa narodí ako zviera.
V prípade, že je nebo pokryté čiernymi mrakmi, duje silný vietor, ozývajú sa hromy a bijú blesky a Slnko i Mesiac sú zahalené, danú osobu čaká zrodenie vo svete polobohov. Čisté, priezračné nebo, jasný svit Slnka a Mesiaca, bezvetrie a žiadne ľadové krúpy predznamenávajú zrodenie medzi bohmi.
A napokon, jasné nebo, obláčky podobné čistému hodvábu, Slnko a Mesiac s jemnými svetelnými kruhmi sú znameniami toho, že sa človek posmrtne narodí opäť vo svete ľudí.
Záver náuky o pozorovaní príznakov blížiacej sa smrti obsahuje viaceré odporúčania. Pozostalí by mali spáliť mŕtve telo zosnulého najneskôr do siedmych dní, čítať pri zosnulom Tibetskú knihu mŕtvych a v záujme dlhšieho života uskutočňovať obrad odvrátenia smrti. Text dopĺňa upozornenie, že: „Dovtedy, kým neustane kolobeh zrodení, nepominie ani význam tohto poučenia“ a na konci je uvedené aj meno budhistického svätca, ktorý náuku v 14. storočí objavil (Karmalingpa), keďže celý spis ukryla Padmasambhavova žiačka a družka Ješe Cchogjal kvôli obavám z možného zničenia náuky ešte počas života svojho partnera v 8. storočí.
Pripravil Mgr. Pavol Ičo, foto poskytol autor © Slovenské pohrebníctvo
publikované 11. 2021
