Ako vyzerajú hroby celebrít?

11.01.2014

Miesta odpočinku českých a slovenských osobností

Začiatok novembra je už tradične časom, kedy si spomíname na našich príbuzných a blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Veriaci s veľkou úctou slávia Sviatok všetkých svätých (1. 11.) a pre ateistov je zase určená Pamiatka zosnulých (2. 11.) Na prelome októbra a novembra sa teda cintoríny a krematória na Slovensku zaplnia tisíckami smútiacich pozostalých, ktorí si chcú svojich predkov, partnerov či príbuzných uctiť nejakým venčekom, kyticou kvetov či aspoň zapálením sviečky. Niekedy tak urobia aj pri hroboch tých, s ktorými sa osobne možno ani nikdy nestretli – známych hercov, spevákov, športovcov či iných obľúbených osobností...         

mensik
Vladimír Menšík
viac foto v prílohe
Vladimír Menšík
Olšanské cintoríny patria k najväčším pohrebným miestam na území Prahy. Ulica Jana Želivského ich rozdeľuje na dve časti. V menšej časti je rozsiahly židovský cintorín, kde je miesto posledného odpočinku pražského rodáka – spisovateľa Franza Kafku či hercov Jindřicha Plachtu a Oldřicha Nového. V druhej časti cintorína sa nachádzajú hroby Rudolfa Hrušinského, známej dvojice Jiří Voskovec – Ján Werich a Vladimíra Menšíka. Ten zomrel 29. mája 1988 vo veku necelých 59 rokov. Dlhé roky mal ťažkosti s astmou a keďže na lieky dostupné vo vtedajšom Československu bol alergický, museli mu medikamenty voziť zo zahraničia.

Napriek zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu chcel Vláďa stále veľa pracovať, lebo živil desaťčlennú rodinu. Okrem toho, ako astmatik, vyfajčil denne aj 40 cigariet a nie je nijakým tajomstvom, že si rád aj vypil. V sobotu 28. mája mal vystupovať v brnianskej hale Rondo, ale bolo mu od rána veľmi zle. Vtedy si už každodenne musel pichať injekcie na povzbudenie činnosti srdca priamo do žíl, užíval sedatíva proti bolesti, aj silné lieky na žalúdok. Je možné, že táto kombinácia mu viac ubližovala než prospievala. Poslednú noc strávil v byte u svojej mamy a celú noc nariekal. Sanitkou ho previezli do nemocnice, kde sa mu snažili pomôcť, ale jeho organizmus bol už príliš zničený a na druhý deň zomrel. Okrem hrobu si môžu priaznivci Vladimíra Menšíka obzrieť aj jeho rodný dom v Ivančiciach na Morave, na ktorom je osadená pamätná doska, alebo navštíviť rozhľadňu na Hlíne či chalupu v Dolnej Polici na Českolipsku, ktorej časť slúžila ako múzeum. Jeho syn Petr zase prevádzkoval v Brne kaviareň Vladimíra Menšíka.

matuska
Waldemar Matuška
viac foto v prílohe
Waldemar Matuška
Legendárny český spevák, ktorého mamou bola Slovenka Mia Malinová sa narodil 2. júla 1931 v Košiciach a zomrel 30. mája 2009 v Miami na Floride. Je pochovaný na Vyšehradskom cintoríne v Prahe a jeho hrob je návštevníkmi dodnes vyhľadávaný a stále doslova obsypaný kvetmi. Ľudia na ňom na jeseň robia krížiky z gaštanov alebo zapaľujú sviečky. Waldemar Matuška sa vyučil za sklára, ale oveľa viac ho bavila hudba. Vedel hrať na niekoľkých hudobných nástrojoch, ale napokon sa presadil ako spevák. V bývalom Československu bol veľmi populárny aj vďaka nezabudnuteľným piesňam ako napr. Tereza, Sbohem lásko, To se nikdo nedoví, Růže z Texasu či Slávici z Madridu. V roku 1986 z republiky emigroval do USA, kde sa spolu s manželkou Oľgou aj usadil. Tri roky po ich odchode našťastie komunistický režim v ČSSR padol, ale on sa už domov nikdy nevrátil. V roku 2000 absolvoval operáciu hrubého čreva. V roku 2007 rušil koncerty pre vysoké horúčky. Ešte ako 75-ročný absolvoval veľké turné v Čechách a na Slovensku a potom odletel do USA, kde nakoniec podľahol zápalu pľúc v kombinácii so zlyhaním srdca vo veku 78 rokov.

schelinger
Jiří Schelinger
viac foto v prílohe
Jiří Schelinger
Na najväčšom pražskom cintoríne, v pražských Olšanoch, je aj hrob kedysi veľmi populárnej rockovej hviezdy Jiřího Schelingera. Otázne však je, či sa v ňom naozaj nachádzajú pozostatky tohto speváka, ktorý tragicky zahynul 13. apríla 1981 v Bratislave, keď pravdepodobne neprežil skok do Dunaja zo Starého mosta. Mal iba 30 rokov, jeden mesiac a jeden týždeň.

Schelinger sa narodil 6. marca 1951 v českom Bousove, kúsok od Čáslavy. Jeho otec bol učiteľom hudby, a tak sa Jiří už počas základnej školy naučil hrať na gitaru. Neskôr pôsobil v rôznych formáciách, začal aj spievať a vo veľkom nahrávať. K jeho najznámejším pesničkám patrili Holubí dům, Šípková Růženka, René, já a Rudolf či Jahody mražený. V osudný deň sa nachádzal na Slovensku, lebo v bratislavskom štúdiu ČST mal nahrávať videoklip ku skladbe Což takhle dát si špenát z rovnomenného filmu. Vo vinárni sa zoznámil s mladým párom, kde sa vraj Schelinger venoval slečne viac než bolo jej priateľovi príjemné. Napokon sa všetci traja vybrali na Starý most, odkiaľ obaja alkoholom posilnení muži skočili do vody. Bratislavčanovi sa podarilo v rieke zachytiť bóje a zachrániť sa, kým český spevák sa z Dunaja už nevynoril. O mesiac neskôr, presnejšie 7. mája 1981 vytiahli pri osade Bodíky z rieky telo muža v pokročilom štádiu rozkladu. Pitva potvrdila, že muž zomrel na infarkt, ale Jiřího totožnosť nikto z príbuzných nepotvrdil. Na základe zubárskej karty však bol spevák identifikovaný a pochovaný na cintoríne v Olšanoch. Podľa inej teórie Dunaj Schelingerovo telo vyplavil až v Maďarsku, kde ho pochovali ako neznámeho muža. Niektorí fanúšikovia však dlho verili, že spevák skok prežil, svoju smrť len zinscenoval, pričom sa mu podarilo emigrovať a dodnes žije niekde v ústraní. Nie je to však veľmi pravdepodobné...

Slávni v Slávičom údolí
Najviac známych slovenských osobností z oblasti spoločenského života, teda politiky, kultúry, hudby, literatúry, výtvarného umenia, ale aj známych hercov či populárnych športovcov našlo miesto svojho posledného odpočinku na cintoríne v Slávičom údolí.

Najčestnejšie miesto – hneď oproti hlavnému vchodu má obľúbený politik a štátnik Alexander Dubček (1921 – 1992). Na pomníku sa nachádza na podstavci aj jeho busta, takže aj mladší ľudia, ktorí ho asi nikdy naživo nevideli, môžu mať predstavu o jeho výzore. U ľudí je predstaviteľ Pražskej jari 1968, ale aj Nežnej revolúcie v roku 1989 stále obľúbený a na jeho hrobe horia skoro po celý rok sviečky a nechýbajú čerstvé kvety.

V bezprostrednej blízkosti domu smútku je pochovaných veľa známych ľudí – maliar Janko Alexy (1894 – 1970), básnik Ján Kostra (1910 – 1975), spisovateľka Krista Bendová (1923 – 1988), hudobný skladateľ Ján Cikker (1911 – 1989), ale aj herci Mikuláš Huba (1919 – 1986), Jozef Kroner (1924 – 1998), herec a režisér Ivan Krajíček (1940 – 1997). Nachádzajú sa tu aj hroby hokejistov Vladimíra Dzurillu (1942 – 1995), Dušana Pašeka (1960 – 1998) alebo olympijského víťaza – krasokorčuliara Ondreja Nepelu (1951 – 1989). Medzi poslednými tu pribudol hrob herca Viliama Polónyiho (1928 – 2012). Foto v Prílohe.

Pripravil Roman Slušný, fotografie pavel ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP december 2013
 
Späť na tému Z histórie

Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 11 fotografií

 

Podporte náš článok
Fotogaléria k článku

Dnes je: 01.12.2020

Meniny má: Edmund

Mapa členov - sidebar
Inzercia
06.11.2020

Očakávané výstavy, akcie

Zobraziť viac >
31.07.2019

Pohrebné vozidlo Mercedes

Zobraziť viac >
19.06.2019

Miesto pre vašu inzerciu

Zobraziť viac >

sapaks
sutaz vo vykope
EFFS
slovak funeral