Košické sídliskové cintoríny I.
Košice majú dvadsaťdva mestských častí a takmer v každej z nich sa nachádza cintorín. Voľakedy sa tu pochovávalo najmä v centre mesta, v okolí Dómu svätej Alžbety a Kaplnky svätého Michala. Postupom času sa však Košice rozširovali a mŕtvych pribúdalo. Tento problém sa spočiatku riešil takým spôsobom, že sa pochovávalo vo viacerých poschodiach nad sebou a staré kosti neznámych mešťanov boli uložené do kostnice v podzemných priestoroch Kaplnky svätého Michala. Išlo však iba o dočasné riešenie. Od 17. až 18. storočia začali v Košiciach vznikať nové cintoríny, pričom viaceré z nich už dnes neexistujú. Pohrebiská boli situované na súčasnej Štúrovej ulici, v blízkosti Južnej triedy, či amfiteátra. Najstaršie pohrebiská na území Košíc však existovali už v praveku.
Cintorín v mestskej časti Barca
V Barci sa pochovávalo od nepamäti. Svedčia o tom archeologické výskumy, ktoré v tejto oblasti odhalili starodávne obydlie – zhruba 30 000-ročnú polozemnicu vybudovanú príslušníkmi mladopaleolitickej kultúry zvanej Aurignacien. Význam Barce taktiež potvrdzuje skutočnosť, že bola spomenutá v písomnosti datovanej do roku 1215, zatiaľ čo najstaršia písomná zmienka o Košiciach pochádza až z roku 1230. Obec Barca sa stala bývalou súčasťou mesta Košice v roku 1968. Barčiansky cintorín je pomerne rozľahlý a husto zarastení stromami, vďaka čomu pôsobí ako park. Pozitívny dojem z cintorína však narúša množstvo opadaného lístia. V čase mojej návštevy sa o úpravu hrobiek starajú pozostalí. Niet tu jediného pracovníka mestskej časti, ktorá cintorín spravuje. Na najstarších pomníkoch už nápisy zmazal čas. Čitateľné sú len tie z 19. – 21. storočia. Nachádza sa tu aj dom smútku a v jeho blízkosti spoločný sociálny hrob chudobných občanov. Ak by ste sa ale chceli nechať na Barčianskom cintoríne pochovať a pritom z Barce nepochádzate, musíte počítať s tým, že za vás vaši príbuzní budú platiť trikrát toľko, ako keby ste boli domáci.
Cintorín v mestskej časti Šebastovce
Aj v Šebastovciach sa pochovávalo už za čias praveku. Približne v rokoch 2900 – 2800 pred naším letopočtom tu žili príslušníci tzv. polgárskej kultúry. Neskôr, v 6. – 8. storočí tu sídlili Slovania a Avari, ktorých hroby sa zachovali až do dnešných čias. Šebastovce boli samostatnou obcou, najstaršia písomná zmienka o nej pochádza z roku 1248 a ku Košiciam sa pričlenili v roku 1976. Tunajší cintorín je situovaný v tesnej blízkosti rodinných domov a už pri vstupe hádam každého zaujme obrovská monumentálna zvonica pristavená k domu smútku. Na pohrebisku je síce pomerne málo hrobov, avšak cintorín pôsobí upraveným dojmom. Na zemi takmer niet lístia, tráva je pokosená a vďaka rozsiahlym zeleným plochám môže návštevník tohto pietneho miesta ľahko podľahnúť dojmu, že sa ocitol v akejsi záhrade.
Zaujímavé je i riešenie osvetlenia – lampy sú umiestnené vo výške asi pol metra nad zemou. Kladný dojem z cintorína môžu zvrátiť azda len preplnené kontajnery.
Cintorín v mestskej časti Poľov
Územie Poľova bolo osídlené už v období stredného paleolitu, teda približne pred 70 000 rokmi. Poľov taktiež býval samostatnou obcou, ktorá bola v historických dokumentoch po prvý raz spomenutá v roku 1248 a súčasťou Košíc sa stal v roku 1968. O tunajší cintorín sa miestni očividne poctivo starajú. Aj v čase mojej návštevy sa tu tvrdo pracuje; hroby čistia dokonca i mladé dievčatá, ktoré zaujato pozorujú zvedavé veveričky. Viaceré náhrobky tvoria iba jednoduché kamenné kríže, no nachádza sa tu aj jedna väčšia murovaná rodinná krypta. Väčšina hrobov pochádza z 20. storočia a najstaršie zachované pomníky sú o storočie staršie. Na cintoríne sa taktiež nachádza rozľahlý dom smútku a pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny. Zaujímavé sú i bohato zdobené kvetináče, ktoré pripomínajú antické umelecké skvosty.
Cintorín v mestskej časti Kavečany
Kavečany boli obývané najmenej od 14. storočia. Ku Košiciam boli pričlenené v roku 1976. Miestny cintorín je situovaný hneď pod malebným lesom, pričom príroda je tu mimoriadne pôvabná, čo dokazuje tiež skutočnosť, že súčasťou katastra mestskej časti Kavečany je chránené územie Kavečianska stráň, na ktorom bol zaznamenaný výskyt ohrozeného Ponikleca veľkokvetého, ako i ďalších vzácnych rastlín. O miestny cintorín sa vzorne starajú zamestnanci mestskej časti Kavečany, ako aj príbuzní nebožtíkov. Odpadkové koše sú vkusne zamaskované tromi murovanými stenami.
Cintorín v mestskej časti Ťahanovce
Obec Ťahanovce existovala už v 13. storočí. Ku Košiciam však bola pripojená v roku 1968. Na tunajšom cintoríne sa nachádza viacero starých pomníkov z 19. storočia. Niektoré z nich sa už vplyvom pôdnej erózie čiastočne nachádzajú pod zemou. Taktiež tu je niekoľko vandalmi poškodených hrobov a zopár nezakrytých jám. Odhliadnuc od uvedených nedostatkov je ale nutné podotknúť, že mestská časť spravuje pohrebisko veľmi poctivo. Lístie je pohrabané, chodníky upravené a návštevník tu môže nájsť romanticky pôsobiace zákutia, ktorých čaro narúšajú iba paneláky v pozadí. V severnej časti Ťahanovského cintorína stojí mohutný starý dub.
Cintorín v mestskej časti Košická Nová Ves
Najstaršie záznamy o existencii Košickej Novej Vsi pochádzajú z 13. storočia. Pôvodne išlo o samostatnú obec, pričlenenú ku Košiciam v roku 1968. Tunajší cintorín ma zo všetkých navštívených cintorínov zaujal najmenej. Nachádzajú sa tu najmä novšie hroby z 20. a 21. storočia, pričom najnovšie pomníky možno nájsť v okrajových častiach pohrebiska. Počas mojej návštevy sa o čistotu pohrebiska staralo päť pracovníkov mestskej časti Košická Nová Ves, ktorá cintorín spravuje. Žiaľ, až troch z nich unavila úprava cintorína natoľko, že po celý čas iba pofajčievali pri hlavnom kríži situovanom hneď pri vchode, čo na mňa a nepochybne ani na iných návštevníkov, nepôsobilo práve najlepšie. Je tu aj dom smútku a niekoľko skromných drevených hrobiek umiestnených pri plote. O skutočnosti, že sa s využívaním cintorína počíta aj do budúcnosti, svedčí pomerne rozsiahly nezastavaný priestor.
Cintorín v mestskej časti Myslava
Myslava má taktiež bohatú históriu – prvá písomná zmienka o nej, ako o samostatnej obci, pochádza z roku 1263 a mestskou časťou Košíc sa stala až v roku 1968. Cintorín v Myslave je rozľahlý, avšak pomerne zanedbaný. Suchá tráva ani lístie tu neboli v čase mojej návštevy pohrabané a pri plote sa nachádzali kopy zeminy.
Návštevníkov tunajšieho pohrebiska navyše môže odradiť hluk prichádzajúci z neďalekej stavby a viacero vandalmi poškodených náhrobkov. Napriek tomu ale ide o zaujímavý cintorín, na ktorom nájdete neobvyklé množstvo detských hrobov, dom smútku, ako aj starodávne pomníky s dnes už nečitateľnými nápismi.
V dolnej časti, pri vstupnej bráne, taktiež natrafíte na pamätník obetí I. a II. svetovej vojny s poetickým citátom od básnika Jána Kostru: „Pamätaj živý, na obete boja, na utrpenie padlých pomysli, ako išli do ohňa a príboja za tvoje sny a pomysli.“
Cintorín v mestskej časti Vyšné Opátske
Vyšné Opátske sa ako samostatná obec spomínajú po prvý raz v písomnosti z roku 1344. Súčasťou Košíc sa stali v roku 1968. Cintorín vo Vyšnom Opátskom je umiestnený v blízkosti lesa a skrášľuje ho množstvo stromov. Dom smútku tu síce chýba, ale pri vstupe na pohrebisko je umiestnená budova využívaná ako sklad. Nájsť tu môžete moderné kolumbárium, zákonom chránený vojnový hrob červenoarmejca, ktorý padol pri oslobodzovaní Košíc v roku 1945, ako aj zaujímavo riešení hlavný kríž – plastiku Krista, ku ktorému akoby viedli schody. Pozoruhodný je i kríž s lebkou a hadom situovaný pri vchode, kde víta smútiacich socha anjela.
Cintorín v mestskej časti Barca
V Barci sa pochovávalo od nepamäti. Svedčia o tom archeologické výskumy, ktoré v tejto oblasti odhalili starodávne obydlie – zhruba 30 000-ročnú polozemnicu vybudovanú príslušníkmi mladopaleolitickej kultúry zvanej Aurignacien. Význam Barce taktiež potvrdzuje skutočnosť, že bola spomenutá v písomnosti datovanej do roku 1215, zatiaľ čo najstaršia písomná zmienka o Košiciach pochádza až z roku 1230. Obec Barca sa stala bývalou súčasťou mesta Košice v roku 1968. Barčiansky cintorín je pomerne rozľahlý a husto zarastení stromami, vďaka čomu pôsobí ako park. Pozitívny dojem z cintorína však narúša množstvo opadaného lístia. V čase mojej návštevy sa o úpravu hrobiek starajú pozostalí. Niet tu jediného pracovníka mestskej časti, ktorá cintorín spravuje. Na najstarších pomníkoch už nápisy zmazal čas. Čitateľné sú len tie z 19. – 21. storočia. Nachádza sa tu aj dom smútku a v jeho blízkosti spoločný sociálny hrob chudobných občanov. Ak by ste sa ale chceli nechať na Barčianskom cintoríne pochovať a pritom z Barce nepochádzate, musíte počítať s tým, že za vás vaši príbuzní budú platiť trikrát toľko, ako keby ste boli domáci.
Cintorín v mestskej časti Šebastovce
Aj v Šebastovciach sa pochovávalo už za čias praveku. Približne v rokoch 2900 – 2800 pred naším letopočtom tu žili príslušníci tzv. polgárskej kultúry. Neskôr, v 6. – 8. storočí tu sídlili Slovania a Avari, ktorých hroby sa zachovali až do dnešných čias. Šebastovce boli samostatnou obcou, najstaršia písomná zmienka o nej pochádza z roku 1248 a ku Košiciam sa pričlenili v roku 1976. Tunajší cintorín je situovaný v tesnej blízkosti rodinných domov a už pri vstupe hádam každého zaujme obrovská monumentálna zvonica pristavená k domu smútku. Na pohrebisku je síce pomerne málo hrobov, avšak cintorín pôsobí upraveným dojmom. Na zemi takmer niet lístia, tráva je pokosená a vďaka rozsiahlym zeleným plochám môže návštevník tohto pietneho miesta ľahko podľahnúť dojmu, že sa ocitol v akejsi záhrade.
Zaujímavé je i riešenie osvetlenia – lampy sú umiestnené vo výške asi pol metra nad zemou. Kladný dojem z cintorína môžu zvrátiť azda len preplnené kontajnery.
Cintorín v mestskej časti Poľov
Územie Poľova bolo osídlené už v období stredného paleolitu, teda približne pred 70 000 rokmi. Poľov taktiež býval samostatnou obcou, ktorá bola v historických dokumentoch po prvý raz spomenutá v roku 1248 a súčasťou Košíc sa stal v roku 1968. O tunajší cintorín sa miestni očividne poctivo starajú. Aj v čase mojej návštevy sa tu tvrdo pracuje; hroby čistia dokonca i mladé dievčatá, ktoré zaujato pozorujú zvedavé veveričky. Viaceré náhrobky tvoria iba jednoduché kamenné kríže, no nachádza sa tu aj jedna väčšia murovaná rodinná krypta. Väčšina hrobov pochádza z 20. storočia a najstaršie zachované pomníky sú o storočie staršie. Na cintoríne sa taktiež nachádza rozľahlý dom smútku a pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny. Zaujímavé sú i bohato zdobené kvetináče, ktoré pripomínajú antické umelecké skvosty.
Cintorín v mestskej časti Kavečany
Kavečany boli obývané najmenej od 14. storočia. Ku Košiciam boli pričlenené v roku 1976. Miestny cintorín je situovaný hneď pod malebným lesom, pričom príroda je tu mimoriadne pôvabná, čo dokazuje tiež skutočnosť, že súčasťou katastra mestskej časti Kavečany je chránené územie Kavečianska stráň, na ktorom bol zaznamenaný výskyt ohrozeného Ponikleca veľkokvetého, ako i ďalších vzácnych rastlín. O miestny cintorín sa vzorne starajú zamestnanci mestskej časti Kavečany, ako aj príbuzní nebožtíkov. Odpadkové koše sú vkusne zamaskované tromi murovanými stenami.
Cintorín v mestskej časti Ťahanovce
Obec Ťahanovce existovala už v 13. storočí. Ku Košiciam však bola pripojená v roku 1968. Na tunajšom cintoríne sa nachádza viacero starých pomníkov z 19. storočia. Niektoré z nich sa už vplyvom pôdnej erózie čiastočne nachádzajú pod zemou. Taktiež tu je niekoľko vandalmi poškodených hrobov a zopár nezakrytých jám. Odhliadnuc od uvedených nedostatkov je ale nutné podotknúť, že mestská časť spravuje pohrebisko veľmi poctivo. Lístie je pohrabané, chodníky upravené a návštevník tu môže nájsť romanticky pôsobiace zákutia, ktorých čaro narúšajú iba paneláky v pozadí. V severnej časti Ťahanovského cintorína stojí mohutný starý dub.
Cintorín v mestskej časti Košická Nová Ves
Najstaršie záznamy o existencii Košickej Novej Vsi pochádzajú z 13. storočia. Pôvodne išlo o samostatnú obec, pričlenenú ku Košiciam v roku 1968. Tunajší cintorín ma zo všetkých navštívených cintorínov zaujal najmenej. Nachádzajú sa tu najmä novšie hroby z 20. a 21. storočia, pričom najnovšie pomníky možno nájsť v okrajových častiach pohrebiska. Počas mojej návštevy sa o čistotu pohrebiska staralo päť pracovníkov mestskej časti Košická Nová Ves, ktorá cintorín spravuje. Žiaľ, až troch z nich unavila úprava cintorína natoľko, že po celý čas iba pofajčievali pri hlavnom kríži situovanom hneď pri vchode, čo na mňa a nepochybne ani na iných návštevníkov, nepôsobilo práve najlepšie. Je tu aj dom smútku a niekoľko skromných drevených hrobiek umiestnených pri plote. O skutočnosti, že sa s využívaním cintorína počíta aj do budúcnosti, svedčí pomerne rozsiahly nezastavaný priestor.
Cintorín v mestskej časti Myslava
Myslava má taktiež bohatú históriu – prvá písomná zmienka o nej, ako o samostatnej obci, pochádza z roku 1263 a mestskou časťou Košíc sa stala až v roku 1968. Cintorín v Myslave je rozľahlý, avšak pomerne zanedbaný. Suchá tráva ani lístie tu neboli v čase mojej návštevy pohrabané a pri plote sa nachádzali kopy zeminy.
Návštevníkov tunajšieho pohrebiska navyše môže odradiť hluk prichádzajúci z neďalekej stavby a viacero vandalmi poškodených náhrobkov. Napriek tomu ale ide o zaujímavý cintorín, na ktorom nájdete neobvyklé množstvo detských hrobov, dom smútku, ako aj starodávne pomníky s dnes už nečitateľnými nápismi.
V dolnej časti, pri vstupnej bráne, taktiež natrafíte na pamätník obetí I. a II. svetovej vojny s poetickým citátom od básnika Jána Kostru: „Pamätaj živý, na obete boja, na utrpenie padlých pomysli, ako išli do ohňa a príboja za tvoje sny a pomysli.“
Cintorín v mestskej časti Vyšné Opátske
Vyšné Opátske sa ako samostatná obec spomínajú po prvý raz v písomnosti z roku 1344. Súčasťou Košíc sa stali v roku 1968. Cintorín vo Vyšnom Opátskom je umiestnený v blízkosti lesa a skrášľuje ho množstvo stromov. Dom smútku tu síce chýba, ale pri vstupe na pohrebisko je umiestnená budova využívaná ako sklad. Nájsť tu môžete moderné kolumbárium, zákonom chránený vojnový hrob červenoarmejca, ktorý padol pri oslobodzovaní Košíc v roku 1945, ako aj zaujímavo riešení hlavný kríž – plastiku Krista, ku ktorému akoby viedli schody. Pozoruhodný je i kríž s lebkou a hadom situovaný pri vchode, kde víta smútiacich socha anjela.
Pripravil Mgr. Pavol Ičo, foto Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP print 12. 2017
publikované na portáli SP net 05. 2020
Späť na tému O cintorínoch
