Posvätili obnovený centrálny cintorín v Podunajských Biskupiciach

24.09.2014

Vynovený cintorín

V mestskej časti Bratislava Podunajské Biskupice sa podarilo úspešne zrekonštruovať štyristoročný centrálny cintorín na Šamorínskej ulici. Súčasťou odovzdania obnoveného cintorína pre verejnosť bolo slávnostné požehnanie nového centrálneho kríža, ale aj nových zrekonštruovaných komunikácií, obnoveného domu smútku, ako aj rozšírenej časti pohrebiska farárom ThLic. Jozefom Vadkerti z farnosti Bratislava – Podunajské Biskupice.

Slávnostné požehnanie sa uskutočnilo za účasti starostky mestskej časti Bratislava Podunajské Biskupice PhDr. Alžbety Ožvaldovej, poslancov mestského zastupiteľstva Izabelli Jégh a Ing. Milana Černého, zamestnancov organizácie MARIANUM – Pohrebníctvo mesta Bratislavy, poslancov mestskej časti Bratislava Podunajské Biskupice, ako aj ostatných obyvateľov mestskej časti. „Keď som v roku 2006 nastúpila do funkcie starostky, mali sme problém so správou centrálneho cintorína, pričom viacerí občania ma žiadali, aby sme ho prevzali pod správu mestskej časti. Nakoniec cintorín ostal v správe mestskej organizácie a  pristúpilo sa k rozšíreniu pohrebiska o 320 hrobových miest, čo hradil Magistrát mesta Bratislavy, ako aj mestská časť Bratislava Podunajské Biskupice. V tomto roku sa zase v rámci poslaneckých priorít obnovili chodníky, dom smútku, pribudli nové lavičky, studničky, a položilo sa osvetlenie hlavnej cesty. Pozostalí tak budú konečne pochovaní na dôstojných miestach,“ neskrývala nadšenie starostka Mestskej časti Bratislava Podunajské Biskupice PhDr. Alžbeta Ožvaldová.

IMG_2932Rekonštrukcia centrálneho cintorína si podľa riaditeľa Pohrebníctva mesta Bratislavy MARIANUM JUDr. Mgr. Miloslava Hrádeka, LL.M. za posledné štyri roky vyžiadala 100 tisíc eur. Päťdesiat tisíc eur z toho v tomto roku pridelilo Hlavné mesto SR na základe poslaneckých priorít, zvyšné finančné prostriedky investovala mestská organizácia z vlastných zdrojov. „Je to úžasné, že sa v tomto roku podarilo vybaviť peniaze na dokončenie rekonštrukcie. Kiežby sa takáto obnova podarila nielen na konci volebného obdobia, ale v podstate v každom volebnom roku. Keď totiž spravíme menšiu prácu na viacerých cintorínoch, ľudia si to tak nevšimnú, ako keď kompletne obnovíme jeden cintorín,“ povedal JUDr. M. Hrádek,  ktorý je toho názoru, že Pohrebníctvo mesta Bratislavy by malo od mesta pravidelne dostávať finančné prostriedky na obnovu a rozvoj cintorínov, pretože bežné výdavky v súčasnosti nepostačujú na investičné akcie.

Všetky práce s obnovou centrálneho cintorína iniciovala poslankyňa mestského zastupiteľstva a poslankyňa miestneho zastupiteľstva Izabella Jégh zo strany Most-Híd. Dnešné pocity sú krásne, Pánbožko nám doprial pekný čas, takže sa otvorenie udialo dôstojne. Som nesmierne rada, že sme dnes namiesto starého kríža mohli požehnať úplne nový kríž z agátového dreva, ktorý zaručuje ďalších 100 rokov pevného státia. Som taktiež rada, že na slávnostné posvätenie cintorína prišlo toľko ľudí. Mnohí mi osobne ďakovali za nové chodníky, či nové osvetlenie,“ uviedla I. Jégh, ktorá už teraz rozmýšľa nad ďalšími zmenami na Biskupických cintorínoch. V budúcnosti by ešte rada participovala na rekonštrukcii Komárovského cintorína, kde je potrebné dorobiť cesty, opraviť studničky, ako aj odstrániť staré stromy. „Tak isto by som rada dosiahla, aby na centrálnom cintoríne na Šamorínskej ulici boli ku každej studničke pridané stojany s kanvami. V súčasnosti si totiž ľudia na cintorín nosia umelohmotné nádoby, ktoré si ukladajú za hroby, čo nevyzerá dobre, a taktiež prekáža pri kosení trávy. Ďalej by som rada dokončila toalety a zakryla kontajnery, pretože viacerí záhradkári do nich vynášajú záhradný odpad, čo spôsobuje zvýšené náklady na správu cintorína,“ dodala Izabella Jégh.
 

 
Z pohľadu cirkvi

IMG_2958ThLic. Jozef Vadkerti, Farnosť Bratislava – Podunajské Biskupice, Rímskokatolícka cirkev
Práve ste vysvätili toto miesto pre pochovávanie. Ako vnímate to, že sa podarilo úspešne zrekonštruovať centrálny cintorín v Podunajských Biskupiciach?
Rekonštrukcia cintorína je výborná vec, pretože žiaľ, dnešná spoločnosť a kultúra je tak atomizovaná, že mnohí ľudia žijú súčasnosťou a nezaujíma ich, čo bude zajtra. Žiaľ, čím ďalej, tým viac aj pohreby prebiehajú takým spôsobom, že ľudia si objednajú kremáciu a potom chcú popol rozptýliť, aby nemali nič so zosnulým. Tu sa však nejedná o vyplakávanie za zosnulým, ale to uvedomenie si, že patrím do nejakej rodiny a kultúry. Pietne miesto sú jednoducho spomienky pre veriaceho, ale aj neveriaceho a je preto veľmi dobré, keď ľudia prichádzajú na cintorín a starajú sa o hroby.
 
Aký je dôvod vysväcovania pôdy, do ktorej je človek po smrti uložený? U židov, ktorí nevysväcujú pôdu ide v prípade pohrebiska z hľadiska viery o nedotknuteľné miesto. Ako to vníma kresťanská cirkev? Musí byť pôda vysvätená?
V katolíckej cirkvi bolo odjakživa zaužívané požehnávať veci. Jednak je to prejav, že pýtame Božiu ochranu a pomoc pre nejakú našu činnosť, ale pokropenie svätenou vodou je zároveň aj pripomienka nášho krstu, keď sme boli obmytí krstnou vodou, čiže sme sa stali božími deťmi. Tým, že sa aj na pohrebe používa svätená voda, nám pomáha uvedomovať si, že dotyčný človek bol pokrstený, je božím dieťaťom, a preto máme nádej  na jeho večný život. Takže aj požehnanie cintorína slúži nato, aby sme si pripomenuli náš krst.  
 
Ako vnímate občianske obrady, kde telo zosnulého skončí vo vami posvätenej pôde? Má to nejaký vplyv na večný život tohto zosnulého? Má nejakú väčšiu šancu dosiahnuť večného života aj keď nebol pochovaný za asistencie kresťanskej cirkvi, ale napriek tomu je v posvätenej zemi?
Treba si uvedomiť, že takéto požehnanie nepôsobí automaticky. To nie je o tom, že ja darujem mince, použijem modlitby, požehnanie a automaticky za to dosiahnem nejaký efekt. Je množstvo vecí, ktoré môžu pomôcť, ale bez mojej spolupráce to jednoducho nejde. Žijem v súlade s tým, že mi to pomáha, ale Boh nenúti, ak niekto nechce. Pri mnohých občianskych pohreboch, pozostalí žiadajú, aby kňaz pochoval zosnulého, ktorý nebol pokrstený. Tu však nato nie je dôvod. Nie je to neúcta k zosnulému, ale rešpektovanie jeho rozhodnutia. Keď sa totiž niekto za života rozhodol, že je neveriaci, my ho nemôžeme nútiť k nejakej viere. Takže rešpektujeme jeho rozhodnutie.

Pripravil Marcel Lincényi, fotografie Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo




Späť na prehľad správ


Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 27 fotografií

 

Podporte náš článok
Pracovníci v pohrebníctve by mali byť ako riziková skupina očkovaní tak ako zdravotníci

Feminia
sapaks
EFFS
Mapa členov - sidebar
slovak funeral