Vizionárka Anna Katarína Emmerichová
Detaily umučenia Ježiša Krista a života ďalších biblických postáv odhalila blahoslavená stigmatička Anna Katarína Emmerichová (1774 – 1824).
O pomeroch, z ktorých pochádzala táto nemecká vizionárka, si možno vytvoriť predstavu na základe zápisu v denníku básnika Clemensa Brentana: „Bol som v týchto dňoch navštíviť Emmerichovej rodný dom (vo farmárskej komunite Coesfeld-Flamschen v dnešnom západnom Nemecku – pozn. autora článku). Chcel som vidieť miesto, kde sa narodila a vyrastala. Našiel som rozpadávajúcu sa chatrč s hlinenými stenami. Zem pokrývala slama. Tu, na tomto biednom a tmavom mieste, sa narodila a rástla tá jemná, čistá, jednoduchá, žiarivá, duchovná žena. Tu sa rodili jej myšlienky, jej slová a dobré skutky. Do mysle sa mi tlačil obraz betlehemskej maštale…“
Už v detstve pomáhala rodičom pri práci na poli a v domácnosti, aj keď trpela krivicou. Popritom mávala mystické videnia biblických postáv, vrátane Ježiša či Panny Márie. Od dvanástich rokov pracovala ako slúžka u príbuzných na veľkom statku neďaleko rodičovského domu.
Ako pätnásťročná sa začala priúčať krajčírskemu remeslu a tomuto povolaniu ostala verná až do roku 1802, keď vstúpila do augustiánskeho kláštora v Dülmene. Prvé stigmy ju postihli vo veku dvadsaťštyri rokov. Krvavé rany sa jej spočiatku objavovali na hlave, neskôr i na rukách, na nohách a na boku.
Keď v roku 1811 rozhodnutím štátnych úradov kláštor zavreli, odišla do služieb u miestnej nábožnej vdovy. Po čase sa však jej zdravotný stav zhoršil a zostala pripútaná na lôžko. Vtedy ju, ako poznamenal jej ošetrujúci lekár Franz Wilhelm Wesener vo svojich Pamätiach: „...vídavali v stave extázy vznášať sa vo vzduchu nad posteľou“.
Wesener taktiež potvrdil, že neprijímala takmer žiadnu potravu. Sám bol svedkom toho, ako sa počas dvadsiatich štyroch hodín iba dva razy napila čistej vody a podvečer zjedla štvrtinku vareného jablka, pričom vypľula všetku vlákninu. Potom vraj prestala jesť aj jablká a tri roky žila len z vody.
Chýr o schopnostiach zázračnej svätice sa postupne rozšíril v blízkom i širokom okolí, k jej lôžku preto prichádzalo čoraz viac pobožných pútnikov.
Od roku 1818 až do jej smrti vo februári 1824 zapisoval vízie a posolstvá Anny Kataríny Emmerichovej spisovateľ Clemens Brentano. Tie neskôr vyšli knižne v rámci rôznych vydaní a v mnohých svetových jazykoch. Medzi najznámejšie diela, obsahujúce myšlienky tejto nemeckej mystičky, patria knihy Trpké umučenie nášho Pána Ježiša Krista, Život presvätej Panny Márie či Tajomstvá posledných časov.
V roku 2004 bola po zložitom a dlhotrvajúcom procese svätorečenia pápežom Jánom Pavlom II. zaradená do zoznamu blahoslavených, vďaka čomu sú jej vízie z hľadiska cirkvi nespochybniteľné. Išlo o jeden z najkomplikovanejších procesov svojho druhu v cirkevných dejinách, ktorý trval (s občasnými prestávkami) neuveriteľných 112 rokov.
O pomeroch, z ktorých pochádzala táto nemecká vizionárka, si možno vytvoriť predstavu na základe zápisu v denníku básnika Clemensa Brentana: „Bol som v týchto dňoch navštíviť Emmerichovej rodný dom (vo farmárskej komunite Coesfeld-Flamschen v dnešnom západnom Nemecku – pozn. autora článku). Chcel som vidieť miesto, kde sa narodila a vyrastala. Našiel som rozpadávajúcu sa chatrč s hlinenými stenami. Zem pokrývala slama. Tu, na tomto biednom a tmavom mieste, sa narodila a rástla tá jemná, čistá, jednoduchá, žiarivá, duchovná žena. Tu sa rodili jej myšlienky, jej slová a dobré skutky. Do mysle sa mi tlačil obraz betlehemskej maštale…“
Už v detstve pomáhala rodičom pri práci na poli a v domácnosti, aj keď trpela krivicou. Popritom mávala mystické videnia biblických postáv, vrátane Ježiša či Panny Márie. Od dvanástich rokov pracovala ako slúžka u príbuzných na veľkom statku neďaleko rodičovského domu.
Ako pätnásťročná sa začala priúčať krajčírskemu remeslu a tomuto povolaniu ostala verná až do roku 1802, keď vstúpila do augustiánskeho kláštora v Dülmene. Prvé stigmy ju postihli vo veku dvadsaťštyri rokov. Krvavé rany sa jej spočiatku objavovali na hlave, neskôr i na rukách, na nohách a na boku.
Keď v roku 1811 rozhodnutím štátnych úradov kláštor zavreli, odišla do služieb u miestnej nábožnej vdovy. Po čase sa však jej zdravotný stav zhoršil a zostala pripútaná na lôžko. Vtedy ju, ako poznamenal jej ošetrujúci lekár Franz Wilhelm Wesener vo svojich Pamätiach: „...vídavali v stave extázy vznášať sa vo vzduchu nad posteľou“.
Wesener taktiež potvrdil, že neprijímala takmer žiadnu potravu. Sám bol svedkom toho, ako sa počas dvadsiatich štyroch hodín iba dva razy napila čistej vody a podvečer zjedla štvrtinku vareného jablka, pričom vypľula všetku vlákninu. Potom vraj prestala jesť aj jablká a tri roky žila len z vody.
Chýr o schopnostiach zázračnej svätice sa postupne rozšíril v blízkom i širokom okolí, k jej lôžku preto prichádzalo čoraz viac pobožných pútnikov.
Od roku 1818 až do jej smrti vo februári 1824 zapisoval vízie a posolstvá Anny Kataríny Emmerichovej spisovateľ Clemens Brentano. Tie neskôr vyšli knižne v rámci rôznych vydaní a v mnohých svetových jazykoch. Medzi najznámejšie diela, obsahujúce myšlienky tejto nemeckej mystičky, patria knihy Trpké umučenie nášho Pána Ježiša Krista, Život presvätej Panny Márie či Tajomstvá posledných časov.
V roku 2004 bola po zložitom a dlhotrvajúcom procese svätorečenia pápežom Jánom Pavlom II. zaradená do zoznamu blahoslavených, vďaka čomu sú jej vízie z hľadiska cirkvi nespochybniteľné. Išlo o jeden z najkomplikovanejších procesov svojho druhu v cirkevných dejinách, ktorý trval (s občasnými prestávkami) neuveriteľných 112 rokov.
Vízie a proroctvá
Úryvok z knihy Trpké umučenie nášho Pána Ježiša Krista sme už našim čitateľom priniesli v článku Kresťanskí mučeníci – Diel I. Okrem fascinujúcich podrobností Ježišovho umučenia a zmŕtvychvstania však zanechala svetu aj viacero proroctiev. V jednom z nich upozorňuje na Satana vypusteného z reťaze päťdesiat alebo šesťdesiat rokov pred rokom 2000. Vzhľadom na uvedený časový údaj býva táto diabolská bytosť stotožňovaná s Hitlerom alebo Stalinom. V inej vízii videla rôzne oblasti zeme. Prusko, vo všeobecnosti považované za právneho predchodcu zjednotenej nemeckej ríše, v rámci ktorej sa utvorila i nacistická diktatúra, jej sprievodca Kristus označil za nepriateľa. Prorokovala tiež návrat Židov do Palestíny a tvrdila, že sa stanú pred koncom sveta kresťanmi.
Viac ako rok pred pontifikátom Leva XII. veštila jeho nástup, keď opísala nového pápeža ako prísneho Taliana zo šľachtického rodu, čo tohto cirkevného predstaviteľa celkom presne vystihuje.
V rokoch 1820 až 1823 predvídala úpadok cirkvi. Pravá viera sa vraj zachová iba málokde. Kňazi budú hrešiť a klam sa rozšíri na všetky strany.
Podrobne tiež opísala zjav Svätého otca, ktorý náramne pripomína ťažko chorého pápeža Jána Pavla II.: „...bol zoslabnutý pre vysoký vek a veľa utrpenia. Hlava sa mu klátila z boka na bok a padala na hruď, akoby zaspával. Často upadal do mdlôb a zdalo sa, že umiera. Ale keď sa modlil, posilňovali ho nebeské zjavenia.“
Emmerichovej bolo ukázané aj to ako vyznievajú naše modlitby pred Bohom. Dozvedela sa, že sú zaznamenané na veľkých bielych tabuliach a rozdelené do štyroch kategórií. Zlatými písmenami sú zapísané modlitby ľudí, ktorí zjednotili svoje skutky so zásluhami Ježiša, žili podľa desatora Božích prikázaní a Kristovho vzoru. Strieborné písmo prináleží modlitbám ľudí, ktorí „nemyslia na zjednotenie so zásluhami Ježiša Krista, no predsa sú zbožní a modlia sa z úprimnosti srdca“.
Tmavú farbu majú modlitby nespokojných ľudí, ktorí sú pri modlení vlažní a dobro vykonávajú zo zvyku. A napokon čiernou farbou napísané, preškrtnuté modlitby patria tým, ktorí nerešpektujú Božie prikázania a nebojujú so svojimi žiadostivosťami, hoci sa modlia, a dobré skutky robia len preto, že očakávajú odmenu. Boh však podľa Emmerichovej vypočuje hlavne tých, ktorí prosia s pokorou, dôverou, horlivosťou a vytrvalosťou, a to aj napriek ťažkým životným situáciám.
Pozoruhodný je taktiež opis stvorenia duše Panny Márie: „V žiarivom obraze, v akom sa mi v mojich videniach zväčša ukazovala Najsvätejšia Trojica, som videla pohyb podobný veľkému svetelnému vrchu a taktiež postave človeka a z tejto postavy vychádzala žiara. Túto žiaru som videla pred Božou tvárou. Hýbala sa a formovala, či skôr bola formovaná. Kým nadobúdala ľudskú podobu, Božia vôľa ju utvárala a stávala sa tak neopísateľne krásnou. Videla som, ako Boh ukazuje anjelom krásu tejto duše a ako sa oni radujú pri pohľade na ňu. Nedokážem vyjadriť slovami všetko to, čo som videla a pochopila. Keď uplynulo sedemnásť týždňov a dva dni po počatí Panny Márie, čiže keď do polovice Anninho tehotenstva chýbalo päť dní, videla som túto svätú matku odpočívať na lôžku v jej dome v Nazarete. Zrazu ju ožiarilo svetlo a jeden z lúčov tohto svetla vošiel do jej boku v podobe malej žiarivej ľudskej postavy.“
Emmerichová navyše priblížila okolnosti skonu „čiernej ovce“ novozmluvného príbehu, Judáša: „Videla som satana, ako bežal popri ňom Hinnomským údolím, v ktorom Židia kedysi obetovali vlastné deti modlám. Diabol šepkal Judášovi všetky kliatby, ktorými proroci prekliali toto údolie. Tie isté kliatby sa vzťahovali na neho, ktorý bol živým príkladom týchto zločinov. Zlý duch mu opakoval: „Kain, kde je tvoj brat? Čo si to urobil? Jeho krv volá: Nech si prekliaty na zemi, kdekoľvek pôjdeš ‒ nenájdeš pokoj!“ Zrak mu padol na potok Cedron a na Getsemanskú záhradu a počul posledné slová, ktorými sa mu prihovoril Ježiš: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ Vtedy cítil, že prichádza o rozum a hrozil sa sám seba. Satan mu našepkával: „Tu prešiel Dávid cez Cedron, utekal pred Absolónom, ktorý ostal visieť na strome a zahynul.“ Judáš až šalel, keď došiel na miesto plné blata a smetí. Na tomto špinavom mieste s ním satan skoncoval, keď mu zasyčal do ucha: „Vedú ho na smrť, lebo si ho zapredal. Úbožiak, ako to môžeš vydržať?“ Zúfalý zradca vzal opasok a obesil sa na strom. Jeho telo sa hneď roztrhlo a vnútornosti vypadli na zem.“
Citácie v časti Vízie a proroctvá pochádzajú zo slovenských prekladov zápisov Clemensa Brentana (podľa videní Anny Kataríny Emmerichovej), ktoré vyšli pod názvami:
Umučenie Pána Ježiša vo videniach blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej, vydavateľstvo Dobrá kniha, Trnava, 2004.
Život Panny Márie vo víziách blahoslavenej Anny Katarína Emmerichovej, vydavateľstvo Dobrá kniha, Trnava, 2005.
Tajomstvá posledných časov, vydavateľstvo Zachej.sk, Varín, 2016.
Úryvok z knihy Trpké umučenie nášho Pána Ježiša Krista sme už našim čitateľom priniesli v článku Kresťanskí mučeníci – Diel I. Okrem fascinujúcich podrobností Ježišovho umučenia a zmŕtvychvstania však zanechala svetu aj viacero proroctiev. V jednom z nich upozorňuje na Satana vypusteného z reťaze päťdesiat alebo šesťdesiat rokov pred rokom 2000. Vzhľadom na uvedený časový údaj býva táto diabolská bytosť stotožňovaná s Hitlerom alebo Stalinom. V inej vízii videla rôzne oblasti zeme. Prusko, vo všeobecnosti považované za právneho predchodcu zjednotenej nemeckej ríše, v rámci ktorej sa utvorila i nacistická diktatúra, jej sprievodca Kristus označil za nepriateľa. Prorokovala tiež návrat Židov do Palestíny a tvrdila, že sa stanú pred koncom sveta kresťanmi.
Viac ako rok pred pontifikátom Leva XII. veštila jeho nástup, keď opísala nového pápeža ako prísneho Taliana zo šľachtického rodu, čo tohto cirkevného predstaviteľa celkom presne vystihuje.
V rokoch 1820 až 1823 predvídala úpadok cirkvi. Pravá viera sa vraj zachová iba málokde. Kňazi budú hrešiť a klam sa rozšíri na všetky strany.
Podrobne tiež opísala zjav Svätého otca, ktorý náramne pripomína ťažko chorého pápeža Jána Pavla II.: „...bol zoslabnutý pre vysoký vek a veľa utrpenia. Hlava sa mu klátila z boka na bok a padala na hruď, akoby zaspával. Často upadal do mdlôb a zdalo sa, že umiera. Ale keď sa modlil, posilňovali ho nebeské zjavenia.“
Emmerichovej bolo ukázané aj to ako vyznievajú naše modlitby pred Bohom. Dozvedela sa, že sú zaznamenané na veľkých bielych tabuliach a rozdelené do štyroch kategórií. Zlatými písmenami sú zapísané modlitby ľudí, ktorí zjednotili svoje skutky so zásluhami Ježiša, žili podľa desatora Božích prikázaní a Kristovho vzoru. Strieborné písmo prináleží modlitbám ľudí, ktorí „nemyslia na zjednotenie so zásluhami Ježiša Krista, no predsa sú zbožní a modlia sa z úprimnosti srdca“.
Tmavú farbu majú modlitby nespokojných ľudí, ktorí sú pri modlení vlažní a dobro vykonávajú zo zvyku. A napokon čiernou farbou napísané, preškrtnuté modlitby patria tým, ktorí nerešpektujú Božie prikázania a nebojujú so svojimi žiadostivosťami, hoci sa modlia, a dobré skutky robia len preto, že očakávajú odmenu. Boh však podľa Emmerichovej vypočuje hlavne tých, ktorí prosia s pokorou, dôverou, horlivosťou a vytrvalosťou, a to aj napriek ťažkým životným situáciám.
Pozoruhodný je taktiež opis stvorenia duše Panny Márie: „V žiarivom obraze, v akom sa mi v mojich videniach zväčša ukazovala Najsvätejšia Trojica, som videla pohyb podobný veľkému svetelnému vrchu a taktiež postave človeka a z tejto postavy vychádzala žiara. Túto žiaru som videla pred Božou tvárou. Hýbala sa a formovala, či skôr bola formovaná. Kým nadobúdala ľudskú podobu, Božia vôľa ju utvárala a stávala sa tak neopísateľne krásnou. Videla som, ako Boh ukazuje anjelom krásu tejto duše a ako sa oni radujú pri pohľade na ňu. Nedokážem vyjadriť slovami všetko to, čo som videla a pochopila. Keď uplynulo sedemnásť týždňov a dva dni po počatí Panny Márie, čiže keď do polovice Anninho tehotenstva chýbalo päť dní, videla som túto svätú matku odpočívať na lôžku v jej dome v Nazarete. Zrazu ju ožiarilo svetlo a jeden z lúčov tohto svetla vošiel do jej boku v podobe malej žiarivej ľudskej postavy.“
Emmerichová navyše priblížila okolnosti skonu „čiernej ovce“ novozmluvného príbehu, Judáša: „Videla som satana, ako bežal popri ňom Hinnomským údolím, v ktorom Židia kedysi obetovali vlastné deti modlám. Diabol šepkal Judášovi všetky kliatby, ktorými proroci prekliali toto údolie. Tie isté kliatby sa vzťahovali na neho, ktorý bol živým príkladom týchto zločinov. Zlý duch mu opakoval: „Kain, kde je tvoj brat? Čo si to urobil? Jeho krv volá: Nech si prekliaty na zemi, kdekoľvek pôjdeš ‒ nenájdeš pokoj!“ Zrak mu padol na potok Cedron a na Getsemanskú záhradu a počul posledné slová, ktorými sa mu prihovoril Ježiš: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ Vtedy cítil, že prichádza o rozum a hrozil sa sám seba. Satan mu našepkával: „Tu prešiel Dávid cez Cedron, utekal pred Absolónom, ktorý ostal visieť na strome a zahynul.“ Judáš až šalel, keď došiel na miesto plné blata a smetí. Na tomto špinavom mieste s ním satan skoncoval, keď mu zasyčal do ucha: „Vedú ho na smrť, lebo si ho zapredal. Úbožiak, ako to môžeš vydržať?“ Zúfalý zradca vzal opasok a obesil sa na strom. Jeho telo sa hneď roztrhlo a vnútornosti vypadli na zem.“
Citácie v časti Vízie a proroctvá pochádzajú zo slovenských prekladov zápisov Clemensa Brentana (podľa videní Anny Kataríny Emmerichovej), ktoré vyšli pod názvami:
Umučenie Pána Ježiša vo videniach blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej, vydavateľstvo Dobrá kniha, Trnava, 2004.
Život Panny Márie vo víziách blahoslavenej Anny Katarína Emmerichovej, vydavateľstvo Dobrá kniha, Trnava, 2005.
Tajomstvá posledných časov, vydavateľstvo Zachej.sk, Varín, 2016.
Pripravil Mgr. Pavol Ičo, foto poskytol autor © Slovenské pohrebníctvo
publikované 09. 2023
publikované 09. 2023
