Unikátny lesný cintorín v Žarnove
V okrese Košice - okolie sa nachádza 112 obcí, pričom jednou z nich je aj sympatická dedinka Žarnov s unikátnym lesným cintorínom.
Žarnovské pohrebiská
Žarnov disponuje dvoma cintorínmi – ten starší miestni označujú ako „dolný“ a novší je skrátka iba „obecný cintorín“.
Jedinečné je však predovšetkým tzv. dolné pohrebisko, keďže sa rozprestiera na zalesnenom kopci, medzi stromami, priam v lone matky prírody. A hoci na ňom chýba zdroj vody aj oplotenie, nájdete na ňom pôsobivý ústredný drevený kríž, ktorý plne vynahrádza uvedené nedostatky. Veď v lesnom prostredí postačí k rastu rastlín ranná rosa a ako vidno z priložených fotografií, tunajšia zeleň rozhodne netrpí suchom.
Na hroby si navyše zrejme zvykli i zvieratá, keďže takmer žiadne z nich neboli poškodené, a ak aj niektoré náhrobky niesli stopy po devastácii, boli spôsobené skôr prirodzenou pôdnou eróziou, než správaním zvierat.
Novší cintorín sa môže popýšiť Domom smútku, pamätníkom revolúcie z rokov 1848/49 a pamätnou tabuľou na počesť zosnulých z 1. a 2. svetovej vojny, ako i tunajších Židov, ktorí zahynuli v koncentračnom tábore v Osvienčime.
Vodu pre návštevníkov zaisťuje funkčný vodovodný kohútik a napriek tomu, že ide o novší cintorín, popri moderných hroboch tu sú aj náhrobky z 19. storočia. V tesnej blízkosti cintorína je však situovaný senník, čo je s ohľadom na dôstojnosť tohto miesta trochu neprimerané, jedným dychom ale treba dodať, že sa o toto pohrebisko pekne starajú, zem nehyzdia odpadky a cintorín nenesie stopy po vyčíňaní vandalov. Skrátka, je to starostlivo udržiavaný, sympatický dedinský cintorín.
Aj keď sú na bráne ešte stále zavesené dvojjazyčné slovensko-maďarské upozornenia ako: „Dodržujte odstup!“; „Nevstupuj bez ochranného rúška!“; „Použi dezinfekčný prostriedok na ruky!“ alebo „Obmedzte fyzický kontakt!“, možno ich vnímať skôr ako preventívne odporúčania, keďže tu už v súčasnosti neplatia žiadne opatrenia a obmedzenia. Na bráne tohto cintorína taktiež nájdeme upozornenie na potrebu uzavretia zmluvy o nájme hrobového miesta a uhradenia nájomného určené dedičom, rodinným príslušníkom a blízkym osobám zosnulých. V prípade, že nájomné nebude uhradené totiž v zmysle zákona SNR č. 398/2019 Z. z. o pohrebníctve a VZN č. 5/2015 (t. j. Prevádzkového poriadku pohrebiska v Žarnove) môže obec označiť nevysporiadané hrobové miesta na likvidáciu.
Podľa referentky žarnovského obecného úradu Beáty Gamby tu od vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19 nezaznamenali nárast úmrtí, obyvatelia Žarnova uprednostňujú pochovávanie do zeme a pamiatkovo chránené hroby sa na miestnych cintorínoch nenachádzajú. Za prenájom hrobového miesta na 10 rokov sa tu platí 13,30 eur, pričom na žarnovských pohrebiskách môže byť v prípade záujmu pochovaný aj zosnulý, ktorý nepochádzal priamo z obce, resp. v nej nemal trvalý pobyt.
Obec uzatvorila v súlade so zákonom č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní Zmluvu o dielo na výkon činnosti správcu pohrebísk a Domu smútku s firmou IRIS, resp. s jej štatutárkou Máriou Vargovou z neďalekej Turne nad Bodvou, ktorá sa zaoberá pohrebníctvom, kvetinárstvom i viazaním vencov.
Spoločnosť pani Vargovej je odborne spôsobilá na vykonávanie prevádzkovania cintorínov a pohrebnej služby. Do jej kompetencií spadá realizácia výkopových prác súvisiacich s pochovávaním alebo exhumáciou, vedenie evidencie súvisiacej s prevádzkovaním pohrebiska a v prípade potreby podľa miestnych podmienok aj zabezpečovanie strážnej služby, zapožičiavanie náradia atď. Okrem toho je zodpovedná napríklad za to, aby boli telesné pozostatky osoby, ktorá bola v čase úmrtia nakazená infekčnou chorobou, uložené do uzatvorenej konečnej rakvy; dbá aj na to, aby bol nájomca včas informovaný o blížiacom sa uplynutí lehoty, na ktorú bolo nájomné zaplatené; stará sa o cintorínske oplotenie a v prípade potreby vydáva aj povolenia na zásahy do vysadenej zelene.
Tlecia doba pre žarnovské pohrebiská je 10 rokov, pred jej uplynutím možno do toho istého hrobu uložiť ďalšie ľudské ostatky iba nad úroveň naposledy pochovaných ľudských ostatkov a rakvu je potrebné zasypať aspoň 1,2 metra hrubou vrstvou zeminy. Obidve pohrebiská sú pre návštevníkov prístupné nepretržite, platí však, že správca pohrebiska môže v odôvodnených prípadoch prístup obmedziť a deťom do 10 rokov je vstup na pohrebisko povolený len v sprievode dospelej osoby.
Rovnako ako malé deti bez dospelých sprievodcov tu nesmú chodiť ani osoby pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok. Návštevníci na dopravných prostriedkoch (s výnimkou osôb na bicykloch a vozíkoch pre invalidov) sem môžu prísť iba so súhlasom správcu.
Žarnovské pohrebiská
Žarnov disponuje dvoma cintorínmi – ten starší miestni označujú ako „dolný“ a novší je skrátka iba „obecný cintorín“.
Jedinečné je však predovšetkým tzv. dolné pohrebisko, keďže sa rozprestiera na zalesnenom kopci, medzi stromami, priam v lone matky prírody. A hoci na ňom chýba zdroj vody aj oplotenie, nájdete na ňom pôsobivý ústredný drevený kríž, ktorý plne vynahrádza uvedené nedostatky. Veď v lesnom prostredí postačí k rastu rastlín ranná rosa a ako vidno z priložených fotografií, tunajšia zeleň rozhodne netrpí suchom.
Na hroby si navyše zrejme zvykli i zvieratá, keďže takmer žiadne z nich neboli poškodené, a ak aj niektoré náhrobky niesli stopy po devastácii, boli spôsobené skôr prirodzenou pôdnou eróziou, než správaním zvierat.
Novší cintorín sa môže popýšiť Domom smútku, pamätníkom revolúcie z rokov 1848/49 a pamätnou tabuľou na počesť zosnulých z 1. a 2. svetovej vojny, ako i tunajších Židov, ktorí zahynuli v koncentračnom tábore v Osvienčime.
Vodu pre návštevníkov zaisťuje funkčný vodovodný kohútik a napriek tomu, že ide o novší cintorín, popri moderných hroboch tu sú aj náhrobky z 19. storočia. V tesnej blízkosti cintorína je však situovaný senník, čo je s ohľadom na dôstojnosť tohto miesta trochu neprimerané, jedným dychom ale treba dodať, že sa o toto pohrebisko pekne starajú, zem nehyzdia odpadky a cintorín nenesie stopy po vyčíňaní vandalov. Skrátka, je to starostlivo udržiavaný, sympatický dedinský cintorín.
Aj keď sú na bráne ešte stále zavesené dvojjazyčné slovensko-maďarské upozornenia ako: „Dodržujte odstup!“; „Nevstupuj bez ochranného rúška!“; „Použi dezinfekčný prostriedok na ruky!“ alebo „Obmedzte fyzický kontakt!“, možno ich vnímať skôr ako preventívne odporúčania, keďže tu už v súčasnosti neplatia žiadne opatrenia a obmedzenia. Na bráne tohto cintorína taktiež nájdeme upozornenie na potrebu uzavretia zmluvy o nájme hrobového miesta a uhradenia nájomného určené dedičom, rodinným príslušníkom a blízkym osobám zosnulých. V prípade, že nájomné nebude uhradené totiž v zmysle zákona SNR č. 398/2019 Z. z. o pohrebníctve a VZN č. 5/2015 (t. j. Prevádzkového poriadku pohrebiska v Žarnove) môže obec označiť nevysporiadané hrobové miesta na likvidáciu.
Podľa referentky žarnovského obecného úradu Beáty Gamby tu od vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19 nezaznamenali nárast úmrtí, obyvatelia Žarnova uprednostňujú pochovávanie do zeme a pamiatkovo chránené hroby sa na miestnych cintorínoch nenachádzajú. Za prenájom hrobového miesta na 10 rokov sa tu platí 13,30 eur, pričom na žarnovských pohrebiskách môže byť v prípade záujmu pochovaný aj zosnulý, ktorý nepochádzal priamo z obce, resp. v nej nemal trvalý pobyt.
Obec uzatvorila v súlade so zákonom č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní Zmluvu o dielo na výkon činnosti správcu pohrebísk a Domu smútku s firmou IRIS, resp. s jej štatutárkou Máriou Vargovou z neďalekej Turne nad Bodvou, ktorá sa zaoberá pohrebníctvom, kvetinárstvom i viazaním vencov.
Spoločnosť pani Vargovej je odborne spôsobilá na vykonávanie prevádzkovania cintorínov a pohrebnej služby. Do jej kompetencií spadá realizácia výkopových prác súvisiacich s pochovávaním alebo exhumáciou, vedenie evidencie súvisiacej s prevádzkovaním pohrebiska a v prípade potreby podľa miestnych podmienok aj zabezpečovanie strážnej služby, zapožičiavanie náradia atď. Okrem toho je zodpovedná napríklad za to, aby boli telesné pozostatky osoby, ktorá bola v čase úmrtia nakazená infekčnou chorobou, uložené do uzatvorenej konečnej rakvy; dbá aj na to, aby bol nájomca včas informovaný o blížiacom sa uplynutí lehoty, na ktorú bolo nájomné zaplatené; stará sa o cintorínske oplotenie a v prípade potreby vydáva aj povolenia na zásahy do vysadenej zelene.
Tlecia doba pre žarnovské pohrebiská je 10 rokov, pred jej uplynutím možno do toho istého hrobu uložiť ďalšie ľudské ostatky iba nad úroveň naposledy pochovaných ľudských ostatkov a rakvu je potrebné zasypať aspoň 1,2 metra hrubou vrstvou zeminy. Obidve pohrebiská sú pre návštevníkov prístupné nepretržite, platí však, že správca pohrebiska môže v odôvodnených prípadoch prístup obmedziť a deťom do 10 rokov je vstup na pohrebisko povolený len v sprievode dospelej osoby.
Rovnako ako malé deti bez dospelých sprievodcov tu nesmú chodiť ani osoby pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok. Návštevníci na dopravných prostriedkoch (s výnimkou osôb na bicykloch a vozíkoch pre invalidov) sem môžu prísť iba so súhlasom správcu.
Pri vyhotovení stavby je podľa článku č. 14 Prevádzkového poriadku potrebné, aby bolo dno hrobu umiestnené najmenej pol metra nad hladinou spodnej vody a pochovávacia plocha musí byť v rozmeroch najmenej 80 x 200 cm (pri (jedno)hrobe), resp. aspoň 90 x 200 cm (pri hrobke s ostatkami 2 a viac ľudí). Pri hroboch detí, ktoré v čase úmrtia dovŕšili 3 roky veku, platí, že rozmery pochovávacej plochy by mali mať minimálne 60 x 160 cm, a ak dieťa umrelo ešte pred svojimi 3. narodeninami, hrob by mal mať rozmery aspoň 50 x 100 cm.
Uličky medzi hrobmi či hrobkami by mali byť široké najmenej 30 cm a rakva sa tu obvykle pokrýva 140 cm hrubou vrstvou zeminy (resp., ako bolo uvedené vyššie, stačí 120-centimetrová vrstva, ak ide už o druhú rakvu uloženú v jednej hrobke).
Historická kronika
Na základe archeologického výskumu možno skonštatovať, že územie obce Žarnov bolo osídlené ešte pred tisíckami rokov, v dobe kamennej.
Obec má poľnohospodársky charakter a kedysi tu žila aj pomerne početná židovská komunita, ktorej členovia boli násilne odvlečení počas 2. svetovej vojny. Prítomnosť Židov v tejto obci preto dnes pripomína iba zopár náhrobných kameňov.
Vieme aj o existencii kostola, ktorý tu stál už začiatkom 14. storočia. Nezachoval sa, ale v 19. storočí jeho miesto zastúpili dva ďalšie chrámy – evanjelický a rímskokatolícky.
Popritom bola v Žarnove i synagóga, znehodnotená počas 2. svetovej vojny. Na jej mieste najprv postavili požiarnu zbrojnicu, potom tu pribudla budova obecného úradu a Kultúrny dom.
Zo svetských pamiatok je najvýznamnejší jednopodlažný barokovo-klasicistický kaštieľ z roku 1722 a zachovali sa tiež viaceré kúrie, sídla miestnych šľachticov.
Návštevníci obce navyše môžu obdivovať aj trojpodlažný kamenný mlyn, ktorý vznikol ako prestavba pôvodného dreveného mlyna na rieke Bodva. Ale najväčšie krásy ponúka okolitá príroda. Čo sa týka miestnej populácie, tvorí ju vyše 400 obyvateľov, hlásiacich sa prevažne k maďarskej a slovenskej národnosti.
V zachovaných písomnostiach nájdeme názov obce v tvare „Sarnow“ (r. 1398), z roku 1401 zasa pochádza zápis v podobe „Zarnow“. Dokumenty z neskorších období uvádzajú tvary „Zsarno“ a „Zarnow“ (r. 1773), „Zscharnó“ (r. 1786), „Zsarnó“ (r. 1808 – 1948, v maďarčine sa tento tvar zachoval dodnes) a od roku 1920 aj súčasný názov „Žarnov“. Samotné slovo žarnov pritom označuje mlynský kameň, resp. primitívny nástroj na mletie. Je teda možné, že dedina bola pomenovaná práve podľa toho, že sa tu už odpradávna mlela múka.
Uličky medzi hrobmi či hrobkami by mali byť široké najmenej 30 cm a rakva sa tu obvykle pokrýva 140 cm hrubou vrstvou zeminy (resp., ako bolo uvedené vyššie, stačí 120-centimetrová vrstva, ak ide už o druhú rakvu uloženú v jednej hrobke).
Historická kronika
Na základe archeologického výskumu možno skonštatovať, že územie obce Žarnov bolo osídlené ešte pred tisíckami rokov, v dobe kamennej.
Obec má poľnohospodársky charakter a kedysi tu žila aj pomerne početná židovská komunita, ktorej členovia boli násilne odvlečení počas 2. svetovej vojny. Prítomnosť Židov v tejto obci preto dnes pripomína iba zopár náhrobných kameňov.
Vieme aj o existencii kostola, ktorý tu stál už začiatkom 14. storočia. Nezachoval sa, ale v 19. storočí jeho miesto zastúpili dva ďalšie chrámy – evanjelický a rímskokatolícky.
Popritom bola v Žarnove i synagóga, znehodnotená počas 2. svetovej vojny. Na jej mieste najprv postavili požiarnu zbrojnicu, potom tu pribudla budova obecného úradu a Kultúrny dom.
Zo svetských pamiatok je najvýznamnejší jednopodlažný barokovo-klasicistický kaštieľ z roku 1722 a zachovali sa tiež viaceré kúrie, sídla miestnych šľachticov.
Návštevníci obce navyše môžu obdivovať aj trojpodlažný kamenný mlyn, ktorý vznikol ako prestavba pôvodného dreveného mlyna na rieke Bodva. Ale najväčšie krásy ponúka okolitá príroda. Čo sa týka miestnej populácie, tvorí ju vyše 400 obyvateľov, hlásiacich sa prevažne k maďarskej a slovenskej národnosti.
V zachovaných písomnostiach nájdeme názov obce v tvare „Sarnow“ (r. 1398), z roku 1401 zasa pochádza zápis v podobe „Zarnow“. Dokumenty z neskorších období uvádzajú tvary „Zsarno“ a „Zarnow“ (r. 1773), „Zscharnó“ (r. 1786), „Zsarnó“ (r. 1808 – 1948, v maďarčine sa tento tvar zachoval dodnes) a od roku 1920 aj súčasný názov „Žarnov“. Samotné slovo žarnov pritom označuje mlynský kameň, resp. primitívny nástroj na mletie. Je teda možné, že dedina bola pomenovaná práve podľa toho, že sa tu už odpradávna mlela múka.
Pripravil a foto poskytol Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo
Publikované na portáli SP net 05. 2022
Späť na tému O cintorínoch
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
