Nehoda z roku 1978

26.01.2021

Tragická jazda košickej električky

Nehoda električky v roku 1978, pri ktorej zahynulo deväť ľudí, dodnes vyvoláva množstvo otázok.

Pred viac ako štyridsiatimi rokmi, 30. októbra 1978, deň pred Sviatkom všetkých svätých, sa v metropole východu odohrala jedna z najväčších dopravných havárií v dejinách Slovenska. Vyžiadala si životy deviatich ľudí, ďalší desiati boli ťažko ranení a osemdesiati utrpeli ľahké zranenia.

Vtedajšia vládna moc sa snažila celú záležitosť pred verejnosťou utajiť; čokoľvek, čo narúšalo obraz pokojného socialistického štátu jednoducho propagande nevyhovovalo. Z tohto dôvodu zamlčiavali napríklad aj inú tragédiu, ktorá sa stala v Košiciach len deväť rokov pred nehodou električky – samoupálenie vojaka základnej vojenskej služby Michala Levčíka (písali sme o ňom tu: Smrť v plameňoch)

V roku 1989 príslušníci Štátnej bezpečnosti skartovali dokumenty, ktoré by nám v súčasnosti pomohli nájsť skutočného vinníka havárie, a tak si môžeme predstavu o príčinách a priebehu nešťastia vytvoriť iba na základe výpovedí svedkov, spomienok vtedajších vyšetrovateľov, niekoľkých fotografií miestneho fotoreportéra Róberta Berenhauta a zachovaného uznesenia odboru vyšetrovania Verejnej bezpečnosti z 27. decembra 1978.

Tento spis označuje jediného vinníka – mladú vodičku Martu Lilekovú, pričom okolnosti udalosti približuje takto: „Dňa 30.10.1978 o 4.47 hodine odišla vodička Marta Lileková z vozovne DPMK so súpravou električiek č. 229-298 smerom k amfiteátru, odkiaľ odchádzala o 5. hodine smerom na VSŽ Košice. O polhodinu neskôr sa vracala z VSŽ na Železničnú stanicu, odkiaľ urobila jednu cestu na Námestie Maratónu mieru a späť na Železničnú stanicu. O 6.55 hodine odchádzala zo železničnej stanice cez Moldavskú cestu po Triede SNP. Vozne sa v priebehu jazdy riadne zaplnili a električka bola plne obsadená (viezlo sa v nej okolo 200 ľudí – poznámka redakcie). Keď schádzala dole kopcom smerom na zastávku pri amfiteátri, tam už nezastavila. Pri vchádzaní do pravotočivej zákruty s polomerom 100 metrov sa predný vozeň prevrátil na ľavý bok a šmýkal sa po vozovke až narazil na okrasné stromy stojace vedľa cesty. Zadný vozeň sa súbežne vykoľajil a ostal ležať na pravom boku. Pri tejto nehode utrpela vodička ťažké zranenie, ktorému v MÚNZ podľahla."

V správe sa ďalej uvádza, že: „Podľa výpovedí ľudí z električky vodička pri schádzaní kopcom nechala plne zaťaženú električku dosiahnuť maximálnu rýchlosť, neskoro reagovala na vzniknutú situáciu a keď zistila, čo sa deje, konala nepremyslene. Používala nesprávnu techniku jazdy, stláčala vypínače, ktoré na zastavenie vozidla neboli dôležité a neupozornila cestujúcich ani na možnosť použitia záchrannej brzdy. V dôsledku jej konania dosiahla súprava rýchlosť 77,5 - 85,9 kilometrov za hodinu a prevrátila sa."

Vinu vodičky má navyše dokazovať i skúška bŕzd na poškodenom vozni, pri ktorej bolo údajne preukázané, že: „v čase nehody fungovali minimálne dve z troch bŕzd a pri správnom spôsobe brzdenia sa vykoľajeniu električky dalo zabrániť.“ (Električka mala tri druhy bŕzd; prevádzkovú elektrodynamickú, núdzovú elektromagnetickú koľajnicovú a parkovaciu čeľusťovú - poznámka redakcie.)

Nehodu pripísal zlyhaniu vodičky i vtedajší súdny znalec, Ing. Alojz Taraba, ktorý si na udalosť zaspomínal napríklad v dokumente Českej televízie v rámci cyklu Osudové okamžiky (film je dostupný online na tejto adrese.) Ten sa nazdáva, že vodička nebrzdila, ba práve naopak – cestou zo strmého kopca medzi mestskou časťou Západ a košickým Amfiteátrom spanikárila a šliapla na pedál, ktorým sa nebrzdí, ale zvyšuje rýchlosť. Potom namiesto stlačenia tlačidla ďalšej brzdy omylom stisla tlačidlo na otváranie dverí. Podľa kolegyne Marty Lilekovej, pani Marii Guziovej, však ide o nezmysly a celé sa to stalo úplne inak.
 
su100
Zástavka Amfiteáter pri ktorej v roku 1978 havarovala plne obsadená elktrička. Foto Pavol Ičo

Guziová, ktorá schádzala po rovnakej trase hneď za Lilekovou, dokonca cítila pach spáleného kovu po brzdení až vo svojej kabíne. Okrem toho v rozhovore pre denník Korzár v roku 2015 podotkla, že električky T3, teda stroje rovnakého typu, aký havaroval, mávali problémy s brzdením pravidelne, nakoľko sa pri jazdách stávalo, že elektromagneticky ovládaný spínač pre spínanie elektrických obvodov sa prilepil ku kontaktu, dôsledkom čoho brzdový pedál nereagoval. Guziovú však nikdy nepredvolali vypovedať, a tak jej svedectvo na dlhé roky zapadlo prachom nezáujmu.

Odborník na železničnú dopravu Igor Jeřábek s oficiálnym záverom vyšetrovania rovnako nesúhlasí a nazdáva sa, že príčinou bolo prepálenie 100-ampérovej poistky, ktorá istí koľajnicové brzdy. Po zničení poistky sa podľa neho električka stala neovládateľnou. Ak by totiž naozaj fungovali minimálne dva druhy bŕzd, ako tvrdí znalec, stroj by bolo možné zabrzdiť navzdory vysokej rýchlosti.

Jeřábek taktiež spochybnil Tarabove tvrdenie, že si vodička pomýlila tlačidlo na ovládanie koľajnicovej brzdy s tým na otváranie na dverí, nakoľko sa dvere v električke T3 neobsluhujú tlačidlom, ale otočným prepínačom, ako uviedol pre denník Korzár v rozhovore z roku 2015. A ak bola 100-ampérová poistka skutočne prepálená, nemohlo dôjsť ani k otvoreniu dverí. Uznávaný dopravný expert má navyše aj osobné skúsenosti s technickými problémami týchto strojov.

Popri týchto výpovediach sa nám zachovali i rôzne svedectvá. Jedna z cestujúcich, Anna Červínková, pri príležitosti 25. výročia tragédie uviedla, že jej vodička pripadala „ospalá“. Ďalší účastník nehody tvrdí, že krátko pred nárazom vodička kričala na cestujúcich, nech sa držia, lebo jej nefungujú brzdy.

Objavil sa aj chýr o údajnom hlásení vodičky Lilekovej o problémoch s brzdami. Ing. Igor Reiprich, ktorý bol v tom čase riaditeľom Dopravného podniku mesta Košice, však túto informáciu nepotvrdil, nakoľko vraj neexistuje zápis o hlásení poruchy.

Ani pravda o príčine nešťastia, či už za ňou stálo zlyhanie vodičky Lilekovej, alebo technické problémy ale zmárnené životy nevráti.

Na počesť obetiam odhalili predstavitelia mestskej časti Košice – Staré mesto v roku 2008 keramický pamätník, a to priamo na mieste, kde električka narazila do stromov. Vplyvom počasia a vandalizmu je už značne poškodený, avšak v dohľadnom čase by mal byť vymenený za nový.

Pri nehode zo dňa 30. októbra 1978 zahynuli:
• Jana Šestáková vo veku 14 rokov
• štrnásťročný Milan Žadanský
• sedemnásťročná Galina Feciskaninová
• sedemnásťročná Mária Harčariková
• tridsaťšesťročný Igor Kolárik
• štyridsaťosemročná Eva Lešková
• sedemdesiatštyriročný Alexander Hric
• Anna Garanská vo veku 79 rokov
a napokon aj dvadsaťšesťročná vodička električky, Marta Lileková, ktorá podľahla poúrazovému šoku a následkom zranenia, pri ktorom jej spadnutý strom odtrhol nohu.

Česť ich pamiatke!
 

Poďakovanie za historické fotografie zdroj: imhd.sk Košice

Pozrite si fotogalériu pod článkom
Popisky k fotografiám dole pod foto
 

Pripravil Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo
publikované na portáli SP net 01. 2021
 

Späť na tému Z histórie
Podporte náš článok
Fotogaléria k článku
Pracovníci v pohrebníctve by mali byť ako riziková skupina očkovaní tak ako zdravotníci

Feminia
sapaks
EFFS
Mapa členov - sidebar
slovak funeral