Starý, židovský a Verejný cintorín v Turni nad Bodvou
V Turni nad Bodvou sú tri cintoríny – starý, židovský a Verejný, no pochováva sa už len na jednom z nich.
Starý cintorín sa rozprestiera v areáli tzv. pamätného parku. Nájdete tu pamätnú tabuľu, ktorá informuje o tom, že na tomto mieste pochovávali predkovia Turňančanov svojich zosnulých 150 rokov. Je tu aj niekoľko náhrobných kameňov, ich datovanie však nemožno presnejšie určiť, keďže už letopočty nie sú čitateľné.
Vedľa spomenutej pamätnej tabule je pamätník padlých turnianskych vojakov, ktorí „hrdinsky zahynuli počas prvej svetovej vojny“ a súbor pamätníkov dopĺňa ďalšia pamätná tabuľa, venovaná 13. neznámym maďarským vojakom, ktorí zahynuli v Turni nad Bodvou v roku 1919, ako i pamätník obetiam židovského holokaustu.
Prvé tri pamätné tabule majú trojjazyčné slovensko-maďarsko-anglické nápisy, na židovskom pamätníku sú nápisy nielen v týchto troch jazykoch, ale i v hebrejčine.
Pamätný park dopĺňa drevený kríž z roku 2004 a drevená brána z roku 2006. Neďaleko sa nachádza i pomník pripomínajúci 1. štart Medzinárodného maratónu mieru v roku 1924.
V tesnej blízkosti parku je situovaný aj židovský cintorín, ktorý sa už rovnako ako starý cintorín v súčasnosti nevyužíva. Avšak návšteva tohto pietneho miesta je vzhľadom na partie konfliktných Rómov, zdržiavajúcich sa v okolitých húštinách, značne riziková. Pri židovskom cintoríne je ešte pamätník dvadsiatim trom príslušníkom československých légií, ktorí tu padli v roku 1919.
Obete vojen okrem toho pripomína pamätná tabuľa trinástim príslušníkom maďarskej červenej armády na bývalom župnom dome, v ktorom boli umučení v roku 1919. Jej autorom je známy košický sochár Vojtech Löffler a bola odhalená pri príležitosti 40. výročia tejto tragickej udalosti.
Na fasáde tunajšieho obecného úradu je tiež pamätník padlých vojakov z Turne nad Bodvou v druhej svetovej vojne a na Verejnom cintoríne je náhrobník na pamiatku bojovníkov za socialistickú a maďarskej vláde podriadenú Slovenskú republiku rád. Aj tento pamätník, pripomínajúci štátny útvar, ktorý existoval len necelý mesiac, v období od 16. júna do 7. júla 1919 na území východného a južného Slovenska, pričom zaberal i okrajové časti severného Maďarska, vytvoril Vojtech Löffler.
Verejný cintorín, na ktorom sa ako na jedinom v obci pochováva dodnes, je vybavený Domom smútku, ústredným krížom z roku 1966, zvonicou, osvetlením, lavičkami, kolumbáriom, aj zdrojom vody. Pri bráne sú umiestnené kontajnery a nechýba ani budova skladu. Spôsob prevádzky pohrebiska určuje Všeobecné záväzné nariadenie č. 4/2019 (ďalej len: VZN).
Podľa VZN je prevádzkovateľom pohrebiska obec, pričom odborne spôsobilou osobou na prevádzkovanie pohrebiska v Turni nad Bodvou je pán Vladimír Krompaský. Všetky povinnosti prevádzkovateľa sú uvedené v článku 2 VZN.
Starý cintorín sa rozprestiera v areáli tzv. pamätného parku. Nájdete tu pamätnú tabuľu, ktorá informuje o tom, že na tomto mieste pochovávali predkovia Turňančanov svojich zosnulých 150 rokov. Je tu aj niekoľko náhrobných kameňov, ich datovanie však nemožno presnejšie určiť, keďže už letopočty nie sú čitateľné.
Vedľa spomenutej pamätnej tabule je pamätník padlých turnianskych vojakov, ktorí „hrdinsky zahynuli počas prvej svetovej vojny“ a súbor pamätníkov dopĺňa ďalšia pamätná tabuľa, venovaná 13. neznámym maďarským vojakom, ktorí zahynuli v Turni nad Bodvou v roku 1919, ako i pamätník obetiam židovského holokaustu.
Prvé tri pamätné tabule majú trojjazyčné slovensko-maďarsko-anglické nápisy, na židovskom pamätníku sú nápisy nielen v týchto troch jazykoch, ale i v hebrejčine.
Pamätný park dopĺňa drevený kríž z roku 2004 a drevená brána z roku 2006. Neďaleko sa nachádza i pomník pripomínajúci 1. štart Medzinárodného maratónu mieru v roku 1924.
V tesnej blízkosti parku je situovaný aj židovský cintorín, ktorý sa už rovnako ako starý cintorín v súčasnosti nevyužíva. Avšak návšteva tohto pietneho miesta je vzhľadom na partie konfliktných Rómov, zdržiavajúcich sa v okolitých húštinách, značne riziková. Pri židovskom cintoríne je ešte pamätník dvadsiatim trom príslušníkom československých légií, ktorí tu padli v roku 1919.
Obete vojen okrem toho pripomína pamätná tabuľa trinástim príslušníkom maďarskej červenej armády na bývalom župnom dome, v ktorom boli umučení v roku 1919. Jej autorom je známy košický sochár Vojtech Löffler a bola odhalená pri príležitosti 40. výročia tejto tragickej udalosti.
Na fasáde tunajšieho obecného úradu je tiež pamätník padlých vojakov z Turne nad Bodvou v druhej svetovej vojne a na Verejnom cintoríne je náhrobník na pamiatku bojovníkov za socialistickú a maďarskej vláde podriadenú Slovenskú republiku rád. Aj tento pamätník, pripomínajúci štátny útvar, ktorý existoval len necelý mesiac, v období od 16. júna do 7. júla 1919 na území východného a južného Slovenska, pričom zaberal i okrajové časti severného Maďarska, vytvoril Vojtech Löffler.
Verejný cintorín, na ktorom sa ako na jedinom v obci pochováva dodnes, je vybavený Domom smútku, ústredným krížom z roku 1966, zvonicou, osvetlením, lavičkami, kolumbáriom, aj zdrojom vody. Pri bráne sú umiestnené kontajnery a nechýba ani budova skladu. Spôsob prevádzky pohrebiska určuje Všeobecné záväzné nariadenie č. 4/2019 (ďalej len: VZN).
Podľa VZN je prevádzkovateľom pohrebiska obec, pričom odborne spôsobilou osobou na prevádzkovanie pohrebiska v Turni nad Bodvou je pán Vladimír Krompaský. Všetky povinnosti prevádzkovateľa sú uvedené v článku 2 VZN.
Prevádzkovateľ pohrebiska vykonáva správu a údržbu pohrebiska, vedie evidenciu súvisiacu s jeho prevádzkovaním, stará sa o jeho celkový vzhľad, pravidelne ošetruje a udržiava trávniky a dreviny na pohrebisku, stará sa o jeho oplotenie, zabezpečuje poriadok a čistotu na pohrebisku, ako i pravidelné vyvážanie odpadkov (najmenej 2x do týždňa), zodpovedá za funkčnosť elektrického osvetlenia atď.
Hrobové miesto sa tu prepožičiava na dobu neurčitú, prvá nájomná zmluva sa uzatvára na 20 rokov a nájomné za ďalšie obdobie sa platí na dobu 10 rokov, no v prípade záujmu je možné vyplatiť nájomné aj na dlhšie obdobie. Hrobové miesto si však nájomca nemôže vybrať svojvoľne, keďže prideľovanie a určovanie poradia hrobových miest je výlučne v kompetencii správy pohrebiska.
Medzi povinnosti nájomcu patrí okrem udržiavania hrobového miesta v riadnom stave (t j. nájomca je povinný predovšetkým pokosiť, odburiniť a očistiť hrobové miesto, odstraňovať z hrobu zvädnuté kvety, vence, vyhorené kahance a sviečky atď., ako stanovuje článok 2 odsek 3 VZN), aj povinnosť do troch dní od ukončenia výkopu hrobu postaviť náhrobok. Prevádzkovateľ pohrebiska má dokonca právo splniť povinnosti nájomcu na náklady osoby, ktorá si miesto prenajíma, a to v prípade, že nájomca hrobové miesto riadne neudržiava.
Samozrejmosťou je slušné správanie návštevníkov cintorína – je zakázané robiť hluk, zapaľovať odpadky, šliapať po hroboch či poškodzovať pomníky. Do areálu pohrebiska smú vchádzať len vozidlá pohrebných služieb, vozidlá na odvoz smetí a vozidlá, ktoré majú súhlas prevádzkovateľa. Pre ostatné dopravné prostriedky (motocykle, bicykle, kolobežky...) a vozidlá bez povolenia od správcu platí zákaz vstupu na cintorín. Vstup psov, s výnimkou tých, ktoré doprevádzajú nevidiace osoby a majú príslušné označenie, je taktiež vylúčený. Pohrebisko je verejne prístupné od 1. mája do 30. septembra denne od 7:00 do 20:00 hodiny a od 1. októbra do 30. apríla denne od 7:00 do 18:00 hodiny. V období okolo dušičkových sviatkov medzi 28. októbrom až 5. novembrom je cintorín otvorený od siedmej hodiny ráno do desiatej v noci.
Hĺbka hrobu pre dospelú osobu alebo dieťa staršie ako 10 rokov musí byť najmenej 1,6m; pre dieťa mladšie ako 10 rokov najmenej 1,2m. Rakva sa zasypáva skyprenou zeminou vo výške minimálne 1,2 metra. Tlecia doba pre toto pohrebisko je 18 rokov.
Do obradnej siene Domu smútku prevádzkovateľ premiestňuje rakvu so zosnulým hodinu pred začatím smútočného obradu a v čase vystavenia rakvy, poslednej rozlúčky, ako aj počas smútočného sprievodu zabezpečuje reprodukovanie primeranej pietnej hudby. Za prepožičanie nového hrobového miesta na jeden hrob na 20 rokov sa tu platí 10 eur, prepožičanie na ďalších 10 rokov stojí rovnako 10 eur.
Prepožičanie novej schránky na uloženie urny v kolumbáriu na 20 rokov je spoplatnené sumou 50 eur, prepožičanie schránky pre urnu v kolumbáriu na ďalších 10 rokov vychádza taktiež na 50 eur. V Turni nad Bodvou je teda nájomné za prepožičanie schránky na uloženie urny v kolumbáriu vyššie ako nájomné za hrobové miesto.
Prepožičanie obradnej siene a podstavca na vystavenie rakvy pred pohrebom pre jeden obrad stojí 15 eur. Ďalšie poplatky stanovuje príloha č. 1 VZN, prístupná na webovom sídle obce na adrese: www.turnanadbodvou.sk, ako i v Dome smútku na Verejnom cintoríne v Turni nad Bodvou.
Ako však upozorňuje odsek 3 článku 6 VZN: „Prevádzkovateľ pohrebiska je oprávnený zvýšiť ceny služieb na pohrebisku každý rok maximálne o mieru ročnej inflácie, ohlásenú Národnou bankou Slovenskej republiky.“
História obce v skratke
O tejto obci na juhu východného Slovenska sa prvý raz zmienil autor stredovek listiny z roku 1198. V druhej polovici 13. storočí už pri obci stál hrad a približne z tohto obdobia pochádza i rímskokatolícky kostol, zasvätený sv. Egídiovi. Podľa oficiálnej stránky obce však kostol mohol byť postavený ešte skôr, v 11. storočí. Z tohto chrámu sa zachovala iba časť južnej steny v hmote dnešného kostola nanebovzatia Panny Márie z prelomu 13. a 14. storočia, hrad je v ruinách.
V čase tatárskeho, t. j. mongolského vpádu, bola obec vypálená, neskôr znovu rozkvitala.
Turňa zažila ťažké časy i v roku 1652, keď ju vypálili Turci. Ničivé pre ňu boli aj svetové vojny, keď zomrelo viacero tunajších obyvateľov a počas druhej svetovej vojny navyše Nemci pri ostreľovaní zničili múry beztak poškodeného hradu.
V rokoch 1964 – 1990 bola Turňa nad Bodvou zlúčená s neďalekou dedinou Háj do obce Turnianske Podhradie. V chotári obce je kaštieľ zo 17. storočia, bývalý župný dom z roku 1820 a kaplnka sv. Floriána zo začiatku 19. storočia. Žije tu zhruba 3700 obyvateľov, prevažuje slovenská, maďarská a rómska národnosť.
Hrobové miesto sa tu prepožičiava na dobu neurčitú, prvá nájomná zmluva sa uzatvára na 20 rokov a nájomné za ďalšie obdobie sa platí na dobu 10 rokov, no v prípade záujmu je možné vyplatiť nájomné aj na dlhšie obdobie. Hrobové miesto si však nájomca nemôže vybrať svojvoľne, keďže prideľovanie a určovanie poradia hrobových miest je výlučne v kompetencii správy pohrebiska.
Medzi povinnosti nájomcu patrí okrem udržiavania hrobového miesta v riadnom stave (t j. nájomca je povinný predovšetkým pokosiť, odburiniť a očistiť hrobové miesto, odstraňovať z hrobu zvädnuté kvety, vence, vyhorené kahance a sviečky atď., ako stanovuje článok 2 odsek 3 VZN), aj povinnosť do troch dní od ukončenia výkopu hrobu postaviť náhrobok. Prevádzkovateľ pohrebiska má dokonca právo splniť povinnosti nájomcu na náklady osoby, ktorá si miesto prenajíma, a to v prípade, že nájomca hrobové miesto riadne neudržiava.
Samozrejmosťou je slušné správanie návštevníkov cintorína – je zakázané robiť hluk, zapaľovať odpadky, šliapať po hroboch či poškodzovať pomníky. Do areálu pohrebiska smú vchádzať len vozidlá pohrebných služieb, vozidlá na odvoz smetí a vozidlá, ktoré majú súhlas prevádzkovateľa. Pre ostatné dopravné prostriedky (motocykle, bicykle, kolobežky...) a vozidlá bez povolenia od správcu platí zákaz vstupu na cintorín. Vstup psov, s výnimkou tých, ktoré doprevádzajú nevidiace osoby a majú príslušné označenie, je taktiež vylúčený. Pohrebisko je verejne prístupné od 1. mája do 30. septembra denne od 7:00 do 20:00 hodiny a od 1. októbra do 30. apríla denne od 7:00 do 18:00 hodiny. V období okolo dušičkových sviatkov medzi 28. októbrom až 5. novembrom je cintorín otvorený od siedmej hodiny ráno do desiatej v noci.
Hĺbka hrobu pre dospelú osobu alebo dieťa staršie ako 10 rokov musí byť najmenej 1,6m; pre dieťa mladšie ako 10 rokov najmenej 1,2m. Rakva sa zasypáva skyprenou zeminou vo výške minimálne 1,2 metra. Tlecia doba pre toto pohrebisko je 18 rokov.
Do obradnej siene Domu smútku prevádzkovateľ premiestňuje rakvu so zosnulým hodinu pred začatím smútočného obradu a v čase vystavenia rakvy, poslednej rozlúčky, ako aj počas smútočného sprievodu zabezpečuje reprodukovanie primeranej pietnej hudby. Za prepožičanie nového hrobového miesta na jeden hrob na 20 rokov sa tu platí 10 eur, prepožičanie na ďalších 10 rokov stojí rovnako 10 eur.
Prepožičanie novej schránky na uloženie urny v kolumbáriu na 20 rokov je spoplatnené sumou 50 eur, prepožičanie schránky pre urnu v kolumbáriu na ďalších 10 rokov vychádza taktiež na 50 eur. V Turni nad Bodvou je teda nájomné za prepožičanie schránky na uloženie urny v kolumbáriu vyššie ako nájomné za hrobové miesto.
Prepožičanie obradnej siene a podstavca na vystavenie rakvy pred pohrebom pre jeden obrad stojí 15 eur. Ďalšie poplatky stanovuje príloha č. 1 VZN, prístupná na webovom sídle obce na adrese: www.turnanadbodvou.sk, ako i v Dome smútku na Verejnom cintoríne v Turni nad Bodvou.
Ako však upozorňuje odsek 3 článku 6 VZN: „Prevádzkovateľ pohrebiska je oprávnený zvýšiť ceny služieb na pohrebisku každý rok maximálne o mieru ročnej inflácie, ohlásenú Národnou bankou Slovenskej republiky.“
História obce v skratke
O tejto obci na juhu východného Slovenska sa prvý raz zmienil autor stredovek listiny z roku 1198. V druhej polovici 13. storočí už pri obci stál hrad a približne z tohto obdobia pochádza i rímskokatolícky kostol, zasvätený sv. Egídiovi. Podľa oficiálnej stránky obce však kostol mohol byť postavený ešte skôr, v 11. storočí. Z tohto chrámu sa zachovala iba časť južnej steny v hmote dnešného kostola nanebovzatia Panny Márie z prelomu 13. a 14. storočia, hrad je v ruinách.
V čase tatárskeho, t. j. mongolského vpádu, bola obec vypálená, neskôr znovu rozkvitala.
Turňa zažila ťažké časy i v roku 1652, keď ju vypálili Turci. Ničivé pre ňu boli aj svetové vojny, keď zomrelo viacero tunajších obyvateľov a počas druhej svetovej vojny navyše Nemci pri ostreľovaní zničili múry beztak poškodeného hradu.
V rokoch 1964 – 1990 bola Turňa nad Bodvou zlúčená s neďalekou dedinou Háj do obce Turnianske Podhradie. V chotári obce je kaštieľ zo 17. storočia, bývalý župný dom z roku 1820 a kaplnka sv. Floriána zo začiatku 19. storočia. Žije tu zhruba 3700 obyvateľov, prevažuje slovenská, maďarská a rómska národnosť.
Pripravil a foto poskytol Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo
Publikované na portáli SP net 08. 2022
Späť na tému O cintorínoch
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
