Smolná - tajomný cintorín

Vrch Smolná je pozoruhodný kopec nachádzajúci sa v Oderských vrchoch, ktoré sú súčasťou geologického celku Nízký Jeseník v severovýchodnej časti Českej republiky, v Olomouckom kraji v katastri obce Čermná na území vojenského újezdu Libavá.

Geograficky stojí na rozhraní prírodnej, krajinnej aj historickej krajiny, ktorá je dnes vo veľkej miere uzavretá pre verejnosť kvôli vojenskému využívaniu územia³.
 

Názov Smolná má svoj pôvod v starších pomenovaniach miest či lokalít, kde sa nachádzali drevené pece na výrobu smoly, alebo kde bola pôda spojená so „smolou“ ako starým slovom pre decht či živicu. Podobné názvy sa vyskytujú v rôznych častiach Čiech (napr. Smolné Pece) ako pomenovanie osád či miest spojených s touto činnosťou.
 

Vrchol Smolnej dosahuje výšku približne 620 m nad morom a leží v lokalite Nízkého Jeseníku. Táto oblasť bola historicky zalesnená a často oddelená od typických sídelných centier, čo jej dávalo akýsi „okrajový“ charakter už pred stáročiami³.
 

V stredoveku a rannom novoveku mal vrch Smolná osobitné postavenie v miestnej kultúre a v tradíciách pohrebných praktík. Podľa historických záznamov a starších kroník sa na tomto mieste nachádzalo pohřebiště (pohrebisko) ľudí, ktorí nemohli byť pochovaní na posvätenej pôde bežných kostolných cintorínov. Sem sa údajne ukladali telesné pozostatky tých, ktorí spáchali samovraždu, tých, ktorí boli popravení, vrahov alebo iných osôb, ktoré podľa kresťanských pravidiel tej doby nemali právo na klasický pohreb³.
 

Tento fakt sa často interpretuje v kontexte kresťanského chápania viny a posvätnosti pôdy: samovražda bola považovaná za smrť spojenú s hriechom a nebolo jej udeľované pokánie či povolené pochovanie na svätej pôde. Preto sa hľadal spôsob, ako tieto telesné pozostatky uložiť tak, aby to bolo „ďaleko od obce“ a mimo posvätnej pôdy. Táto prax nebola však jedinečná iba pre Smolnú; viaceré regióny stredovekej Európy mali vlastné pohrebiská pre „odmietnutých“ na okrajoch sídiel či v lesnatých oblastiach³.

Okolo Smolnej sa od starších čias tradične točili aj mnohé povesti a legendy. Jedna taká hovorí o tom, že keď sa koná prevážka tela k miestu pochovania, mohli sa diať podivné veci – napríklad koč s rakvou sa náhle zastavil a kone sa nevedeli pohnúť, alebo iné zážitky, ktoré miestni obyvatelia vykladali ako zásah nadprirodzených síl. Tieto príbehy sa zachovali v ľudových podaniach a neskôr sa šírili aj prostredníctvom rôznych internetových či regionálnych webových stránok venovaných tajomnu a histórii⁴.
 

S povestným charakterom Smolnej úzko súvisia aj legendy o čarodejníctve, sabatoch a rituáloch uprostred lesa, ktoré sa dodnes tradujú medzi miestnymi obyvateľmi. Tieto príbehy často vznikali ako snaha vysvetliť nepochopiteľné či tragické udalosti – napríklad smrť vlastnou rukou, nevysvetliteľné nočné zvuky alebo svetlá v lese. Tieto odkazy medzi legendou a realitou sa stali súčasťou kultúrneho dedičstva regiónu, hoci ich historická pravdivosť nie je jednoznačne doložená⁵.
 

Je dôležité podotknúť, že žiadne seriózne historické záznamy nepotvrdzujú, že by na vrchu Smolná dochádzalo k upaľovaniu ľudí obvinených z čarodejníctva tak, ako sa to dialo koncom 16. a 17. storočia vo vybraných regiónoch Európy (napríklad pri procesoch s čarodejnicami v Nemecku či Škótsku). V Českej republike síce existovali procesy proti čarodejniciam (napríklad známe prípady ako v Brtnici), ale pri nich išlo o súdne procesy a popravy, nie o rituálne upaľovanie na konkrétnych kopcoch ako Smolná. Tieto historické udalosti sa zaznamenávajú v rámci štandardnej histórie čarodejníckych procesov, avšak bez spojitosti so Smolnou.
 

Z praktického hľadiska Smolná nie je bežne prístupná verejnosti kvôli tomu, že sa nachádza vo vojenskom újezde Libavá. Tento rozsiahly areál sa využíva pre vojenské cvičenia a pohyb civilnej verejnosti je väčšinu roka obmedzený alebo regulovaný. Občas sa však v rámci špeciálnych akcií (napr. cyklistických či turistických podujatí) verejnosť môže do tohto priestoru dostať, avšak priamo na vrchol Smolnej to býva často obmedzené³.
 

Pre turistov a milovníkov prírody je však samotný pohľad na Oderské vrchy, ich lesy, lúky a riečne údolia hodnotným zážitkom. Oderské vrchy ako región sú známe aj ako miesto, kde pramení rieka Odra a kde sa stretávajú prírodné krásy s historickými stopami dávnych civilizácií a ľudovej kultúry³.
 

Na záver možno povedať, že Smolná bola a je miestom, ktoré v sebe nesie vrstvy skutočnosti, mýtov a ľudových tradícií. Je to kopec, ktorý mal historický význam ako miesto „okrajových“ pohrebov, ale nie je archeologicky potvrdeným masovým pohrebiskom či miestom čarodejníckych upaľovaní. Všetky informácie možno nájsť pri návšteve regionálnych knižníc a archívov, kde sa nachádzajú detaily o lokalite, ako aj staršie kroniky a záznamy miestnych obcí.
 

Zdroje
1 Perex foto: Eino, In: KOMUNITA FOTOGRAFOV. Unsplash. [online] 2025. Dostupné z:
https://unsplash.com/photos/a-moss-covered-tree-stump-in-a-forest-XBOsUssbp3I [cit. 2025].

2 Foto v článku: Karel Frydrýšek [2021]
https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=File:Smoln%C3%A1,vrchol,Odersk%C3%A9_vrchy.jpg&oldid=1055619875

3 Smolná (Oderské vrchy). (21. 09. 2025). Wikipedie: Otevřená encyklopedie. Získáno 12:08, 13. 01. 2026 z
https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Smoln%C3%A1_(Odersk%C3%A9_vrchy)&oldid=25226498

4 Majovyhonzik – obyčejné neobyčejným pohledem, Tajemný les Smolná – hřbitov sebevrahů
https://majovyhonzik.wordpress.com/2011/01/27/tajemny-les-smolna-hrbitov-sebevrahu/

5 Media24.CZ, Zapovězené pohřebiště čarodějnic na vrchu Smolná je nejzáhadnější místo Moravy
https://media24.cz/article/misto-kam-se-nechodi-zapovezene-pohrebiste-carodejnic-na-vrchu-smolna-je-nejzahadnejsi-misto-moravy
 

Pripravil Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované na portáli SP net 01. 2026
 

Späť na tému O cintorínoch