Prvá svetová vojna - 105 rokov od jej konca
Bratislava - 11.11.2023 V tento deň si obyvatelia mestskej časti Podunjaské Biskupice pripomínajú ukončenie 1. svetovej vojny. Stretávajú sa na Trojičnom námestí pri pamätníku obetiam vojny, ktorí boli aj občania Podunajských Biskupíc. Pietna spomienka je však pripomenutím si všetkých, ktorých táto vojna stála to najcennejšie, vlastný život.
Pripomeňme si aj udalosti, ktoré predchádzali tomuto konfliktu a to preto, aby sme si aj dnes uvedomili, aké nečakané (pre niekoho) vzdialené maličkosti a lokálne nezhody predchádzali každej vojne. Pamätajme na to, že „aj malý plamienok dokáže spôsobiť obrovský požiar“.
Udalosti:
Po atentáte na následníka trónu Františka Ferdinanda dˋEste v roku 1914 vypukol ozbrojený globálny konflikt známy ako „Veľká vojna“ alebo „1. svetová vojna“. 28. júla 1914 vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku, čo viedlo k vytvoreniu dvoch vojnových koalícií, ktoré sa postavili proti sebe.
Štyri roky trvajúca vojna si vyžiadala viac ako 9 a pol milióna životov vojakov z celkového počtu zmobilizovaných (60 miliónov) a 7 miliónov civilistov. 1. svetová vojna sa stala dôležitým medzníkom vo vnímaní smrti v boji. V priebehu konfliktu boli armády vybavené mnohými novými typmi zbraní, umožňujúcimi odňať zabíjaniu nepriateľov osobný rozmer. Jednou z reflexií tejto tragédie bolo všeobecné rozšírenie pojmu „strojová smrť“. Brutalita vojnových štváčov sa nezastavila pred použitím zákerných chemických zbraní (chlór, yperit, fosgén). Následkom tejto neľudskej zbrane úmerne vzrástol aj počet obetí, či doživotne postihnutých – strata zraku, ochrnutie, poškodenie mozgu, popáleniny zmrzačili státisíce, a tak na konci vojny mohli štatistici skonštatovať poranenia, zranenia a trvalé následky u takmer 20 miliónov ľudí, vojakov či civilov.
Premenlivosť a relativitu termínov „zlá“ a „dobrá“ smrť ilustrujú spoločenské tendencie, snažiace sa vtlačiť individuálnej smrti jednotlivca celospoločenský a univerzálny význam, ktorý tragickú (teda pôvodne zlú) smrť povýšil na „obeť“ položenú za spoločne zdieľaný cieľ. A tak ako aj v nasledujúcej 2. svetovej vojne bolo zbytočným položenie života za „vyššie“ ciele a vznešené princípy označované ako hrdinstvo a obeť najvyššia. Paradoxne práve tými, ktorí vojnu zinscenovali, vyhlásili a sami sedeli v bezpečných krytoch ďaleko od krvavých bojísk. Ich ciele sa však v konečnom dôsledku zväčša otočili proti nim samotným.
V dôsledku tejto vojny spočíva aj zánik 4 monarchií: Rakúsko - Uhorsko, Rusko, Nemecko, Turecko. Vznikli nové štáty napr. Slováci, Poliaci... V Rusku získali nezávislosť Litva, Lotyšsko, Estónsko.
11. 11. o jedenástej hodine pred 105 rokmi (1918) (začalo platiť prímerie podpísané už o 5 hodine ráno) sa vojna skončila podpisom kapitulačných protokolov pri meste Compiegne v železničnom vozni. Práve preto sa odvtedy každoročne a v rovnakom čase konajú tisíce pietnych spomienok po celom svete. Aj keď definitívne formálne ukončenie vojny prebehlo podpísaním Parížskych predmestských zmlúv v priebehu rokov 1919-20. (Versaillská zmluva s Nemeckom 28. jún 1919, saintgermainská zmluva s Rakúskom 10. september 1919, neuillyská zmluva s Bulharskom 27. november 1919, trianonská zmluva s Maďarskom 4. jún 1920, sévreská zmluva s Tureckom 10.august 1920).
11. 11. o 11. hodine a 11. minúte sa zišli pri pamätníku padlého vojaka na Trojičnom námestí v Bratislave viacerí miestni obyvatelia a vzácni hostia. Za hlaholu zvonov kostola čítali mená padlých v 1.svetovej vojne vyrytých na pamätníku. Následne privítala prítomných Izabella Jégh a vo svojom príspevku pripomenula historické udalosti tejto hroznej vojny.
Spomienky sa za maďarskú stranu zúčastnil kapitán Tamas Gombos, za mestskú časť Podunajské Biskupice starosta Roman Lamoš, ktorý vo svojom príhovore zdôraznil nepoučiteľnosť generácií ľudstva a početnosť vojnových konfliktov. Za miestnu organizáciu Matice Slovenskej v Podunajských Biskupiciach sa zúčastnil jej predseda Ján Kšiňan, za Slovenskú asociáciu pohrebných a kremačných služieb Agáta Matloňová, prítomná bola riaditeľka školy s vyučovacím jazykom maďarským Monika Nagyová a žiaci, ktorí v rámci programu predniesli básne. Spomienky sa zúčastnili aj príslušníci dobrovoľného hasičského zboru Podunajských Biskupíc.
Pripomeňme si aj udalosti, ktoré predchádzali tomuto konfliktu a to preto, aby sme si aj dnes uvedomili, aké nečakané (pre niekoho) vzdialené maličkosti a lokálne nezhody predchádzali každej vojne. Pamätajme na to, že „aj malý plamienok dokáže spôsobiť obrovský požiar“.
Udalosti:
Po atentáte na následníka trónu Františka Ferdinanda dˋEste v roku 1914 vypukol ozbrojený globálny konflikt známy ako „Veľká vojna“ alebo „1. svetová vojna“. 28. júla 1914 vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku, čo viedlo k vytvoreniu dvoch vojnových koalícií, ktoré sa postavili proti sebe.
Štyri roky trvajúca vojna si vyžiadala viac ako 9 a pol milióna životov vojakov z celkového počtu zmobilizovaných (60 miliónov) a 7 miliónov civilistov. 1. svetová vojna sa stala dôležitým medzníkom vo vnímaní smrti v boji. V priebehu konfliktu boli armády vybavené mnohými novými typmi zbraní, umožňujúcimi odňať zabíjaniu nepriateľov osobný rozmer. Jednou z reflexií tejto tragédie bolo všeobecné rozšírenie pojmu „strojová smrť“. Brutalita vojnových štváčov sa nezastavila pred použitím zákerných chemických zbraní (chlór, yperit, fosgén). Následkom tejto neľudskej zbrane úmerne vzrástol aj počet obetí, či doživotne postihnutých – strata zraku, ochrnutie, poškodenie mozgu, popáleniny zmrzačili státisíce, a tak na konci vojny mohli štatistici skonštatovať poranenia, zranenia a trvalé následky u takmer 20 miliónov ľudí, vojakov či civilov.
Premenlivosť a relativitu termínov „zlá“ a „dobrá“ smrť ilustrujú spoločenské tendencie, snažiace sa vtlačiť individuálnej smrti jednotlivca celospoločenský a univerzálny význam, ktorý tragickú (teda pôvodne zlú) smrť povýšil na „obeť“ položenú za spoločne zdieľaný cieľ. A tak ako aj v nasledujúcej 2. svetovej vojne bolo zbytočným položenie života za „vyššie“ ciele a vznešené princípy označované ako hrdinstvo a obeť najvyššia. Paradoxne práve tými, ktorí vojnu zinscenovali, vyhlásili a sami sedeli v bezpečných krytoch ďaleko od krvavých bojísk. Ich ciele sa však v konečnom dôsledku zväčša otočili proti nim samotným.
V dôsledku tejto vojny spočíva aj zánik 4 monarchií: Rakúsko - Uhorsko, Rusko, Nemecko, Turecko. Vznikli nové štáty napr. Slováci, Poliaci... V Rusku získali nezávislosť Litva, Lotyšsko, Estónsko.
11. 11. o jedenástej hodine pred 105 rokmi (1918) (začalo platiť prímerie podpísané už o 5 hodine ráno) sa vojna skončila podpisom kapitulačných protokolov pri meste Compiegne v železničnom vozni. Práve preto sa odvtedy každoročne a v rovnakom čase konajú tisíce pietnych spomienok po celom svete. Aj keď definitívne formálne ukončenie vojny prebehlo podpísaním Parížskych predmestských zmlúv v priebehu rokov 1919-20. (Versaillská zmluva s Nemeckom 28. jún 1919, saintgermainská zmluva s Rakúskom 10. september 1919, neuillyská zmluva s Bulharskom 27. november 1919, trianonská zmluva s Maďarskom 4. jún 1920, sévreská zmluva s Tureckom 10.august 1920).
11. 11. o 11. hodine a 11. minúte sa zišli pri pamätníku padlého vojaka na Trojičnom námestí v Bratislave viacerí miestni obyvatelia a vzácni hostia. Za hlaholu zvonov kostola čítali mená padlých v 1.svetovej vojne vyrytých na pamätníku. Následne privítala prítomných Izabella Jégh a vo svojom príspevku pripomenula historické udalosti tejto hroznej vojny.
Spomienky sa za maďarskú stranu zúčastnil kapitán Tamas Gombos, za mestskú časť Podunajské Biskupice starosta Roman Lamoš, ktorý vo svojom príhovore zdôraznil nepoučiteľnosť generácií ľudstva a početnosť vojnových konfliktov. Za miestnu organizáciu Matice Slovenskej v Podunajských Biskupiciach sa zúčastnil jej predseda Ján Kšiňan, za Slovenskú asociáciu pohrebných a kremačných služieb Agáta Matloňová, prítomná bola riaditeľka školy s vyučovacím jazykom maďarským Monika Nagyová a žiaci, ktorí v rámci programu predniesli básne. Spomienky sa zúčastnili aj príslušníci dobrovoľného hasičského zboru Podunajských Biskupíc.
Celé stretnutie viedla Izabella Jégh, poslankyňa a predseda Komisie kultúry, mládeže a športu. Zapáliť sviečky, položiť kvety prišla aj verejnosť, čo bolo sympatické, s dospelými prišli aj deti. Záver celej pietnej akcie ukončili modlitby za zosnulých a požehnania pre prítomných, ktoré predniesol farár mestskej časti Podunajské Biskupice Jozef Vadkerti.
Záver 1. svetovej vojny
Do polovice roku 1918 nič nenaznačovalo, žeby mala vojna v dohľadnej dobe skončiť. V auguste 1918 sa Dohode podarilo prelomiť nemecké línie a po bitke v Ardenách (26. septembra) sa posúvali smerom k nemeckým hraniciam, čo znamenalo definitívnu porážku Nemecka. Tieto a ďalšie udalosti viedli k tomu, že o mier požiadali jeho spojenci Bulharsko (30. septembra 1918) a Turecko (30. októbra 1918). Nezdarom sa skončil aj rakúsko-uhorský pokus o prekročenie rieky Piava v Taliansku (15. – 23. jún 1918). Nasledoval protiútok (27. októbra 1918), po ktorom začali rakúsko-uhorské vojská ustupovať za hranice rúcajúcej sa monarchie. Dňa 3. novembra už fakticky neexistujúce Rakúsko-Uhorsko podpísalo vo Villa Giusi pri Padove prímerie.
Miesto podpisu Dohody
Francúzska strana vybrala dedinku Rethondes pri veľkom meste Compiegne. V lese bola čistinka, ktorá voľakedy slúžila ako sklad (prekladisko) delostreleckej munície, hlavné však bolo, že na mieste sa nachádzala železničná vlečka (dve koľaje súbežne vedľa seba vo vzdialenosti 100m).
Na jednu koľaj dorazil vlak s vozňom označeným Napoleon III. s nemeckou delegáciou vedenou Matthiasom Erzbergerom. Na druhej ho už čakal osobný vlak maršala Focha s francúzsko-britskou delegáciou.
Vo vlaku bol zaradený reštauračný vozeň č. 2419 D. Vozeň pochádzal zo série 2403-2424. Práve 2419 sa stal celosvetovo známym kvôli udalostiam končiacich 1. svetovú vojnu. Vlak bol ťahaný parnou lokomotívou „Hudson“ typ 232T (až 105 km/hod).
Záver 1. svetovej vojny
Do polovice roku 1918 nič nenaznačovalo, žeby mala vojna v dohľadnej dobe skončiť. V auguste 1918 sa Dohode podarilo prelomiť nemecké línie a po bitke v Ardenách (26. septembra) sa posúvali smerom k nemeckým hraniciam, čo znamenalo definitívnu porážku Nemecka. Tieto a ďalšie udalosti viedli k tomu, že o mier požiadali jeho spojenci Bulharsko (30. septembra 1918) a Turecko (30. októbra 1918). Nezdarom sa skončil aj rakúsko-uhorský pokus o prekročenie rieky Piava v Taliansku (15. – 23. jún 1918). Nasledoval protiútok (27. októbra 1918), po ktorom začali rakúsko-uhorské vojská ustupovať za hranice rúcajúcej sa monarchie. Dňa 3. novembra už fakticky neexistujúce Rakúsko-Uhorsko podpísalo vo Villa Giusi pri Padove prímerie.
Miesto podpisu Dohody
Francúzska strana vybrala dedinku Rethondes pri veľkom meste Compiegne. V lese bola čistinka, ktorá voľakedy slúžila ako sklad (prekladisko) delostreleckej munície, hlavné však bolo, že na mieste sa nachádzala železničná vlečka (dve koľaje súbežne vedľa seba vo vzdialenosti 100m).
Na jednu koľaj dorazil vlak s vozňom označeným Napoleon III. s nemeckou delegáciou vedenou Matthiasom Erzbergerom. Na druhej ho už čakal osobný vlak maršala Focha s francúzsko-britskou delegáciou.
Vo vlaku bol zaradený reštauračný vozeň č. 2419 D. Vozeň pochádzal zo série 2403-2424. Práve 2419 sa stal celosvetovo známym kvôli udalostiam končiacich 1. svetovú vojnu. Vlak bol ťahaný parnou lokomotívou „Hudson“ typ 232T (až 105 km/hod).
Po rôznych peripetiách a rozličných miestach i výstav postavili na mieste schôdzky (v priestoroch železničnej vlečky) na čistinke pri Rethondes múzeum pre tento vozeň. Fochov 2419 D skončil svoju existenciu po tom ako 20.júna 1940 príslušníci Organizácie Todt vyhodili do vzduchu budovu múzea, vozeň vytiahli a ... Po vojne bola už 11. novembra 1950 plne zrekonštruovaná budova múzea a zničený vozeň Foch 2419 D nahradil 2439 D rovnakej série.
Prímerie v Compiegne v železničnom vagóne prijal zo strany Nemecka francúzsky maršal Ferdinand Foch, ktorý viedol delegáciu Dohody. Z prítomných spomeňme Prvého námorného lorda Británie Rosslyna Wemyssa, štábného dôstojníka maršála Focha francúzského generála Maxime Weyganda, kontraadmirála Royal Navy Georga Hope, kapitána Royal Navy Jacka Marriotta.
V posledný deň 11. novembra až po mier zbraní padlo ešte 11 tisíc vojakov zabitých v boji.
Prvý zabitý vojak v tejto vojne sa volal John Parr z Británie a je pochovaný na vojenskom cintoríne St. Symphorien v Belgicku. Paradoxne vedľa neho leží George Ellison z Británie, ktorý bol zabitý o 9:30 hodine 11.11.1918 teda 90 minút pred tým, ako začalo platiť prímerie.
V posledný deň vojny pred prímerím boli zabití títo vojaci:
9:30 George Edwin Ellison, vojak, Británia
10:45 Augustin Trébuchon, vojak, Francúzsko (omylom zabitý vlastnými vojakmi)
10:45 Marcel Toussaint Terfve, vojak, Belgicko
10:58 George Lawrence Price, vojak, Canada
10:59 Henri Gunther, vojak, Amerika (posmrtne mu bola prinavrátená hodnosť seržanta)
Prímerie v Compiegne v železničnom vagóne prijal zo strany Nemecka francúzsky maršal Ferdinand Foch, ktorý viedol delegáciu Dohody. Z prítomných spomeňme Prvého námorného lorda Británie Rosslyna Wemyssa, štábného dôstojníka maršála Focha francúzského generála Maxime Weyganda, kontraadmirála Royal Navy Georga Hope, kapitána Royal Navy Jacka Marriotta.
V posledný deň 11. novembra až po mier zbraní padlo ešte 11 tisíc vojakov zabitých v boji.
Prvý zabitý vojak v tejto vojne sa volal John Parr z Británie a je pochovaný na vojenskom cintoríne St. Symphorien v Belgicku. Paradoxne vedľa neho leží George Ellison z Británie, ktorý bol zabitý o 9:30 hodine 11.11.1918 teda 90 minút pred tým, ako začalo platiť prímerie.
V posledný deň vojny pred prímerím boli zabití títo vojaci:
9:30 George Edwin Ellison, vojak, Británia
10:45 Augustin Trébuchon, vojak, Francúzsko (omylom zabitý vlastnými vojakmi)
10:45 Marcel Toussaint Terfve, vojak, Belgicko
10:58 George Lawrence Price, vojak, Canada
10:59 Henri Gunther, vojak, Amerika (posmrtne mu bola prinavrátená hodnosť seržanta)
Zdroje:
https://www.youtube.com/@POSTOJTV
https://www.pohrebnictvo.sk/smrt-nie-je-tabu/
https://www.pohrebnictvo.sk/ucast-na-medzinarodnej-spomienke/
https://www.vhu.sk/prva-svetova-vojna-ii-cast/
https://war-documentary.info/
