Príprava na jesenné sviatky je v plnom prúde
Bratislava - Slovensko Je tu obdobie jesenných sviatkov, ktoré v našej kultúre majú svoje korene od približne 4. storočia nášho letopočtu. Príprava miesta posledného odpočinku našich drahých zosnulých na tieto dni začína oveľa skôr. Ľudia hrobové miesta upravujú, skrášľujú a zdobia. Aj keď na hroboch neboli takmer celý rok, teraz je ten čas, kedy sa na cintorínoch striedajú celé generácie a svojim spôsobom sa tešia na vyvrcholenie, kedy tmu na cintorínoch vystriedajú státisíce sviečok, kahancov a elektrických svetielok.
Históriu a celkový pohľad na tieto sviatky nám bližšie objasňuje PhDr. Margita Jágerová PhD., etnologička, pracovníčka Katedry etnológie a folkloristiky FF UKF v Nitre.
Ide o dva termíny spojené so spomienkou na zosnulých, pričom starším termínom je deň Všechsvätých. Bol ustanovený už v 4. storočí vo východnej cirkvi, kde sa podnes slávi v prvú nedeľu po Turícach.
Jeho podstatou bolo pôvodne uctievanie pamiatky tých svätých, ktorí neboli oslavovaní jednotlivo v cirkevnom kalendári. V 7. storočí dal pápež Bonifác IV. do rímskeho Panteónu preniesť kosti viacerých mučeníkov a 13. mája bol v cirkvi slávený sviatok všetkých mučeníkov. Pápež Gregor IV. v roku 835 určil termín tohto sviatku na 1. november, pričom všeobecne bol ustanovený ako centrálny sviatok celej cirkvi až po Tridentskom koncile v r. 1549. Mal byť zasvätený všetkým, ktorí dosiahli svojimi skutkami večnú blaženosť, a ku ktorým by sa mala obracať pozornosť všetkých veriacich na orodovanie za spásu duší.
Druhým termínom je Pamiatka zosnulých, ľudovo nazývaný Dušičky. Vznikol na podnet opáta benediktínskeho rádu Odilona vo Francúzsku v r. 998, až neskôr sa postupne rozšíril do celej západnej cirkvi. V tento deň si veriaci mali uctiť pamiatku všetkých ostatných zosnulých. Panovala viera v schopnosť živých urýchliť vyslobodenie duší z očistca slúžením zádušných omší, vykonávaním dobrých skutkov, modlením. Za týmto účelom sa vykonávali spomínané úkony či už v kostoloch, ale i na cintorínoch, po celé stáročia sa realizovali návštevy na pohrebiskách, ale i špecifické úkony ako zapaľovanie sviečok, symbolov večného svetla a očisty, nosenie darov vo forme jedál a pitia na hroby, obradového oplakávania, v poslednom storočí však najmä úprava a patričné dekorovanie miest pochovania.
Slávenie tohto sviatku nabralo za posledné desaťročia nové rozmery a iný charakter. V súčasnosti ide o najmasovejšie slávený sviatok, a to či už veriacimi, ale i neveriacimi, členmi kresťanských či príslušníkmi viacerých ďalších cirkví. Predchádza mu zvýšená pozornosť spojená s úpravou hrobov rodinných príslušníkov, ich vyčistenie, úprava, dekorovanie.
Históriu a celkový pohľad na tieto sviatky nám bližšie objasňuje PhDr. Margita Jágerová PhD., etnologička, pracovníčka Katedry etnológie a folkloristiky FF UKF v Nitre.
Ide o dva termíny spojené so spomienkou na zosnulých, pričom starším termínom je deň Všechsvätých. Bol ustanovený už v 4. storočí vo východnej cirkvi, kde sa podnes slávi v prvú nedeľu po Turícach.
Jeho podstatou bolo pôvodne uctievanie pamiatky tých svätých, ktorí neboli oslavovaní jednotlivo v cirkevnom kalendári. V 7. storočí dal pápež Bonifác IV. do rímskeho Panteónu preniesť kosti viacerých mučeníkov a 13. mája bol v cirkvi slávený sviatok všetkých mučeníkov. Pápež Gregor IV. v roku 835 určil termín tohto sviatku na 1. november, pričom všeobecne bol ustanovený ako centrálny sviatok celej cirkvi až po Tridentskom koncile v r. 1549. Mal byť zasvätený všetkým, ktorí dosiahli svojimi skutkami večnú blaženosť, a ku ktorým by sa mala obracať pozornosť všetkých veriacich na orodovanie za spásu duší.
Druhým termínom je Pamiatka zosnulých, ľudovo nazývaný Dušičky. Vznikol na podnet opáta benediktínskeho rádu Odilona vo Francúzsku v r. 998, až neskôr sa postupne rozšíril do celej západnej cirkvi. V tento deň si veriaci mali uctiť pamiatku všetkých ostatných zosnulých. Panovala viera v schopnosť živých urýchliť vyslobodenie duší z očistca slúžením zádušných omší, vykonávaním dobrých skutkov, modlením. Za týmto účelom sa vykonávali spomínané úkony či už v kostoloch, ale i na cintorínoch, po celé stáročia sa realizovali návštevy na pohrebiskách, ale i špecifické úkony ako zapaľovanie sviečok, symbolov večného svetla a očisty, nosenie darov vo forme jedál a pitia na hroby, obradového oplakávania, v poslednom storočí však najmä úprava a patričné dekorovanie miest pochovania.
Slávenie tohto sviatku nabralo za posledné desaťročia nové rozmery a iný charakter. V súčasnosti ide o najmasovejšie slávený sviatok, a to či už veriacimi, ale i neveriacimi, členmi kresťanských či príslušníkmi viacerých ďalších cirkví. Predchádza mu zvýšená pozornosť spojená s úpravou hrobov rodinných príslušníkov, ich vyčistenie, úprava, dekorovanie.
Niekdajšie obkladanie machom, čečinou, sušenými plodmi, doma vyrábanými papierovými kvetmi, stálo zelenými rastlinami, dnes nahradili najmä plastové vence, dekorácie, ale i za posledné desaťročia celoslovensky rozšírené dekorovanie hrobov živými kvetmi - chryzantémami, ktoré v súčasnosti možno pokladať za typický kvet spojený práve s priestorom cintorína a úctou k zosnulým. V súčasnosti je veľmi intenzívne akcentovaný aj sociálny aspekt tohto sviatku. Ide o príležitosť na stretnutie rodiny, známych, rodákov, na istý moment sa vraciame ku svojim koreňom, k predkom, preto je u nás toto obdobie spojené s cestovaním do miesta rodiska.
Tieto sviatky sa týkajú všetkých vekových a sociálnych vrstiev (aj detí, ktoré sú z mnohých iných slávností vylučované), pričom ich napĺňame spoločnými návštevami cintorína, modlíme sa, rozjímame nad hrobmi, spomíname na zosnulých, zapaľujeme sviečky, kahance, lampáše nielen na hroboch, ale i v bezprostrednom okolí centrálnych krížov na cintorínoch, kladieme vence a ozdoby na hroby, niekedy i rôzne ďalšie dary pre zosnulých a rôzne spomienkové predmety.
Pred časom naša redakcia robila prieskum, ktorý sa týkal ceny akú väčšinou pozostalí zaplatia za výzdobu, úpravu jedného hrobového miesta. Vynechajme minimálne i maximálne sumy a zlatú strednú cestu podľa 43% odpovedajúcich nájdeme vo výške 15 až 20,- € (1 hrob). Pri dvojhrobe túto sumu zdvojnásobíme atď. a môžeme sa tak pri početnejšej rodine dostať aj na sto a viac €, nehovoriac o cestovaní a ostatných nákladoch.
O tom ako tieto sviatky budú prebiehať vás budeme informovať v niektorých z ďalších článkov.
Pozrite si fotogalériu pod článkom
Pripravil Pavel Ondera, dostupné materiály PhDr. Margita Jágerová PhD. © Slovenské pohrebníctvo
publikované na portáli SP net 10. 2022
publikované na portáli SP net 10. 2022
