Záchranári

29.06.2020

Nástrahy Zemplínskej šíravy

Zemplínska šírava je rozlohou najväčšia a zároveň druhá najobjemnejšia vodná nádrž na území Slovenska. Jej využitie je rôznorodé. Slúži na chladenie blokov elektrárne Vojany, na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy a plní významnú funkciu v oblasti protipovodňovej ochrany. Je taktiež obľúbenou rekreačnou zónou so siedmimi turistickými strediskami.  Takmer pätinu jej plochy zaberá chránený areál, kde sa vyskytuje až 37 vzácnych druhov vtákov.

 V hblinách tejto nádže však vyhaslo mnoho ľudských životov. Podľa Pavla Skybu, vedúceho plavca – záchranára pre katastrálnu oblasť obce Vinné, je príčin utopenia viacero. Hlavnými príčinami sú preceňovanie vlastných plaveckých schopností, požívanie alkoholických nápojov a poveternostné vplyvy. Severný vietor tu býva obzvlášť silný a zvykne unášať ľudí na lacných nafukovačkách. Pritom, ako upozorňuje Pavol Skyba: „Ak sa ľudia plavia na bezpečných plavidlách, napríklad na lodiach alebo na vodných bicykloch, žiadne nebezpečenstvo nehrozí.“

 
Pavol Skyba
Pavol Skyba
Skyba, ktorý na plážach Zemplínskej šíravy trávi ako záchranár už 29. letnú sezónu, taktiež tvrdí, že na Šírave obvykle nedochádza k prudkým výkyvom počasia. Výnimkou bol rok 1992, keď silný severák odvial rekreantov na vodných bicykloch ďaleko od brehu a deväť z nich zahynulo. Do záchranných akcií sa vtedy zapojil aj Skyba, a hoci už odvtedy prešlo veľa rokov, ten deň má stále v živej pamäti. „Bolo ideálne počasie, žiadna predpoveď nehlásila búrku. Ten prudký vietor sa strhol z jasného neba. Bez toho, aby pršalo alebo hrmelo. Takú prudkú zmenu počasia nikto nečakal“, približuje Skyba. Tragédii sa pritom, podľa neho, dalo predísť. Stačilo poskytnúť záchranárom kvalitnejšie plavidlo. Vetchý motorový čln Vodnej záchrannej služby (VZS), na ktorý premiestnili rekreantov z vodných bicyklov, sa totiž v prudkých vlnách potopil so zachránenými. Išlo teda v prvom rade o zlyhanie tých, ktorí dovolili, aby takýto čln mohol slúžiť VZS.

Tragédia, na druhej strane, prispela ku skvalitneniu výstroje VZS. Za milión a pol vtedajších slovenských korún bol zakúpený záchranný motorový čln spĺňajúci parametre nepotopiteľnej lode, ktorý dodnes kotví v rekreačnom stredisku Medvedia hora, neďaleko miesta spomínaného nešťastia. Neskôr, zhruba po šiestich rokoch, v dôsledku prenosu kompetencií na mestá a obce, čln získala obec Kaluža, a tá ho VZS neposkytuje. Záchranársky čln teda, paradoxne, nie je k dispozícii záchranárom. Tí sa musia uspokojiť s veslicou. Skyba je však presvedčený o tom, že v prípade búrky by nepomohla. „Neviem si predstaviť, že by sme pri silnom vetre alebo počas búrky zachraňovali ľudí s touto obyčajnou veslicou“, rozhorčuje sa, „Táto veslica je záchranným člnom vlastne iba vďaka tomu, že je na nej namaľovaný červený kríž.“

Skyba sa už niekoľko rokov snaží o zabezpečenie kvalitného motorového záchranného člna, ale kvôli oklieštenému rozpočtu obce Vinné dostáva stále tú istú zamietavú odpoveď. „Jedine nejaká ďalšia tragédia podobná tej, ktorá sa stala v roku 1992, pohne ľady, a potom sa už nájdu aj finančné prostriedky“, myslí si Skyba a súčasne dodáva, že v čase pred decentralizáciou verejnej správy, bola VZS na Zemplínskej šírave riešená omnoho lepšie. V dennej smene bolo 16 plavčíkov pod vedením jedného skúseného plavca – záchranára a spomínaný motorový čln bol k dispozícii pre všetky rekreačné strediská. Teraz si pláže na šírave podelili tri obce – Vinné, Kaluža a Klokočov a každá obec si zabezpečuje záchranárov samostatne.

K ochrane ľudských životov by podľa Skybu mohlo prispieť tiež nadviazanie spolupráce VZS so Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ). On sám už v minulosti niekoľko ráz žiadal, aby SHMÚ hlásilo prostredníctvom notifikácií strediskám VZS na Šírave informácie o blížiacom sa prudkom vetre, či búrkach v okolí. Dostal však odpoveď, že SHMÚ udáva výstrahy iba pre celé regióny.

Pri návratoch do histórie VZS na Šírave záchranár pripomína i niekdajšiu návštevnosť nádrže, ktorá sa vraj nedá porovnať s tou dnešnou. Voľakedy bývali tunajšie pláže preplnené, ale po páde režimu v 89. a následnom otvorení hraníc počet rekreantov výrazne klesol. Podľa hygienikov pritom Šírava kvalitou vody patrí k najkvalitnejším kúpaliskám a ani polychlórované bifenyly, tzv. PCB látky, ktoré sa z neďalekej fabriky Chemko Strážske dostali spolu s chemickým odpadom z továrne Chemlon Humenné až do vôd nádrže, kvalitu vody neovplyvnili. Podľa oficiálneho stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Michalovciach z roku 2013 sú PCB látky vo vode málo rozpustné, a preto riziko z kúpania v Zemplínskej šírave nehrozí.

PCB látky sa však dobre rozpúšťajú v tuku, a preto je zakázané jesť mäso z tu ulovených rýb. Pitvy vodných živočíchov zo Šíravy totiž každoročne potvrdzujú prítomnosť PCB látok v ich tuku. Pre rybárov teda platí pravidlo: „Chyť a pusť!“ PCB látky sa taktiež usádzajú na dne nádrže. Problematika znečistenia Šíravy zaujala aj výbor OSN, ktorý plánoval dať Slovensku 10 miliónov dolárov na jej revitalizáciu, avšak slovenská vláda túto možnosť napokon nevyužila. Pomoc ponúkol i nórsky finančný mechanizmus, ktorý poskytol štyri milióny eur na ozdravenie vôd nádrže, avšak tieto prostriedky boli použité na rekonštrukciu čerpacích staníc vo východoslovenskej nížine.

Jediným prínosom skutočnosti, že vody Šíravy neboli revitalizované a zrejme aj vďaka tomu toto miesto zďaleka nenavštevuje toľko rekreantov ako kedysi, je zníženie počtu utopených.
 
ponton
Policajný pontón

Napríklad v tomto roku ešte VZS nemusela priamo zachraňovať žiadneho topiaceho sa človeka. Namiesto toho sa plavčíci môžu venovať preventívnym akciám, najmä sťahovaniu ľudí na nafukovačkách alebo na malých nafukovacích vesliciach, ktorých unáša severný vietor, z vodnej plochy. Jedno nešťastie sa však v tomto roku na Šírave predsa stalo. 1. augusta sa tu utopil iba 29-ročný Michalovčan. Mladý muž bol pritom zdravý a údajne ani nepožil alkoholické nápoje. V takýchto prípadoch smrť najčastejšie zapríčiní kŕč alebo vdýchnutie priveľkého množstva vody do pľúc. Ale Pavol Skyba je presvedčený, že tomuto nešťastiu sa dalo predísť. Kedysi totiž na Bielej hore stredisko VZS existovalo, ale kvôli majetko-právnym sporom bolo zrušené a teraz sa tu rekreanti kúpu na vlastnú zodpovednosť.

K ďalšej tragédii takmer došlo aj niekoľko dní po utopení mladého Michalovčana, keď plavidlo skupiny rekreantov odvial silný vietor ďaleko od pobrežia. Na pomoc si vtedy musel privolať políciu, ktorá na Šírave disponuje jedným motorovým člnom, a tá ešte skontaktovala hasičský zbor, ktorý má k dispozícii dve plavidlá. A tak sa vďaka súčinnosti týchto troch záchranných zložiek podarilo rekreantom pomôcť.

Silný vietor spôsobuje starosti aj synovi Pavla Skybu, ktorý pokračuje v otcových šľapajach a druhý rok sa ako plavčík – záchranár vracia na pláže Zemplínskej šíravy, aby tu počas letnej sezóny dohliadal na bezpečnosť rekreantov. Mladý plavčík považuje vietor unášajúci ľudí na nafukovačkách za najväčšie nebezpečenstvo, ktoré číha na návštevníkov Zemplínskej šíravy.
 
Obaja záchranári však dúfajú, že severák už nikdy nedosiahne takú intenzitu ako v roku 1992.

Pripravil Mgr. Pavol Ičo, foto archív autora © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní print SP III. 2017
web 06.2020
 
 
Späť na tému Profesionáli
Podporte náš článok
Fotogaléria k článku

Dnes je: 02.12.2020

Meniny má: Bibiána

Mapa členov - sidebar
Inzercia
06.11.2020

Očakávané výstavy, akcie

Zobraziť viac >
31.07.2019

Pohrebné vozidlo Mercedes

Zobraziť viac >
19.06.2019

Miesto pre vašu inzerciu

Zobraziť viac >

sapaks
sutaz vo vykope
EFFS
slovak funeral