Na Slovensku otvorili prvé balzamačné pracovisko
Kátov 28. 1. 2022 . Po niekoľkoročnom úsilí profesionálov v oblasti pohrebníctva sa podarilo prelomiť ľady a kompetentné inštitúcie vydali súhlasné stanovisko na otvorenie konzervačného a balzamačného pracoviska. Prvý slovenský balzamovač Bc. Radoslav Pekar, ktorý pôsobí v Skalici a okolí absolvoval neľahký i finančne náročný kurz u školiteľa v susednej Českej republike.
Prvý český balzamovač JUDr. Mgr. Peter Rambousek MBIE má oprávnenie školiť záujemcov o výkon tohto remesla. Platnosť vydaných osvedčení zahŕňa celú Európu vrátane britských ostrovov a od roku 2017 aj Slovensko.
Na slávnostnom otvorení balzamačného pracoviska v obci Kátov sa okrem starostky obce Ing. Ivany Chrenkovej a primátora mesta Holíč PhDr. Zdenko Čambala zúčastnili za Slovenskú asociáciu pohrebných a kremačných služieb SAPaKS predseda Ladislav Stríž, podpredsedovia Vladimír Ecker a Michal Katreniak.
Okrem pozvaných zástupcov médií boli prítomní aj kolegovia z Českej republiky, Miroslav Hanák, majiteľ jedného z najmodernejších krematórií v Hustopečích, balzamovač JUDr. Mgr. Peter Rambousek MBIE, za Sdružení pohřebnictví ČR Hanka Svěchotová, a členovia SAPaKS.
Prítomných privítal Vladimír Ecker, po ňom vyzdvihol dôležitosť tohto nového pracoviska (prvého na Slovensku) Ladislav Stríž. Prítomným sa prihovorila aj starostka Ivana Chrenková, primátor Holíča Zdenko Čambala a balzamovač Peter Rambousek. Nasledovalo slávnostné prestrihnutie pásky Ladislavom Strížom a prvým slovenským balzamovačom Radoslavom Pekarom.
Prvý český balzamovač JUDr. Mgr. Peter Rambousek MBIE má oprávnenie školiť záujemcov o výkon tohto remesla. Platnosť vydaných osvedčení zahŕňa celú Európu vrátane britských ostrovov a od roku 2017 aj Slovensko.
Na slávnostnom otvorení balzamačného pracoviska v obci Kátov sa okrem starostky obce Ing. Ivany Chrenkovej a primátora mesta Holíč PhDr. Zdenko Čambala zúčastnili za Slovenskú asociáciu pohrebných a kremačných služieb SAPaKS predseda Ladislav Stríž, podpredsedovia Vladimír Ecker a Michal Katreniak.
Okrem pozvaných zástupcov médií boli prítomní aj kolegovia z Českej republiky, Miroslav Hanák, majiteľ jedného z najmodernejších krematórií v Hustopečích, balzamovač JUDr. Mgr. Peter Rambousek MBIE, za Sdružení pohřebnictví ČR Hanka Svěchotová, a členovia SAPaKS.
Prítomných privítal Vladimír Ecker, po ňom vyzdvihol dôležitosť tohto nového pracoviska (prvého na Slovensku) Ladislav Stríž. Prítomným sa prihovorila aj starostka Ivana Chrenková, primátor Holíča Zdenko Čambala a balzamovač Peter Rambousek. Nasledovalo slávnostné prestrihnutie pásky Ladislavom Strížom a prvým slovenským balzamovačom Radoslavom Pekarom.
foto Pavel Ondera
Prečo je konzervácia a balzamácia potrebná
V starom Egypte sa začalo s mumifikovaním zosnulých, ktoré patrí medzi najzáhadnejšie spôsoby posmrtného kultového aktu dávnych kultúr. Počiatky mumifikovania v starovekom Egypte sú staré ako samotná civilizácia. Ide vlastne o konzervovanie mŕtveho tela osoby vysušovaním alebo balzamovaním.
Dôvody prečo sa používa konzervácia a balzamácia dnes nemajú nič spoločné s kultom zachovania tela po prechode do ríše duchov. Ide o oveľa praktickejší dôvod. Citát zo staršieho článku na našich stránkach. "U zosnulých začína behom pár hodín proces, ktorý vedie k odumretiu aj poslednej živej bunky v tele a nastáva rozklad tela (dekompozícia). Enzýmy uvoľnené z popraskaných bunkových stien sa dostávajú do vnútorných orgánov, ktoré postupne začnú tráviť samé seba. V procese rozkladu zohrávajú významnú úlohu agresívne tráviace enzýmy uvoľnené z pankreasu. Najmä tie štiepia okolité tkanivá. Na rozklade tela sa okrem enzýmov podieľajú aj milióny baktérií a ďalších mikroorganizmov, ktoré počas života človeka existujú v symbióze s organizmom. Vzduch v okolí mŕtvoly nasýtia zlúčeniny putrescínu a kadaverínu zodpovedné za posmrtný zápach." (Koniec citátu).
Tomuto všetkému má zabrániť konzervácia alebo balzamácia. Ide najmä o prípady, kedy telesné ostatky treba dopraviť tisíce kilometrov do rodnej zeme, ale taktiež ide o prípady, kedy si pozostalí želajú uloženie tela do hrobky, kde rakva aj keď vzduchotesná, nie je zasypaná zeminou a telo tak nebude podliehať rozkladu, ktorý v zemi trvá zvyčajne 8 až 10 rokov. Ošetrenie a balzamácia tela má tiež vplyv na stav telesnej schránky po smrti o čom nám viac povie Radoslav Pekar.
Rozdiel medzi konzerváciou a balzamáciou
Konzervácia je spôsob ošetrenia tela, ktorý oddiali proces rozkladu na určitý požadovaný čas, počas ktorej môže v rámci repatriácie (návrat do vlasti) prebehnúť prevoz a následná rozlúčka za vyšších hygienických opatrení tela zosnulého. Zväčša sa tento spôsob využíva pri kratších medzištátnych prevozoch.
Balzamovanie tela vyžadujú letecké spoločnosti, ktoré dopravujú ostatky po celom svete a časový horizont je výrazne dlhší. Balzamácia je spôsob ošetrenia tela za použitia chemických prípravkov, ktoré majú zabrániť dekompozícii (rozkladu a rozpadu).
V starom Egypte sa začalo s mumifikovaním zosnulých, ktoré patrí medzi najzáhadnejšie spôsoby posmrtného kultového aktu dávnych kultúr. Počiatky mumifikovania v starovekom Egypte sú staré ako samotná civilizácia. Ide vlastne o konzervovanie mŕtveho tela osoby vysušovaním alebo balzamovaním.
Dôvody prečo sa používa konzervácia a balzamácia dnes nemajú nič spoločné s kultom zachovania tela po prechode do ríše duchov. Ide o oveľa praktickejší dôvod. Citát zo staršieho článku na našich stránkach. "U zosnulých začína behom pár hodín proces, ktorý vedie k odumretiu aj poslednej živej bunky v tele a nastáva rozklad tela (dekompozícia). Enzýmy uvoľnené z popraskaných bunkových stien sa dostávajú do vnútorných orgánov, ktoré postupne začnú tráviť samé seba. V procese rozkladu zohrávajú významnú úlohu agresívne tráviace enzýmy uvoľnené z pankreasu. Najmä tie štiepia okolité tkanivá. Na rozklade tela sa okrem enzýmov podieľajú aj milióny baktérií a ďalších mikroorganizmov, ktoré počas života človeka existujú v symbióze s organizmom. Vzduch v okolí mŕtvoly nasýtia zlúčeniny putrescínu a kadaverínu zodpovedné za posmrtný zápach." (Koniec citátu).
Tomuto všetkému má zabrániť konzervácia alebo balzamácia. Ide najmä o prípady, kedy telesné ostatky treba dopraviť tisíce kilometrov do rodnej zeme, ale taktiež ide o prípady, kedy si pozostalí želajú uloženie tela do hrobky, kde rakva aj keď vzduchotesná, nie je zasypaná zeminou a telo tak nebude podliehať rozkladu, ktorý v zemi trvá zvyčajne 8 až 10 rokov. Ošetrenie a balzamácia tela má tiež vplyv na stav telesnej schránky po smrti o čom nám viac povie Radoslav Pekar.
Rozdiel medzi konzerváciou a balzamáciou
Konzervácia je spôsob ošetrenia tela, ktorý oddiali proces rozkladu na určitý požadovaný čas, počas ktorej môže v rámci repatriácie (návrat do vlasti) prebehnúť prevoz a následná rozlúčka za vyšších hygienických opatrení tela zosnulého. Zväčša sa tento spôsob využíva pri kratších medzištátnych prevozoch.
Balzamovanie tela vyžadujú letecké spoločnosti, ktoré dopravujú ostatky po celom svete a časový horizont je výrazne dlhší. Balzamácia je spôsob ošetrenia tela za použitia chemických prípravkov, ktoré majú zabrániť dekompozícii (rozkladu a rozpadu).
Ako bude prebiehať konzervácia a balzamácia
Prítomným celý postup ako aj dôvody ozrejmil Radoslav Pekar. „Konzervácia a balzamácia sú postupy, ktoré sa líšia len v použití materiálov a dokonalosti vpravenia balzamačných prípravkov do tiel zosnulých. Venujme sa balzamácii, ktorá môže trvať vzhľadom na stav tela a jeho hmotnosť 16 hodín až dva dni. Musím podotknúť, že kratšiu dobu trvá balzamácia tela, ktoré nepodstúpilo pitvu, pretože celé krvné riečište je neporušené. V prípade, že telo podstúpilo autopsiu (pitvu), prípadne má rozsiahle devastačné poranenia, je potrebné jednotlivé časti tela zosnulého balzamovať zvlášť. Pri vpravení chémie do tiel zosnulých dochádza prakticky k vnútornej dezinfekcii a ku vyplaveniu a zastaveniu procesov rozpadu bunečného charakteru tkanív a orgánov. Okrem tohto efektu, ktorý je prioritný, prichádza aj k návratu tekutín do miest, ktoré už opustili a telo tak deformovali. Preto ľudia zisťujú, že telo po balzamácii vyzerá ako živé aj s efektom farby pokožky, plnosti líc, tváre, svalstva. Používame na oživenie pokožky taktiež farbivo (máme 4 rasy a preto 4 farby) a aj vonné látky i balzamačné krémy, ktoré sa vtierajú do pokožky doslova milimeter po milimetri. Vďaka tejto používanej chémii, ktorú dovážame až zo Spojeného kráľovstva je telo dokonale balzamované a riziko prenosu nákazy, choroby na ktorú zosnulý skonal prakticky nulové.“
Ladislav Stríž: „Prevozy do zahraničia, zvlášť v prípade leteckých spoločností sa tak stávajú vďaka dostupnej balzamácii pre Slovensko bezproblémovými.“
Vladimír Ecker: „Pohreb je premiéra i derniéra zároveň, opakovať sa v žiadnom prípade nedá, preto je príprava tela zosnulého na rozlúčku prioritou, ktorú si zapamätajú nielen najbližší príbuzní, ale všetci účastníci obradu.“
Petr Rambousek: „Otvorenie tohto pracoviska pozdvihlo úroveň slovenského pohrebníctva. V prípade balzamácie sa už nemusia pohrebné služby obracať na Viedeň či Budapešť. Význam balzamácie nespočíva len v zdravotných dôvodoch, ale aj v estetických. Často počujeme, že zosnulý pri obrade vypadal lepšie ako v nemocnici.“
Radoslav Pekar: „Behom prvého roka predpokladám záujem verejnosti na zatiaľ nízkej úrovni, približne 20 balzamácií, konzervácií ročne. Verím však, že tak ako je stúpajúci trend v okolitých štátoch (napr. v ČR ide o viac ako 150), bude i u nás záujem narastať.“
O tom, aký bude záujem o túto službu, prípadne aj ďalšie rozhovory a novinky z tejto oblasti prinesieme v niektorom z našich budúcich článkov.
Prítomným celý postup ako aj dôvody ozrejmil Radoslav Pekar. „Konzervácia a balzamácia sú postupy, ktoré sa líšia len v použití materiálov a dokonalosti vpravenia balzamačných prípravkov do tiel zosnulých. Venujme sa balzamácii, ktorá môže trvať vzhľadom na stav tela a jeho hmotnosť 16 hodín až dva dni. Musím podotknúť, že kratšiu dobu trvá balzamácia tela, ktoré nepodstúpilo pitvu, pretože celé krvné riečište je neporušené. V prípade, že telo podstúpilo autopsiu (pitvu), prípadne má rozsiahle devastačné poranenia, je potrebné jednotlivé časti tela zosnulého balzamovať zvlášť. Pri vpravení chémie do tiel zosnulých dochádza prakticky k vnútornej dezinfekcii a ku vyplaveniu a zastaveniu procesov rozpadu bunečného charakteru tkanív a orgánov. Okrem tohto efektu, ktorý je prioritný, prichádza aj k návratu tekutín do miest, ktoré už opustili a telo tak deformovali. Preto ľudia zisťujú, že telo po balzamácii vyzerá ako živé aj s efektom farby pokožky, plnosti líc, tváre, svalstva. Používame na oživenie pokožky taktiež farbivo (máme 4 rasy a preto 4 farby) a aj vonné látky i balzamačné krémy, ktoré sa vtierajú do pokožky doslova milimeter po milimetri. Vďaka tejto používanej chémii, ktorú dovážame až zo Spojeného kráľovstva je telo dokonale balzamované a riziko prenosu nákazy, choroby na ktorú zosnulý skonal prakticky nulové.“
Ladislav Stríž: „Prevozy do zahraničia, zvlášť v prípade leteckých spoločností sa tak stávajú vďaka dostupnej balzamácii pre Slovensko bezproblémovými.“
Vladimír Ecker: „Pohreb je premiéra i derniéra zároveň, opakovať sa v žiadnom prípade nedá, preto je príprava tela zosnulého na rozlúčku prioritou, ktorú si zapamätajú nielen najbližší príbuzní, ale všetci účastníci obradu.“
Petr Rambousek: „Otvorenie tohto pracoviska pozdvihlo úroveň slovenského pohrebníctva. V prípade balzamácie sa už nemusia pohrebné služby obracať na Viedeň či Budapešť. Význam balzamácie nespočíva len v zdravotných dôvodoch, ale aj v estetických. Často počujeme, že zosnulý pri obrade vypadal lepšie ako v nemocnici.“
Radoslav Pekar: „Behom prvého roka predpokladám záujem verejnosti na zatiaľ nízkej úrovni, približne 20 balzamácií, konzervácií ročne. Verím však, že tak ako je stúpajúci trend v okolitých štátoch (napr. v ČR ide o viac ako 150), bude i u nás záujem narastať.“
O tom, aký bude záujem o túto službu, prípadne aj ďalšie rozhovory a novinky z tejto oblasti prinesieme v niektorom z našich budúcich článkov.
Pozrite si fotogalériu pod článkom a tiež reportáž televízie TA 3 a článok miestneho periodika Na Záhorí
