Hrhovský cintorín
Cintorín v obci Hrhov neďaleko Rožňavy je rozdelený na tri sektory – sektor A je určený pre zosnulých rímskokatolíckeho vyznania, v sektore B sú pochovaní bývalí príslušníci reformovanej (kalvínskej) cirkvi a sektor C patrí pohrebisku Židov.
Za hlavné časti cintorína však možno považovať iba sektory A a B, keďže na židovskom pohrebisku sa už nepochováva a na hrobové miesta tu ani nie sú uzavreté nájomné zmluvy, pretože sa nedajú identifikovať nájomcovia. Ide teda o tzv. uzavreté pohrebisko.
Na hrhovskom cintoríne je pomerne veľa voľnej plochy na pochovávanie, pohrebisko je pekne upravené, čisté, sú tu tiež staršie hroby s nečitateľnými dátumami či hrobové miesta značené drevenými kolmi, aké môžeme nájsť aj na iných pohrebiskách na juhu Slovenska.
Súčasťou cintorínskeho areálu je Dom smútku, prívod vody tu zabezpečuje viacero vodovodných prípojok a veľkým plusom je i vkusné umiestnenie kontajnerov pozdĺž hlavnej komunikácie prechádzajúcej stredom cintorína.
Bizarne pôsobí len použitie starého plechového hrnca ako držiaka náhrobku v tvare kríža, ale ináč ide o vzorové pietne miesto. Pohrebisko je verejnosti prístupné neobmedzene, vjazd s osobnými motorovými vozidlami je povolený po vyhradených komunikáciách, a to za účelom dopravy rakvy s ľudskými pozostatkami, dopravy materiálu na výstavbu a rekonštrukciu pomníkov či obrubníkov a dopravy nevládnych alebo zdravotne postihnutých osôb v čase od 7:00 do 20:00.
Zriaďovateľom a prevádzkovateľom cintorína je obec Hrhov, ktorá prenajíma Dom smútku súkromnej firme, zaoberajúcej sa organizovaním a zabezpečením pohrebného obradu a úpravou mŕtvych. Podľa pracovníčky hrhovského obecného úradu Mgr. Denisy Šivárovej na cintoríne v súčasnosti neplatia žiadne opatrenia a obmedzenia nad rámec prevádzkového poriadku (t. j. platí iba zákaz vodenia psov, zákaz vstupu pod vplyvom alkoholu a omamných látok atď.), na základe pokynov Regionálneho úradu verejného zdravotníctva sa však v rámci hygieny a prevencie dbá na zvýšenú dezinfekciu.
V súvislosti s prijatými obmedzeniami a opatreniami vo vzťahu k navštevovaniu cintorína v Hrhove nezaznamenali žiadne sťažnosti, ohlasy či nápady na zlepšenie, ale miestni sa ozývajú ohľadom uzatvárania zmlúv o prenájme hrobových miest, pričom sa snažia tejto povinnosti vyhýbať. V čase pandémie tu nezaznamenali extrémny nárast pohrebov a v prípade úmrtí nešlo len o následok nákazy koronavírusom, ale príčinou boli skôr pridružené ochorenia.
Ak však došlo k úmrtiu, ktoré bolo sprevádzané ochorením na COVID-19, rakvy neboli otvorené. Miestni obyvatelia preferujú pochovanie s uložením telesných pozostatkov do zeme, najbližšie krematórium (košické krematórium) je totiž vzdialené takmer 60 km od Hrhova a ak sa aj niektorý z pozostalých rozhodne pre kremáciu zosnulého, dôvodom sú financie, keďže, ako podotkla Šivárová, kremácia a urna vychádzajú lacnejšie ako stavba nového hrobového miesta.
Inou možnosťou je uloženie ďalšej rakvy do už použitého hrobu po uplynutí tlecej doby, t. j. po 10. rokoch. V tomto prípade je nutné prehĺbiť hrob aspoň o 30 cm, pričom sa staré ostatky uložia do spodnej časti, zahádžu sa hlinou a na ňu sa uloží ďalšia rakva. Na základe článku 6 Všeobecného záväzného nariadenia obce o výstavbe, správe, údržbe a prevádzkovaní pohrebiska na území obce Hrhov (ďalej len: VZN) ale možno uložiť do toho istého hrobu ďalšie ľudské pozostatky aj pred pred uplynutím tlecej doby, ak je možné umiestniť ich nad úroveň naposledy pochovaných ľudských ostatkov a vrstva uľahnutej zeminy nad rakvou bude najmenej 100 cm.
Zaujímavosťou je, že výkopové práce súvisiace s pochovávaním tu okrem zamestnancov pohrebných služieb môžu vykonávať chudobnejší obyvatelia, avšak iba pri dodržaní rozmerov stanovených oprávnenou osobou, ktorú určí prevádzkovateľ. Vykopaný hrob pre 1 dospelú osobu alebo dieťa nad 10 rokov musí mať dĺžku 210 cm, šírku 80 cm a hĺbku najmenej 160 cm. Ak majú byť v hrobe uložené v rakve ľudské pozostatky ďalšieho zomretého, hĺbka hrobu musí byť 220 cm. Dieťa mladšie ako 10 rokov musí mať hrob dlhý 160 cm, široký 60 cm a hlboký najmenej 120 cm. Dieťa mladšie ako 3 roky má mať hrob dlhý 1 meter, široký pol metra a hlboký aspoň 120 cm.
V prípade nadrozmernej veľkosti rakvy treba vykopať miesto na hrob s prihliadnutím na túto veľkosť. Bočné vzdialenosti medzi jednotlivými hrobmi majú byť podľa VZN minimálne 30 cm, čo sa však nevzťahuje na dvojhrob a viac hrob. Uličky medzi hrobmi musia byť široké 50 cm a plocha na stavbu hrobu musí byť v rozmeroch 130 x 260 cm (pri jednohrobe), resp. 230 x 260 cm (pri dvojhrobe).
Za hlavné časti cintorína však možno považovať iba sektory A a B, keďže na židovskom pohrebisku sa už nepochováva a na hrobové miesta tu ani nie sú uzavreté nájomné zmluvy, pretože sa nedajú identifikovať nájomcovia. Ide teda o tzv. uzavreté pohrebisko.
Na hrhovskom cintoríne je pomerne veľa voľnej plochy na pochovávanie, pohrebisko je pekne upravené, čisté, sú tu tiež staršie hroby s nečitateľnými dátumami či hrobové miesta značené drevenými kolmi, aké môžeme nájsť aj na iných pohrebiskách na juhu Slovenska.
Súčasťou cintorínskeho areálu je Dom smútku, prívod vody tu zabezpečuje viacero vodovodných prípojok a veľkým plusom je i vkusné umiestnenie kontajnerov pozdĺž hlavnej komunikácie prechádzajúcej stredom cintorína.
Bizarne pôsobí len použitie starého plechového hrnca ako držiaka náhrobku v tvare kríža, ale ináč ide o vzorové pietne miesto. Pohrebisko je verejnosti prístupné neobmedzene, vjazd s osobnými motorovými vozidlami je povolený po vyhradených komunikáciách, a to za účelom dopravy rakvy s ľudskými pozostatkami, dopravy materiálu na výstavbu a rekonštrukciu pomníkov či obrubníkov a dopravy nevládnych alebo zdravotne postihnutých osôb v čase od 7:00 do 20:00.
Zriaďovateľom a prevádzkovateľom cintorína je obec Hrhov, ktorá prenajíma Dom smútku súkromnej firme, zaoberajúcej sa organizovaním a zabezpečením pohrebného obradu a úpravou mŕtvych. Podľa pracovníčky hrhovského obecného úradu Mgr. Denisy Šivárovej na cintoríne v súčasnosti neplatia žiadne opatrenia a obmedzenia nad rámec prevádzkového poriadku (t. j. platí iba zákaz vodenia psov, zákaz vstupu pod vplyvom alkoholu a omamných látok atď.), na základe pokynov Regionálneho úradu verejného zdravotníctva sa však v rámci hygieny a prevencie dbá na zvýšenú dezinfekciu.
V súvislosti s prijatými obmedzeniami a opatreniami vo vzťahu k navštevovaniu cintorína v Hrhove nezaznamenali žiadne sťažnosti, ohlasy či nápady na zlepšenie, ale miestni sa ozývajú ohľadom uzatvárania zmlúv o prenájme hrobových miest, pričom sa snažia tejto povinnosti vyhýbať. V čase pandémie tu nezaznamenali extrémny nárast pohrebov a v prípade úmrtí nešlo len o následok nákazy koronavírusom, ale príčinou boli skôr pridružené ochorenia.
Ak však došlo k úmrtiu, ktoré bolo sprevádzané ochorením na COVID-19, rakvy neboli otvorené. Miestni obyvatelia preferujú pochovanie s uložením telesných pozostatkov do zeme, najbližšie krematórium (košické krematórium) je totiž vzdialené takmer 60 km od Hrhova a ak sa aj niektorý z pozostalých rozhodne pre kremáciu zosnulého, dôvodom sú financie, keďže, ako podotkla Šivárová, kremácia a urna vychádzajú lacnejšie ako stavba nového hrobového miesta.
Inou možnosťou je uloženie ďalšej rakvy do už použitého hrobu po uplynutí tlecej doby, t. j. po 10. rokoch. V tomto prípade je nutné prehĺbiť hrob aspoň o 30 cm, pričom sa staré ostatky uložia do spodnej časti, zahádžu sa hlinou a na ňu sa uloží ďalšia rakva. Na základe článku 6 Všeobecného záväzného nariadenia obce o výstavbe, správe, údržbe a prevádzkovaní pohrebiska na území obce Hrhov (ďalej len: VZN) ale možno uložiť do toho istého hrobu ďalšie ľudské pozostatky aj pred pred uplynutím tlecej doby, ak je možné umiestniť ich nad úroveň naposledy pochovaných ľudských ostatkov a vrstva uľahnutej zeminy nad rakvou bude najmenej 100 cm.
Zaujímavosťou je, že výkopové práce súvisiace s pochovávaním tu okrem zamestnancov pohrebných služieb môžu vykonávať chudobnejší obyvatelia, avšak iba pri dodržaní rozmerov stanovených oprávnenou osobou, ktorú určí prevádzkovateľ. Vykopaný hrob pre 1 dospelú osobu alebo dieťa nad 10 rokov musí mať dĺžku 210 cm, šírku 80 cm a hĺbku najmenej 160 cm. Ak majú byť v hrobe uložené v rakve ľudské pozostatky ďalšieho zomretého, hĺbka hrobu musí byť 220 cm. Dieťa mladšie ako 10 rokov musí mať hrob dlhý 160 cm, široký 60 cm a hlboký najmenej 120 cm. Dieťa mladšie ako 3 roky má mať hrob dlhý 1 meter, široký pol metra a hlboký aspoň 120 cm.
V prípade nadrozmernej veľkosti rakvy treba vykopať miesto na hrob s prihliadnutím na túto veľkosť. Bočné vzdialenosti medzi jednotlivými hrobmi majú byť podľa VZN minimálne 30 cm, čo sa však nevzťahuje na dvojhrob a viac hrob. Uličky medzi hrobmi musia byť široké 50 cm a plocha na stavbu hrobu musí byť v rozmeroch 130 x 260 cm (pri jednohrobe), resp. 230 x 260 cm (pri dvojhrobe).
Hrobové miesta sú označené číslom nalepeným na nálepkách na zadnej strane pomníka. Za hrobové miesto sa platí 10 eur na 10 rokov a v prípade záujmu tu možno pochovať aj zosnulého, ktorý nepochádzal z obce Hrhov, resp. v nej nemal trvalý pobyt, pričom takéto prípady sa objavujú hlavne na žiadosť príbuzných, ktorí sa rozhodli previesť sem telesné pozostatky na základe príbuzenských vzťahov.
História obce a vzácne pamiatky súvisiace s pohrebníctvom
Aj keď ešte na území Hrhova nebol vykonaný systematický archeologický výskum, je pravdepodobné, že prvými obyvateľmi v tejto oblasti boli príslušníci aurignackej kultúry a žili tu pred viac ako 35. tisícročiami.
Čo sa týka samotnej obce Hrhov, jej existenciu preukázateľne dokladá listina z roku 1263, kde sa spomína pod názvom „Gurgeu“. Obec však zrejme jestvovala už skôr. K Hrhovu sa tiež viaže povesť z 13. storočia, podľa ktorej uhorský kráľ Belo IV. (panoval v rokoch 1235 – 1270) povýšil do šľachtického stavu všetkých Hrhovčanov z vďaky za prejavenú pomoc v čase tatárskeho, resp. mongolského vpádu v rokoch 1241 – 1242.
Z roku 1345 pochádza zápis názvu obce v tvare „Gergew“ a z archívnych listín vyplýva, že Hrhov, ktorý patril pod panstvo hradu Szádvár, vzdialeného vzdušnou čiarou asi 10 km od obce, bol majetkom rodu Bebekovcov v rokoch 1386 až 1567. Potom vlastnili celé Szádvárské panstvo príslušníci rodiny Zápoľských a neskôr patrilo Esterházyovcom. V roku 1686 rozhodol viedenský dvor o zbúraní hradu, a tým sa aj Hrhov vymanil z hradného panstva.
V nasledujúcom storočí sa názov obce zapisoval ako „Görgő“, o čom svedčia záznamy z rokov 1773 a 1786, pričom tento tvar sa objavil i v písomnostiach z 19. a začiatku 20. storočia. V prvej polovici 19. storočia Hrhov postihla epidémia cholery. Tunajšie obyvateľstvo v tých časoch tvorili rímskokatolíci, kalvíni a Židia, pričom najpočetnejšie boli zastúpení kalvíni.
Už v 19. storočí tu žilo vyše 1000 osôb (podľa záznamu z polovice 19. storočia presne 1342 obyvateľov) a relatívne podobný stav populácie pretrval v obci dodnes (podľa sčítania z roku 2021 tu trvalo býva 1014 osôb). Medzi najvzácnejšie pamiatky v Hrhove patria rímskokatolícky chrám svätého Jána Krstiteľa, ktorý bol zrejme postavený v polovici 13. storočia, a kalvínsky kostol z roku 1785.
Z hľadiska pohrebníctva je mimoriadne cenná kamenná náhrobná doska spišského a neskôr i liptovského župana, kráľovského vyslanca a pohárnika Juraja Bebeka situovaná v rímskokatolíckom kostole. Hrhov si ako miesto svojho posledného odpočinku údajne vybral preto, že práve tu vstúpil jeho rod do priazne kráľovej rodiny za vernosť v čase tzv. tatárskeho vpádu.
Dodnes ale nie je známe, či je tu skutočne pochovaný, alebo sa hrob s jeho telesnými pozostatkami nachádza niekde v blízkosti kostola. Okrem toho je v obci aj niekoľko hrobových miest, v ktorých sú pochované vojnové obete. No návštevníkov Hrhova láka najmä pohľad na najväčší a najvýdatnejší vodopád Slovenského Krasu.
História obce a vzácne pamiatky súvisiace s pohrebníctvom
Aj keď ešte na území Hrhova nebol vykonaný systematický archeologický výskum, je pravdepodobné, že prvými obyvateľmi v tejto oblasti boli príslušníci aurignackej kultúry a žili tu pred viac ako 35. tisícročiami.
Čo sa týka samotnej obce Hrhov, jej existenciu preukázateľne dokladá listina z roku 1263, kde sa spomína pod názvom „Gurgeu“. Obec však zrejme jestvovala už skôr. K Hrhovu sa tiež viaže povesť z 13. storočia, podľa ktorej uhorský kráľ Belo IV. (panoval v rokoch 1235 – 1270) povýšil do šľachtického stavu všetkých Hrhovčanov z vďaky za prejavenú pomoc v čase tatárskeho, resp. mongolského vpádu v rokoch 1241 – 1242.
Z roku 1345 pochádza zápis názvu obce v tvare „Gergew“ a z archívnych listín vyplýva, že Hrhov, ktorý patril pod panstvo hradu Szádvár, vzdialeného vzdušnou čiarou asi 10 km od obce, bol majetkom rodu Bebekovcov v rokoch 1386 až 1567. Potom vlastnili celé Szádvárské panstvo príslušníci rodiny Zápoľských a neskôr patrilo Esterházyovcom. V roku 1686 rozhodol viedenský dvor o zbúraní hradu, a tým sa aj Hrhov vymanil z hradného panstva.
V nasledujúcom storočí sa názov obce zapisoval ako „Görgő“, o čom svedčia záznamy z rokov 1773 a 1786, pričom tento tvar sa objavil i v písomnostiach z 19. a začiatku 20. storočia. V prvej polovici 19. storočia Hrhov postihla epidémia cholery. Tunajšie obyvateľstvo v tých časoch tvorili rímskokatolíci, kalvíni a Židia, pričom najpočetnejšie boli zastúpení kalvíni.
Už v 19. storočí tu žilo vyše 1000 osôb (podľa záznamu z polovice 19. storočia presne 1342 obyvateľov) a relatívne podobný stav populácie pretrval v obci dodnes (podľa sčítania z roku 2021 tu trvalo býva 1014 osôb). Medzi najvzácnejšie pamiatky v Hrhove patria rímskokatolícky chrám svätého Jána Krstiteľa, ktorý bol zrejme postavený v polovici 13. storočia, a kalvínsky kostol z roku 1785.
Z hľadiska pohrebníctva je mimoriadne cenná kamenná náhrobná doska spišského a neskôr i liptovského župana, kráľovského vyslanca a pohárnika Juraja Bebeka situovaná v rímskokatolíckom kostole. Hrhov si ako miesto svojho posledného odpočinku údajne vybral preto, že práve tu vstúpil jeho rod do priazne kráľovej rodiny za vernosť v čase tzv. tatárskeho vpádu.
Dodnes ale nie je známe, či je tu skutočne pochovaný, alebo sa hrob s jeho telesnými pozostatkami nachádza niekde v blízkosti kostola. Okrem toho je v obci aj niekoľko hrobových miest, v ktorých sú pochované vojnové obete. No návštevníkov Hrhova láka najmä pohľad na najväčší a najvýdatnejší vodopád Slovenského Krasu.
Pripravil a foto poskytol Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo
Publikované na portáli SP net 08. 2022
Späť na tému O cintorínoch
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
