Do zeme alebo kremácia?
Všeobecne sa tvrdí, že na východe prevláda religióznosť vo väčšej miere ako na ostatnom Slovensku a preto je prevažná časť obyvateľstva naklonená pochovávaniu do zeme, kým ostatná časť Slovenska to vníma inak. Položili sme preto otázky, ktoré by nám mali ukázať nakoľko je toto tvrdenie pravdivé.
Vrátime sa ešte k rozdielom medzi uložením zosnulého do zeme a kremáciou. Z hľadiska finančného, jednoznačne vedie kremácia. Predpokladali by sme teda, že na území Slovenska, kde je najväčšia nezamestnanosť a najnižšie príjmy, bude tento spôsob preferovanejší. Cenový rozdiel medzi klasickým pochovaním a kremáciou je spôsobený v prvom rade výberom rakvy. Na uloženie do zeme a hrobiek ľudia objednávajú dubové, bukové a smrekové materiály. Na kremáciu naopak topoľové rakvy, drevotrieskové a v poslednej dobe i ekologické papierové. Rozdiel v cene môže byť až tisíce eur. Ďalším faktorom je následné uloženie ostatkov. Kým pri klasike je potrebné dostatočne priestranné úložisko (hrob), na urnu sa čoraz viac využívajú malé hroby a kolumbáriá. Žiaľ, tie sú väčšinou vo veľkom množstve sústredené na malom priestore a tak pri návšteve hrobového miesta (zvlášť v období sviatkov), sa príbuzní neraz tlačia pred kolumbáriom a čakajú až sa uvoľní miesto a oni môžu položiť kytičku, venček a zapáliť sviečku. Zaujímavý by bol aj prieskum, ktorý by zistil rozdiel medzi ukladaním tiel v mestách a dedinách. Natíska sa názor, že v mestách, či už vďaka väčšej anonymite, alebo jednoducho z nedostatku hrobových miest ľudia viac využívajú kremáciu a uloženie v urnách. S touto otázkou sa ešte stretnete v nejakej budúcej ankete a budeme radi, ak na ňu odpoviete. Teraz si už pozrite graf, ktorý odzrkadľuje vaše odpovede.
Vrátime sa ešte k rozdielom medzi uložením zosnulého do zeme a kremáciou. Z hľadiska finančného, jednoznačne vedie kremácia. Predpokladali by sme teda, že na území Slovenska, kde je najväčšia nezamestnanosť a najnižšie príjmy, bude tento spôsob preferovanejší. Cenový rozdiel medzi klasickým pochovaním a kremáciou je spôsobený v prvom rade výberom rakvy. Na uloženie do zeme a hrobiek ľudia objednávajú dubové, bukové a smrekové materiály. Na kremáciu naopak topoľové rakvy, drevotrieskové a v poslednej dobe i ekologické papierové. Rozdiel v cene môže byť až tisíce eur. Ďalším faktorom je následné uloženie ostatkov. Kým pri klasike je potrebné dostatočne priestranné úložisko (hrob), na urnu sa čoraz viac využívajú malé hroby a kolumbáriá. Žiaľ, tie sú väčšinou vo veľkom množstve sústredené na malom priestore a tak pri návšteve hrobového miesta (zvlášť v období sviatkov), sa príbuzní neraz tlačia pred kolumbáriom a čakajú až sa uvoľní miesto a oni môžu položiť kytičku, venček a zapáliť sviečku. Zaujímavý by bol aj prieskum, ktorý by zistil rozdiel medzi ukladaním tiel v mestách a dedinách. Natíska sa názor, že v mestách, či už vďaka väčšej anonymite, alebo jednoducho z nedostatku hrobových miest ľudia viac využívajú kremáciu a uloženie v urnách. S touto otázkou sa ešte stretnete v nejakej budúcej ankete a budeme radi, ak na ňu odpoviete. Teraz si už pozrite graf, ktorý odzrkadľuje vaše odpovede.
Jednoznačne vidieť, že na východnom Slovensku je skutočne viac preferovaný spôsob ukladania ostatkov do zeme, kým na ostatnom území je tomu naopak. Prekvapením je západné Slovensko, kde sme predpokladali jasné prvenstvo kremácie. Predbehlo ho Slovensko stredné. Možno je to spôsobené tým, že práve z Východu smerujú do najzápadnejšieho kúta republiky občania, ktorí sa tu napokon usadia. Svoje zvyky a tradície si však prinášajú so sebou.
