Cintoríny na východe Slovenska

30.07.2020

Dedinské cintoríny v Slovenskom krase

V rámci mapovania slovenských cintorínov sme navštívili aj obce Jablonov nad Turňou a Hrušov, situované na území národného parku Slovenský kras. Okrem stavu cintorínov nás zaujímalo i to, ako ovplyvnila súčasná mimoriadna situácia v súvislosti s ochorením COVID-19 správu týchto dedinských pohrebísk.

Jablonov nad Turňou
Jablonov nad Turňou je so svojimi vyše sedemsto osemdesiatimi obyvateľmi pomerne veľkou dedinou. Prvá písomná zmienka o tejto obci pochádza zo 14. storočia. Okrem cintorína sa tu nachádzajú aj dva kostoly (rímskokatolícky a reformovanej, t. j. kalvínskej cirkvi) a národná kultúrna pamiatka Granárium, teda panská sýpka s vínnou pivnicou z konca 17. storočia, kedysi patriaca uhorskému šľachtickému rodu Esterházyovcov, ktorá bola postavená na mieste staršej stredovekej drevenej sýpky. Dnes už však Granárium svojmu pôvodnému účelu slúži len čiastočne – funkcia vínnej pivnice ostala zachovaná, avšak zvyšok stavby sa premenil na reštauráciu s penziónom.

Nás však v prvom rade zaujímal miestny cintorín pod Jablonovským sedlom, známym ako Soroška. Ten sme našli v skutočne vynikajúcej kondícii. Tráva na tomto pietnom mieste bola pokosená, hroby poväčšinou starostlivo udržiavané. Na pohrebisku sú aj lavičky určené unaveným, žialiacim návštevníkom a v ich tesnej blízkosti kvitnú pestrofarebné kvetiny. Hroby sú tu prehľadne usporiadané a okrem klasických kamenných hrobov tu natrafíte i na staré drevené náhrobky, železné kríže a kolumbárium.

V hornej časti na okraji cintorína sa nachádzajú kontajnery na separovaný odpad a súčasťou cintorína je tiež Dom smútku. Cintorín má dve brány, ako i vstup pre pohrebné vozidlo, a k lepšej orientácii na pohrebisku prispievajú asfaltové cestičky, ktoré ho členia na akési sekcie. Navyše sú tu aj amplióny, vďaka ktorým si môžu návštevníci vypočuť smútočné prejavy z Domu smútku.

Čo sa týka národnostného zloženia mŕtvych, prevažujú Maďari a Slováci, no nájdeme tu i židovské hroby. Väčšina hrobiek pochádza z 20. a 19. storočia, avšak pri náhrobkoch s nečitateľnými nápismi možno predpokladať, že sú ešte staršieho dáta, azda z 18. storočia.

Na otázku, či sa počas pandémie počet pohrebov zvýšil, nám starosta obce, Ing. Slavomír Zubriczky, odpovedal záporne. Počet pohrebov je podľa neho od vyhlásenia pandémie v marci tohto roku oproti priemeru dokonca nižší. V dedine totiž zatiaľ mali iba jediný pohreb (príčinou smrti ale nebol vírus COVID-19). Obrad pritom prebehol za prísnych bezpečnostných opatrení. Účastníci smútočného aktu používali ochranné pomôcky (rúška, niektorí aj rukavice) a dodržiavali vzájomné rozostupy.

Hrušov
Dedinka Hrušov, ktorá má zhruba o polovicu menej obyvateľov ako Jablonov nad Turňou, sa rozprestiera v západnej časti Turnianskej kotliny. Jej malú rozlohu a nízky počet obyvateľov však vynahrádza historický význam tejto obce, ktorá sa spomína už v listinách z 13. storočia, keď tu stál dodnes zachovaný rímskokatolícky chrám, pôvodne zasvätený asi svätému Martinovi (v súčasnosti Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, okrem neho tu je aj sakrálna budova pre členov reformovanej cirkvi). Podľa pamiatkového úradu by sa pri tomto kostole taktiež mohlo nachádzať zaniknuté stredoveké pohrebisko, ale zatiaľ archeologický výskum neprebehol.

Neďaleko kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie, pred vstupom do dediny, nájdeme aj ďalšiu pamiatku - impozantný náhrobný kameň z červeného pieskovca. Pod ním spočívajú pozostatky úradného geodeta Gemerskej stolice, polyhistora a staviteľa cesty cez horský priechod Soroška, Kristiána Raisza (1766 – 1849).

Raisz sa narodil v obci Toporec blízko Kežmarku, avšak posledné roky svojho života strávil spolu so svojou rodinou v Hrušove a jeho posledným prianím bolo, aby ho pochovali na tunajšom cintoríne a aby sa o jeho hrob riadne starali. Pozostalí mu teda splnili jeho želania, no medzi časom drevené kríže v blízkosti jeho hrobu zanikli a ako jediný sa zachoval iba Raiszov náhrobok. Ten bol v roku 2005 v rámci projektu maďarsko-slovenskej cezhraničnej spolupráce zrekonštruovaný, očistený a oplotený. Spomienkovej slávnosti pri príležitosti obnovy Raiszovho hrobu a zároveň 156. výročia jeho úmrtia sa zúčastnila aj geografka a speleologička z maďarského Ministerstva životného prostredia, Kinga Székely, ktorá vo svojom prejave hovorila o prínose Raiszovej práce v oblasti inžinierstva, geodézie a kartografie.

Vo vinohradoch pod lesom, vzdialených zhruba 3 km od obce, stojí Kaplnka svätej Anny, o ktorej sa predpokladá, že bola vybudovaná na mieste väčšej a staršej románskej stavby z prvej polovice 13. storočia, čo potvrdil archeologický výskum vedený Štefanom Kardošom v osemdesiatych rokoch minulého storočia. V tejto kaplnke sa našli dva hroby, ktorých poloha je v dlážke vyznačená dvoma krížmi. V obci je tiež pomník venovaný miestnym obyvateľom, ktorí padli v 1. a 2. svetovej vojne a, samozrejme, aj cintorín.

Miestne pohrebisko sa nachádza na začiatku dediny. Podobne ako v prípade jablonovského pohrebiska, je i tento cintorín príkladom priam ukážkovej starostlivosti. Má pomerne veľkú plochu a jeho značná časť je ešte nevyužitá. Na území cintorína je aj Dom smútku a pamätník maďarským vojakom, padlým v 2. svetovej vojne v blízkosti tejto obce. Cintorín má dve vstupné brány a sú na ňom hlavne hroby príslušníkov maďarskej národnosti z 20. a kde-tu i z 19. storočia. Dobrý dojem z tohto pietneho miesta kazí len veľký kontajner, ktorý sa nachádza takmer uprostred pohrebiska.

Podobne ako v Jablonove nad Turňou sme sa i na hrušovskom obecnom úrade pýtali, či zaznamenali nárast pohrebov. Dozvedeli sme sa, že tu bol počas celého doterajšieho obdobia pandémie jeden pohreb, pričom príčinou nebol koronavírus. Nebohá bola pochovaná do zeme a na pohrebe sa zúčastnilo desať ľudí – najbližší členovia rodiny a pracovníci obce. Počas obradu boli dodržané rozostupy medzi účastníkmi, všetci mali nasadené rúška a zamestnanci obce aj rukavice. Zomrelá nebola pred obradom upravovaná a v prítomnosti pozostalých ležala v uzatvorenej rakve.

Podľa zamestnankyne obecného úradu, Ing. Kataríny Zsebikovej, navyše dodržiavajú dvojmetrové odstupy medzi sebou i návštevníci cintorína.

Pripravil Mgr. Pavol Ičo, foto Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo
publikované na portáli SP net 07. 2020

Popisky k fotografiám vo fotoprílohe

P1240384 - Centrálny kríž cintorína v Jablonove nad Turňou. (autor: Pavol Ičo)
P1240393 – Staré židovské hroby na cintoríne v Jablonove nad Turňou. (autor: Pavol Ičo)
P1240403 – Cintorín v Jablonove nad Turňou. (autor: Pavol Ičo)
P1240407 – Dom smútku v Jablonove nad Turňou. (autor: Pavol Ičo)
P1240411 – Jeden zo železných krížov na cintoríne v Jablonove nad Turňou. (autor: Pavol Ičo)
P1240412 – Cintorín v Jablonove nad Turňou. (autor: Pavol Ičo)
P1240430 – Jedna zo vstupných brán cintorína v Jablonove nad Turňou. (autor: Pavol Ičo)
P1240522 – Hrob polyhistora a geodeta Kristiána Raisza. (autor: Pavol Ičo)
P1240526 - Hrob polyhistora a geodeta Kristiána Raisza. (autor: Pavol Ičo)
P1240527 – Dom smútku v Hrušove. (autor: Pavol Ičo)
P1240529 - Dom smútku v Hrušove. (autor: Pavol Ičo)
P1240537 - Pomník vojakom, padlým v druhej svetovej vojne, v Hrušove. (autor: Pavol Ičo)
P1240539 – Cintorín v Hrušove. (autor: Pavol Ičo)
P6260009 – Kaplnka svätej Anny v Hrušove. (autor: Katarína Zsebiková)
P1240541 – Jeden z náhrobkov na cintoríne v Hrušove. (autor: Pavol Ičo)
P1240554 – Pomník padlým v 1. a 2. svetovej vojne v obci Hrušov. (autor: Pavol Ičo)
P1150063 – V blízkosti tohto kostola v Hrušove sa údajne nachádzalo pohrebisko. (archív Pavla Iča)

 
Späť na tému O cintorínoch
 
Podporte náš článok
Kto podľa vás viac riskuje, riskoval z hľadiska ohrozenia vlastného zdravia?

Feminia
auto impex 1
EFFS
Mapa členov - sidebar
sapaks