V roku 1849 zasiahla mesto Košice epidémia cholery

27.08.2020

Ako sa pochovávalo na Košickej kalvárii

Nakoľko kapacity miestnych cintorínov nepostačovali a mŕtvych neustále pribúdalo, rozhodlo sa o pochovávaní na tunajšom pútnickom mieste – kalvárii. Iniciátorom výstavby Košickej kalvárie bol jezuitský páter Juraj Mihalóci, ktorý navrhol postaviť toto pútnické miesto, pripomínajúce Kristovu agóniu, v roku 1734. Mihalóci už mal s podobnými projektmi skúsenosť - v rokoch 1728-29 nechal vystavať krížovú cestu v Kláštore pod Znievom.

Kalvária pôvodne stála na okraji mesta, na zalesnenom svahu medzi dvoma potokmi. Dnes ju obklopujú rodinné domy. Realizáciu stavby, ktorá započala v roku 1737, podrobne približuje dobový dokument Constitutio Montis Calvariae (Ustanovenie kalvárskeho vrchu), podľa ktorého boli výdavky na budovanie kalvárie hradené z mestskej pokladnice, darov „zbožných patrónov“ a príspevkov členov miestneho cechu sklárov. Výstavbou krížovej cesty a miestneho kostola Sedembolestnej Panny Márie bol poverený architekt Litzký a po ňom sa v archívnych dokumentoch spomína ešte staviteľ Lukáš. Zrejme práve jemu sa podarilo dokončiť kostol, ako i deväť kaplniek v roku 1758.

Kalváriu spočiatku spravovali jezuitskí pátri spolu so strážcom, ktorého prvoradou úlohou bolo zhromažďovať hmotné dary od veriacich. Na príjmi a výdajmi tohto pútnického miesta dozeral inšpektor, určený mestským zastupiteľstvom. V roku 1773 bol jezuitský rád nariadením pápeža Klementa XIV. zrušený a správa kalvárie prešla na jedného z košických farárov, ktorému asistoval v oblasti majetkových záležitostí kurátor. Zmenil i spôsob financovania údržby kalvárie, dovtedy zabezpečovanej najmä vďaka darom veriacich pútnikov. Za náklady na opravy a starostlivosť o toto miesto malo po novom zodpovedať mesto Košice.

P1240948 copyKostol Sedembolestnej Panny Márie neskôr zmenil svoju funkciu a v rokoch 1807 – 1817 v ňom bol zriadený sklad zbraní. Po skončení napoleonských vojen, v roku 1820, však bol prinavrátený cirkvi a o šesť rokov neskôr , dňa 14. júla 1826, dokonca získal od pápeža Leva XII. právo udeľovať plnomocné odpustky pútnikom, ktorí vystúpia na košickú Kalváriu. O dva roky neskôr sa tu začalo aj pochovávať. Ako prvý tu miesto svojho posledného odpočinku našiel farár Jakub Stipemitz. Toho uložili pri jednej z kaplniek, ktorú dal postaviť na vlastné náklady.

Dňa 17. decembra 1847 tu zasa prebehol pohreb sochára Vincenta Staviarszkeho, tvorcu oltára seminárneho kostola v Košiciach, prešovskej sochy Neptúna a mnohých ďalších významných diel. No riadny cintorín vyrástol na južnom svahu krížovej cesty až 8. júla 1849, keď z dôvodu nedostatočných kapacít košických pohrebísk zástupcovia mesta prijali rozhodnutie, aby tu pochovávali obete cholerovej epidémie a ďalších mešťanov. Ešte v tom istom roku na kalvárii pochovali 882 obetí cholery, obyvateľov Košíc (z celkovej mestskej populácie o počte približne 13 000 mešťanov) a krátko nato k nim pribudlo aj zhruba 4000 vojakov ruskej cárskej armády, ktorí podľahli nákaze potom, čo pritiahli do mesta, aby potlačili maďarskú revolúciu. V roku 1885 tu bol pochovaný i spoluzakladateľ Hornouhorského múzejného spolku a neskorší riaditeľ Hornouhorského múzea (dnes: Východoslovenské múzeum), maliar a ilustrátor Vojtech Klimkovič.

P1240814 copyPočas 19. storočia, v rokoch 1844 – 1896, postavili na kalvárii aj ďalších 7 kaplniek, až dosiahli celkového počtu 16 zastavení, pričom 14 z nich je venovaných Kristovmu umučeniu a dve mariánskemu kultu. Tieto kaplnky ale majú svoje špecifikum – slúžia aj ako rodinné krypty bohatých košických rodín. Kto ale chcel byť na kalvárii pochovaný, musel súhlasiť s tým, že výjavy vo výklenkoch budú zachované a musel taktiež zložiť sto až dvesto zlatých na udržiavanie kaplniek v mestskej pokladnici. Vchody do krýpt boli zhotovené v zadnej časti kaplniek a epitafy s menami zosnulých boli najčastejšie umiestnené na ich stenách a priečelí. O skutočnosti, že niektoré kaplnky plnia tento účel dodnes, svedčia tabule s menami zosnulých. Poniektorí sa na večný odpočinok v rodinnej hrobke ešte len chystajú, avšak už v nej majú svoj epitaf s menom a rokom narodenia.

Kalváriu postihli v minulosti rôzne nešťastia. Napríklad v roku 1864 sa prihnal taký silný víchor, že zhodil kríže s kamennými sochami Krista a dvoch zločincov zo súsošia Golgota, situovaného pred kostolom. A v roku 1912 sa nad tunajšou sochou svätého apoštola Petra zlomil konár, pričom ju značne poškodil. Avšak najväčšia katastrofa postihla toto miesto v päťdesiatych rokoch minulého storočia, keď pri výstavbe priľahlého amfiteátra zničili takmer všetky hroby. Približne v tom čase tu tiež začali vyčíňať vandali, ktorí poškodili viaceré rodinné krypty. Našťastie však aspoň nedošlo k plánovanej likvidácii tunajších kaplniek.

Súčasný správca Košickej kalvárie, rehoľa Saleziánov, sa snaží krížovú cestu a jej pamiatky udržiavať v čo najlepšom stave. Veľký dôraz kladú hlavne na starostlivosť o kostol Sedembolestnej Panny Márie, ktorý je najväčším kalvárskym kostolom na Slovensku a od roku 1963 figuruje na zozname národných kultúrnych pamiatok. Tento chrám je, okrem iného, pozoruhodný aj tým, že má dve podlažia a rozdeľuje sa na tzv. dolný a horný kostol, čo v prípade potreby umožňuje slúženie dvoch oddelených omší v rovnakom čase.

Pozornosť verejnosti pútajú aj Sväté schody, teda napodobnenina stupají, po ktorých kráčal Ježiš v paláci Pontského Piláta. V každom stupienku tohto schodiska sa našla relikvia, obsahujúca úlomok kosti svätca alebo kúsok pôdy zo Svätej zeme. Košická kalvária je skrátka jedinečným miestom pre rozjímanie o utrpení a smrti. Obzvlášť sugestívne pôsobia najmä plastiky Bičovanie a Korunovanie tŕním (kaplnky č. 5. a 6), presýtené Kristovou agóniou.

K zastaveniu a zamysleniu sa nad zmyslom života i viery navyše nepriamo vyzývajú početné lavičky a miesta určené k odpočinku v tieni košatých líp. A pokiaľ by ste ešte po návšteve tohto oficiálneho pútnického miesta Košickej arcidiecézy zatúžili objavovať ďalšie pamätihodnosti, rozhodne neoľutujete, ak zájdete na neďaleký, pamiatkovo chránený cintorín svätej Rozálie.

Prezrite si priloženú fotogalériu pod článkom.

Pripravil Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo
publikované na portáli SP net 08. 2020
 

Späť na tému Z histórie
Podporte náš článok
Fotogaléria k článku