Ako prežiť Vianoce
Je tu obdobie sviatkov, ktoré majú ľudia najradšej. Jednou z najhlavnejších príčin je pomerne dlhý čas kedy je krajina v útlme a všetko beží v rytme tolerovanej núdze. Nie všetky obchody a služby sú dostupné, nie všetci sú na pracoviskách, pod heslo „Sviatky“ sa schovajú nedostatky, omeškania, chyby, výluky a podobné situácie, ktoré by sme inak v roku netolerovali a patrične aj ostro okomentovali. To, čo človek nebol schopný prehltnúť v čase predvianočnom, teraz prejde mlčaním a úsmevom. Pokoj a mier (zavládne aspoň na pár dní).
Ľudia sa celý rok ženú za úspechom, postavením, peniazmi a v neposlednom rade za pôžitkami, ktoré tento svet ponúka zabalené v zlatom papieri na striebornej tácke.
Vnútri je čosi prchavé (môže byť aj poriadne cenné), ktoré keď človek rozbalí srdiečko poskočí, ale na druhý deň, alebo už o pár chvíľ neskôr sa stáva dosiahnutou métou a v mysli sa vynorí ešte niečo krajšie a potrebnejšie bez čoho dotyčný nemôže byť. Tak to ide dookola.
Ak sa kohokoľvek opýtate čo Vianoce symbolizujú, drvivá väčšina vám povie niečo o narodení Božieho Syna, Pána Ježiša. V kostoloch, v rodinách, mestách môžete nájsť napodobeniny miesta, kde k tejto udalosti prišlo. Jasličky (krmelec) so slamou na ktorej spočíva práve porodené bábätko, okolo sa túlajú ovce, pastieri prichádzajú z kopcov, medzi nimi mudrci z východu prinášajúci dary a nad všetkým bdie betlehemská hviezda. Tomu predchádza „Advent“, čas štvortýždňového očakávania na príchod Spasiteľa. Tie štyri týždne sú symbolické, zaviedol ich pápež Gregor I. (*540 – †12.3.604), majú predstavovať štyri veľké doby ľudstva od stvorenia sveta po príchod Pána Ježiša.
Ľudia sa celý rok ženú za úspechom, postavením, peniazmi a v neposlednom rade za pôžitkami, ktoré tento svet ponúka zabalené v zlatom papieri na striebornej tácke.
Vnútri je čosi prchavé (môže byť aj poriadne cenné), ktoré keď človek rozbalí srdiečko poskočí, ale na druhý deň, alebo už o pár chvíľ neskôr sa stáva dosiahnutou métou a v mysli sa vynorí ešte niečo krajšie a potrebnejšie bez čoho dotyčný nemôže byť. Tak to ide dookola.
Ak sa kohokoľvek opýtate čo Vianoce symbolizujú, drvivá väčšina vám povie niečo o narodení Božieho Syna, Pána Ježiša. V kostoloch, v rodinách, mestách môžete nájsť napodobeniny miesta, kde k tejto udalosti prišlo. Jasličky (krmelec) so slamou na ktorej spočíva práve porodené bábätko, okolo sa túlajú ovce, pastieri prichádzajú z kopcov, medzi nimi mudrci z východu prinášajúci dary a nad všetkým bdie betlehemská hviezda. Tomu predchádza „Advent“, čas štvortýždňového očakávania na príchod Spasiteľa. Tie štyri týždne sú symbolické, zaviedol ich pápež Gregor I. (*540 – †12.3.604), majú predstavovať štyri veľké doby ľudstva od stvorenia sveta po príchod Pána Ježiša.
Blížiaci sa čas vianočných sviatkov začína prakticky už Pamiatkou všetkých svätých 1.11, Pamiatkou zosnulých 2.11., svätým Martinom 11.11. (počas tohto dňa sa jedáva pečená hus). Pokračuje svätou Katarínou 25.11. (je prvým bosoráckym dňom a temné sily majú najväčšiu moc), svätým Ondrejom 30.11. (je jedným z vešteckých dní kedy dievčatá zisťujú vlastnosti potencionálnych ženíchov, ale aj to či rodinu čaká svadba, choroba, bohatstvo alebo smrť, zábavné bolo aj liatie roztaveného olova do vody). Nasledovaný je svätou Barborou 4.12. (kedy veštby budúcnosti vydajachtivých dievčat pokračujú), svätým Mikulášom 6.12. (večer, ktorý sa vyznačuje obdarovávaním detí a ktorý bol aj dňom flirtovania slobodných mládencov s dievčatami) a končí svätou Luciou 13.12. (aj v tento deň majú "bosorky" veľkú moc, mládenci sa prezliekali za „lucie“ chodili dom od domu „vymetať“ husím krídlom špinu z izieb, hlavným dôvodom bolo vyhliadnuť si nevestu). Potom až do Štedrého dňa zavládol relatívny pokoj.
Ak sa dnes pozeráme na toto obdobie musíme konštatovať, že okrem Sviatku na začiatku novembra „Dušičiek“ sa toho v mestách už z minulosti veľa nezachovalo. Nesmieme však zabudnúť na importovaný sviatok Halloween (noc 31.10 – 1.11), ktorý je čoraz populárnejší, možno sa tekvice v budúcnosti budú dávať na hroby namiesto dnešnej zeleniny a šišiek. Pravda, vešteniu, ako je tu primitívne opísané ešte celkom neodzvonilo, aj keď ho nahradili celoročné horoskopy alebo nočné veštenia za príslušný mobilný SMS poplatok v TV, či babajaga Vilma.
Partneri sa zoznamujú úplne iným spôsobom (skúste dnes zamaskovaný zaklopať na dvere s husacím krídlom v ruke a minimálne vás obvinia z týrania zvierat). Veľa zvykov sa týkalo vydajachtivých dievčat. Či aj dnes ešte „mladice“ lejú olovo do vody cez kľúčovú dierku (alternatíva cez oko kľúča), alebo či počúvajú z ktorej svetovej strany zašteká prvý pes (odtiaľ by mal prísť ženích), to nevedno. Vydajachtivých je ale čoraz menej a keď už aj k takému životnému zlomu príde, skôr ako by žena oťarchavela obstará si psa. Iná doba, iný mrav.
Partneri sa zoznamujú úplne iným spôsobom (skúste dnes zamaskovaný zaklopať na dvere s husacím krídlom v ruke a minimálne vás obvinia z týrania zvierat). Veľa zvykov sa týkalo vydajachtivých dievčat. Či aj dnes ešte „mladice“ lejú olovo do vody cez kľúčovú dierku (alternatíva cez oko kľúča), alebo či počúvajú z ktorej svetovej strany zašteká prvý pes (odtiaľ by mal prísť ženích), to nevedno. Vydajachtivých je ale čoraz menej a keď už aj k takému životnému zlomu príde, skôr ako by žena oťarchavela obstará si psa. Iná doba, iný mrav.
V každom prípade od konca októbra naše duše (silno masírované predvianočnou kampaňou obchodov a firiem ponúkajúcich všetko od výmyslu kolesa) nemajú čas zaoberať sa fiktívnymi bosorkami, hydinovými metlami, ženíchmi či nebodaj smrťou, sme radi, že stíhame Mikuláša, zohnať najnovšie gule a svetlá na stromček, pečenie prenecháme firmám a trhovníkom. Pokojne si teda užívame predvianočný zhon, predražené víno, medovinu a cigánsku, aby sme mali nasledovné dni na čo spomínať. Hlavne odporúčam odkladať si pokladničné bločky od všetkého čo ste pokúpili. Bude sa vám to hodiť najmä ak sa niekto rozhodne vrátiť darček predajcovi. Ono, ruku na srdce, aj predajcovia sa snažia zbaviť tovaru z Číny, prípadne tovaru, ktorý už márne druhé Vianoce ponúkajú ako najväčší hit. A nemusí ísť iba o nejakých malých súkromníkov, taký tovar nájdete aj vo vychýrených e-shopoch a u obchodných reťazcov, ktoré ako „nadnárodné“ presunú svoje šmejdy do menej náročných „podnárodných“ predajní.
Konečne sa priblížil Štedrý deň, začiatok sviatkov. Ešte doobeda sú otvorené obchody a tak pre zábudlivcov (na čokoľvek) sa črtá šanca zabezpečiť si všetko potrebné. Podobne je na tom doprava, je ešte pár hodín na to dostať sa verejne dostupným spôsobom do cieľovej destinácie trávenia sviatkov. Drvivá väčšina to stihne a rodinný kruh tak ostane kompletný.
Každá rodina môže mať svoje vlastné jedinečné tradície a spôsoby, ako oslavovať Vianoce. Niektoré rodiny môžu klásť väčší dôraz na náboženské aspekty sviatku, zatiaľ čo iné sa môžu sústrediť na tradičné, alebo rodinné tradície a zvyky. Niekde už doobeda navštívia kostol. Cestou domov sa chlapi zastavia v krčme, ich ženy na cintoríne, kde utrúsia vetičku dve v modlitbe, zapália sviečku, upravia hrob (nech ich Mara z horného konca neohovára) a hybaj pochystať dom. Medzi povinnosti chlapov patrí aj príprava ryby na večeru, voľakedy chodili otcovia a dedovia chytať kapra na rybníky a rieky, dnes stačí zájsť na trhovisko pre živú rybu, čo však onedlho na podnet ochranárov zvierat celkom vymizne (vraj zabíjanie rýb je nehumánne) a ľudia opäť budú nútení loviť kapre v prírode, alebo si ich kúpiť porcované z mrazáku (tie asi zomreli prirodzenou smrťou na starobu). No nech bude ako chce, aspoň zarobia rybárske združenia na predaji povoleniek na rybolov.
Zabíjanie kapra sa zaobíde bez zvuku (ryby sú nemé až na niektoré druhy veľrýb, delfínov a pod.), takže ani nijako zvlášť neprotestujú, keď ich hlava rodiny privedie do bezvedomia tĺčikom, aby následne ukončila krvný obeh žabykláčom a tým prakticky pripravila rybacinu k vysmážaniu na štedrovečerný stôl. Pravdou ostáva, že ak sa už nejaké zvuky pri tomto úkone vyskytnú, sú to len súcitiace vzdychy exekútora popravy, prípadne jeho hlasné výkriky, keď namiesto kaprej hlavy zasiahne tĺčik druhú ruku. Pri obzvlášť „šikovných“ jedincoch sa ešte stihne návšteva chirurga, ktorý ako tak dá späť do kondície ruku, ktorú trafila jej sestra na opačnom rameni so žabykláčom v prstoch.
Každá rodina môže mať svoje vlastné jedinečné tradície a spôsoby, ako oslavovať Vianoce. Niektoré rodiny môžu klásť väčší dôraz na náboženské aspekty sviatku, zatiaľ čo iné sa môžu sústrediť na tradičné, alebo rodinné tradície a zvyky. Niekde už doobeda navštívia kostol. Cestou domov sa chlapi zastavia v krčme, ich ženy na cintoríne, kde utrúsia vetičku dve v modlitbe, zapália sviečku, upravia hrob (nech ich Mara z horného konca neohovára) a hybaj pochystať dom. Medzi povinnosti chlapov patrí aj príprava ryby na večeru, voľakedy chodili otcovia a dedovia chytať kapra na rybníky a rieky, dnes stačí zájsť na trhovisko pre živú rybu, čo však onedlho na podnet ochranárov zvierat celkom vymizne (vraj zabíjanie rýb je nehumánne) a ľudia opäť budú nútení loviť kapre v prírode, alebo si ich kúpiť porcované z mrazáku (tie asi zomreli prirodzenou smrťou na starobu). No nech bude ako chce, aspoň zarobia rybárske združenia na predaji povoleniek na rybolov.
Zabíjanie kapra sa zaobíde bez zvuku (ryby sú nemé až na niektoré druhy veľrýb, delfínov a pod.), takže ani nijako zvlášť neprotestujú, keď ich hlava rodiny privedie do bezvedomia tĺčikom, aby následne ukončila krvný obeh žabykláčom a tým prakticky pripravila rybacinu k vysmážaniu na štedrovečerný stôl. Pravdou ostáva, že ak sa už nejaké zvuky pri tomto úkone vyskytnú, sú to len súcitiace vzdychy exekútora popravy, prípadne jeho hlasné výkriky, keď namiesto kaprej hlavy zasiahne tĺčik druhú ruku. Pri obzvlášť „šikovných“ jedincoch sa ešte stihne návšteva chirurga, ktorý ako tak dá späť do kondície ruku, ktorú trafila jej sestra na opačnom rameni so žabykláčom v prstoch.
Keď zatvoria všetky obchody a krčmy rodina sa zíde, aby spolu strávili čas bez ohľadu na to, čo si navzájom počas roka vyviedli. Spája ich vôňa kapustnice, údeného, vyprážaného, slivovice a ihličia, ktoré ešte ako tak drží na konárikoch a vonia. Až na výnimky ateistických jednotlivcov (niekde dokonca aj celých rodín) začína večera modlitbou k Stvoriteľovi, prípadne nejakou koledou, minimálne prežehnaním sa. Ide teda o zvyk gesta pravej ruky odkazujúci na učenie Pána Ježiša, aj keď v tejto praktike (aj počas všedných dní) zohráva roľu viac psychologický a emocionálny aspekt, ktorý sa sústreďuje na rozvoj pozitívneho vnímania seba samého a vytváranie zdravšieho vzťahu s vlastným vnútorným ja. (V žiadnom prípade to nemá nič spoločné s obavou o vlastné zdravie, ak človek zje to, čo pripravila gazdiná /svokra/ na stôl).
Po večeri začne obdarovávanie príslušníkov rodiny navzájom. Dnes ide o darčeky – drobnosti, alebo o dary – megalomanské, zlatú strednú cestu volia tí, ktorí sa radia do (u nás) miznúcej strednej vrstvy obyvateľstva. V dávnej minulosti, keď sa zišli pri štedrovečernom stole rodičia a ich osem súrodencov nebolo výnimkou ak všetci dostali iba jeden a to rovnaký darček, napríklad jabĺčko. U majetnejších dostal povedzme každý rukavice, alebo šál či čapicu. Skúste dnes dať dieťaťu pod stromček jedno jabĺčko, myslím, že na tento okamih bude celý život spomínať... aj celá rozvetvená rodina.
Darčeky sú za nami, papier došušťal, krabice sú v kúte, každý si nájde nejaké miestečko v izbe a vyvalí oči na televíznu obrazovku alebo do mobilu. V čase keď ešte televízory a mobily neboli, sa pokračovalo modlitbou, spevom, koledami, spratávaním zo stola, debatou a popíjaním. Pripravovali sa na Polnočnú (omšu), kde nešiel len ten, čo ležal na smrteľnej posteli, aj to musel na ospravedlnenie svojej neúčasti dokázať vlastnou smrťou behom pár dní.
Po večeri začne obdarovávanie príslušníkov rodiny navzájom. Dnes ide o darčeky – drobnosti, alebo o dary – megalomanské, zlatú strednú cestu volia tí, ktorí sa radia do (u nás) miznúcej strednej vrstvy obyvateľstva. V dávnej minulosti, keď sa zišli pri štedrovečernom stole rodičia a ich osem súrodencov nebolo výnimkou ak všetci dostali iba jeden a to rovnaký darček, napríklad jabĺčko. U majetnejších dostal povedzme každý rukavice, alebo šál či čapicu. Skúste dnes dať dieťaťu pod stromček jedno jabĺčko, myslím, že na tento okamih bude celý život spomínať... aj celá rozvetvená rodina.
Darčeky sú za nami, papier došušťal, krabice sú v kúte, každý si nájde nejaké miestečko v izbe a vyvalí oči na televíznu obrazovku alebo do mobilu. V čase keď ešte televízory a mobily neboli, sa pokračovalo modlitbou, spevom, koledami, spratávaním zo stola, debatou a popíjaním. Pripravovali sa na Polnočnú (omšu), kde nešiel len ten, čo ležal na smrteľnej posteli, aj to musel na ospravedlnenie svojej neúčasti dokázať vlastnou smrťou behom pár dní.
Na otázku: „Prečo ľudia chodia na polnočnú omšu?“ je odpoveď z dedinského prostredia jasná: „Aby ľudia nepovedali“. Musím však pripustiť, že ľudí vedú aj osobné potreby zúčastniť sa nočnej bohoslužby. Všeobecne sa tvrdí, že jedným z takýchto dôvodov je osobné stretnutie s Bohom. Prečo však potom, počas roka nemajú už o tento vzťah záujem a vo vzťahu s Bohom nepokračujú už nikto nevysvetľuje.
Druhým dôvodom je pocit spolupatričnosti s kresťanskou komunitou a veriacimi z celého sveta, ktorí oslavujú narodenie Ježiša Krista. Tu treba objasniť, že deň narodenia Krista nekoreluje s deklarovaným dátumom cirkví. Ide len o symbolický sviatok Vianoc formovaný stáročiami, ktorý je plnohodnotným spôsobom zvyklostí pohanského sviatku slnovratu s pohľadom na symboliku obnovy svetla a nádeje v súvislosti s astronomickými udalosťami týchto dní 21.12.-25.12..
Druhým dôvodom je pocit spolupatričnosti s kresťanskou komunitou a veriacimi z celého sveta, ktorí oslavujú narodenie Ježiša Krista. Tu treba objasniť, že deň narodenia Krista nekoreluje s deklarovaným dátumom cirkví. Ide len o symbolický sviatok Vianoc formovaný stáročiami, ktorý je plnohodnotným spôsobom zvyklostí pohanského sviatku slnovratu s pohľadom na symboliku obnovy svetla a nádeje v súvislosti s astronomickými udalosťami týchto dní 21.12.-25.12..
Tretím dôvodom je, že polnočná omša môže byť pre mnohých ľudí silným duchovným zážitkom. Liturgické obrady, modlitby a hudba, svetlá, zvončeky, vôňa kadidla, vedľa sediaceho suseda i ihličia vytvárajú atmosféru, ktorá môže posilniť duchovnú podstatu jedinca utíšením vlastného svedomia a odstránením pocitu viny pred Bohom i sebou samým.
Štvrtým dôvodom môže byť tradícia. Pre mnohých ľudí je účasť na polnočnej omši tradičnou časťou vianočných aktivít. Je to spôsob, ako prejaviť vernosť kresťanským hodnotám a tradíciám. Živo si pamätám starkú, ktorá k nám do mesta prišla po Vianociach: „Na polnočnej ste boli??? ... No veď preto!!!“.
Štvrtým dôvodom môže byť tradícia. Pre mnohých ľudí je účasť na polnočnej omši tradičnou časťou vianočných aktivít. Je to spôsob, ako prejaviť vernosť kresťanským hodnotám a tradíciám. Živo si pamätám starkú, ktorá k nám do mesta prišla po Vianociach: „Na polnočnej ste boli??? ... No veď preto!!!“.
Celkovo vzaté, účasť na polnočnej omši môže mať rôzne motívy pre jednotlivcov, ale pravdupovediac návšteva spoločenstva veriacich raz v roku pomôže toľko, ako jedna tabletka acylpyrínu počas žltej horúčky (Yellow fever virus).
Prichádzajú ďalšie dni Vianoc. Nasledujúci deň 25.12. trávia Slováci národným športom „PPP“ (Prejedanie sa, Popíjanie a Polihovanie čo je definované ako hriešne počínanie Prísl. 23:20), druhým dychom treba dodať, že sú aj takí, čo skúšajú čo dostali, radujú sa z darčekov priam aktívne. Niekto skúša lyže, iný papuče, niekto nový Mercedes iný nové pyžamo, niekto pílu na konáre iný pilník na nechty. To všetko je opäť poprekladané veľmi zaujímavými rozprávkami, ktoré aj desaťroční už poznajú naspamäť a filmami i seriálmi, ktoré sa v slovenskom znení nedajú pozerať.
26. na Štefana sa zväčša rodiny navštevujú. Plánovane si vymieňajú darčeky, neplánovane bacile a vírusy, popritom si zajedia z toho čo ostalo, alebo výnimočne zasadnú k honosnej tabuli. Večer sa opäť dostanú k vlastnému televízoru, posteli a partnerovi. O pár hodín je po Vianociach.
Ak sa už dostanete do tejto fázy, môžete si spokojne povedať: „Prežili sme Vianoce 2023 a už sa tešíme na tie ďalšie. Len sa 362 krát vyspíme a Štedrý večer je opäť tu“.
Nezabudnite však svoj čas prežiť tak, aby ste sa opäť mohli aj o rok posadiť s blízkymi k jednému stolu. Veľa vecí nevieme ovplyvniť, ale životný štýl, vlastné správanie, úsmev, rozdávanie lásky a pohody áno.
Prichádzajú ďalšie dni Vianoc. Nasledujúci deň 25.12. trávia Slováci národným športom „PPP“ (Prejedanie sa, Popíjanie a Polihovanie čo je definované ako hriešne počínanie Prísl. 23:20), druhým dychom treba dodať, že sú aj takí, čo skúšajú čo dostali, radujú sa z darčekov priam aktívne. Niekto skúša lyže, iný papuče, niekto nový Mercedes iný nové pyžamo, niekto pílu na konáre iný pilník na nechty. To všetko je opäť poprekladané veľmi zaujímavými rozprávkami, ktoré aj desaťroční už poznajú naspamäť a filmami i seriálmi, ktoré sa v slovenskom znení nedajú pozerať.
26. na Štefana sa zväčša rodiny navštevujú. Plánovane si vymieňajú darčeky, neplánovane bacile a vírusy, popritom si zajedia z toho čo ostalo, alebo výnimočne zasadnú k honosnej tabuli. Večer sa opäť dostanú k vlastnému televízoru, posteli a partnerovi. O pár hodín je po Vianociach.
Ak sa už dostanete do tejto fázy, môžete si spokojne povedať: „Prežili sme Vianoce 2023 a už sa tešíme na tie ďalšie. Len sa 362 krát vyspíme a Štedrý večer je opäť tu“.
Nezabudnite však svoj čas prežiť tak, aby ste sa opäť mohli aj o rok posadiť s blízkymi k jednému stolu. Veľa vecí nevieme ovplyvniť, ale životný štýl, vlastné správanie, úsmev, rozdávanie lásky a pohody áno.
Pozrite si fotogalériu pod článkom
Späť na tému Súčasnosť
