27.10.2011

V novom roku s novým zákonom č. 131/2010 Z z. o pohrebníctve



Prečo bolo nutné zmeniť zákon č. 470/2005 Z. z. o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

Po prijatí zákona č. 470/2005 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. novembra 2005 z praxe vyplynuli problémy s aplikáciou niektorých jeho ustanovení, a to najmä v oblasti ochranných pásiem, nakladania s ľudskými pozostatkami v zdravotníckych zariadeniach, pri odovzdávaní ľudských pozostatkov pohrebnej službe, ale aj pri pochovávaní na pohrebiskách. Právny stav priniesol časté konflikty medzi prevádzkovateľmi pohrebných služieb navzájom, medzi prevádzkovateľmi pohrebných služieb a prevádzkovateľmi pohrebísk a konflikty medzi zdravotníckymi zariadeniami a pohrebnými službami. Tieto konflikty priniesli neriešiteľné situácie pre pozostalých. Dochádzalo k nadbytočným prevozom mŕtvych, ktoré boli v konečnom dôsledku vyúčtované pozostalým. Situácia umožňovala zvýhodnenie jednej skupiny prevádzkovateľov pohrebných služieb na úkor inej skupiny živnostníkov poskytujúcich tieto služby. Za tejto situácie síce došlo k úspore výdavkov v zdravotníckych zariadeniach, ale zneužívanie takmer monopolného postavenia na trhu prinieslo neprimerané ceny za jednotlivé úkony. Dozorné orgány riešili časté sťažnosti v tejto oblasti, často krát bez výsledku, lebo zákon mal vážne nedostatky.

Závažnou otázkou boli aj ustanovenia o ochrannom pásme, ktoré neumožňuje stavať žiadne budovy v blízkosti pohrebiska, čo mnohí majitelia pôdy kritizujú najmä v zahustených zónach. Národná rada Slovenskej republiky dňa 3. marca 2010 v treťom čítaní schválila vládny návrh zákona o pohrebníctve, ktorý nahrádza zákon č. 470/2005 Z. z.. Nový zákon č. 131/2010 Z z. o pohrebníctve (ďalej len „zákon o pohrebníctve“) nadobudol účinnosť 1. januára 2011 a odstraňuje nedostatky predchádzajúceho právneho stavu. Zákon o pohrebníctve spresňuje a zosúlaďuje všeobecné práva a povinnosti každého subjektu v súvislosti s dôstojným zaobchádzaním s ľudskými pozostatkami a s ľudskými ostatkami. Z toho dôvodu, že v ústavných zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb dochádza často k úmrtiam bolo potrebné, aby zákon o pohrebníctve upravoval aj povinnosti týchto zariadení pri zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami. Zákon ukladá týmto zariadeniam úmrtie včas oznámiť príbuzným a ak niet takých, tak príslušnej obci, takéto oznámenie zaznamenať do zdravotnej dokumentácie a tiež povinnosť poučiť o hradení nákladov spojených s uložením ľudských pozostatkov v zariadení. Takýto postup je stanovený z dôvodu zabezpečenia dostatku času pre obstarávateľa pohrebu na výber pohrebnej služby a zabezpečenie pohrebu. Právo obstarávateľa pohrebu na prevzatie mŕtveho tela nemôže byť spochybňované. Najvýznamnejšou zmenou, ktorú zavádza zákon o pohrebníctve je povinnosť pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a to povinnosť uložiť ľudské pozostatky do chladiaceho zariadenia, a ak nemá zdravotnícke zariadenie takéto chladiace zariadenie vo vlastnom zariadení, uložiť ich vo vyčlenenej miestnosti na dočasné uloženie mŕtvych vo vlastnom zariadení je však stanovená len pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Z čoho evidentne vyplýva, že poskytovateľ sociálnych služieb nie je povinný takúto miestnosť zriaďovať.

Zákon o pohrebníctve rozdelil jednoznačne činnosti medzi prevádzkovateľov pohrebných služieb a prevádzkovateľov pohrebísk. Rozsah činnosti sa ustálil z dôvodu nejasností a problémov, ktoré sa vyskytli v praxi. Zákonodarca ponechal prevádzkovateľovi pohrebiska len činnosti, ktoré sú spojené so „zemnými prácami“ a vynechal činnosti, ktoré sa vzťahujú na manipuláciu s ľudskými pozostatkami alebo ľudskými ostatkami. Tieto činnosti ponechal len pohrebným službám. Z činnosti prevádzkovania pohrebiska bolo vynechané pochovávanie, ktoré bolo dané do činnosti pohrebných služieb už zo spomenutého  dôvodu. Ďalej zákon o pohrebníctve ustanovuje povinnosť umožniť vstup prevádzkovateľom pohrebných služieb na pohrebiská na účel vykonania pohrebných služieb podľa vôle a objednávky obstarávateľa pohrebu. Týmto ustanovením sa splnili požiadavky Protimonopolného úradu Slovenskej republiky. Zákon o pohrebníctve zdôrazňuje právo obstarávateľa pohrebu na možnosť výberu pohrebnej služby, k čomu boli vytvorené podmienky aj vyčlenením miestnosti pre dočasné uloženie mŕtvych v zariadeniach, kde došlo k úmrtiu. Ochranné pásma zákon o pohrebníctve rieši, ktoré budovy je možné postaviť pri existujúcich pohrebiskách. Ide o budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch a v územnom konaní pred 1. novembrom 2005. Zákon pamätá aj na budovy, ktoré boli postavené v ochrannom pásme pred 1. novembrom 2005. Tieto budovy zostanú zachované. Rovnako sú upravené aj ochranné pásma krematórií.

Aké povinnosti má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ak dôjde k úmrtiu? 

■ ponechať mŕtve telo po dobu dvoch hodín od úmrtia na lôžku. Mŕtve telo je nutné ponechať od momentu určenia smrti na lôžku a nemanipulovať s ním, respektíve v tejto dobe ho neprevážať. Ide o opatrenie, ktoré vyplýva medicínskych poznatkov.

■ oznámiť bezodkladne úmrtie osoby blízkej osobe mŕtveho, ak takých osôb niet, úmrtie sa oznamuje obci príslušnejpodľa miesta trvalého pobytu. Ak nemožno zistiť miesto trvalého pobytu mŕtveho, úmrtie sa oznamuje obci, v ktorej došlo k úmrtiu.

Blízkou osobou sa rozumie príbuzný v priamom rade, manžel, súrodenec a iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke. V praxi sa pri prijatí do zdravotníckeho zariadenia, resp. do sociálneho zariadenia nahlasuje personálu osoba, ktorej sa v prípade potreby poskytujú informácie o osobe, ktorá bola prijatá do uvedeného zariadenia.

Meno, priezvisko a kontakt  tejto osoby sa zapisuje zo zdravotnej resp. inej dokumentácie, ktorá sa vedie o osobe, ktorá je prijatá do zdravotníckeho zariadenia. V prípadoch, keď osoba nemá resp. neuvedie blízku osobu, ktorej sa majú oznamovať dôležité informácie, vstupuje namiesto takejto osoby obec.

■ viesť záznam o oznámení úmrtia blízkej osobe alebo obci, po bezodkladnom oznámení smrti, je zodpovedná osoba, ktorá je poverená na takéto oznámenie od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, resp. poskytovateľa sociálnych služieb po oznámení tejto skutočnosti vyplniť záznam o oznámení úmrtia.

■ vydať bezodkladne ľudské pozostatky obstarávateľovi pohrebu alebo ním poverenej pohrebnej službe. Ľudské pozostatky je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, resp. poskytovateľ sociálnych služieb povinný vydať len obstarávateľovi pohrebu, teda osobe, ktorá disponuje listom o prehliadke mŕtveho a štatistickým hlásením o úmrtí alebo pasom pre mŕtvolu. Ak pri preberaní ľudských pozostatkov nie je obstarávateľ pohrebu osobne, môže pre tento prípad poveriť pohrebnú službu, ktorá prevezme ľudské pozostatky.

■ viesť záznam o odovzdaní ľudských pozostatkov. Pri odovzdávaní ľudských pozostatkov je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti resp. poskytovateľ sociálnych služieb povinný viesť pri odovzdávaní ľudských pozostatkov záznam.

■ zabezpečiť, aby sa v zdravotníckom zariadení a zariadení sociálnych služieb a v ich areáloch neponúkali, nepropagovali a neposkytovali informácie o pohrebných službách. Štatutárny zástupca zdravotníckeho zariadenia resp. sociálneho zariadenia je povinný zabezpečiť, aby zamestnanci týchto zariadení nepropagovali, neponúkali, pohrebné služby v týchto zariadeniach. Tento zákaz je možné zabezpečiť vnútornými predpismi, ktoré vydá zdravotnícke zariadenie resp. sociálne zariadenie.

Mgr. Marcela Virágová
 

Späť na tému Zákony a právo
Podporte náš článok