Rozhovor s Ing. Janou Kráľovou

23.03.2016

V evidencii vojnových hrobov sa môžeme inšpirovať Čechmi

Z druhej medzinárodnej konferencie pohrebníctva vo Višegrádskom priestore, ktorá sa konala v dňoch 23. – 24. septembra v maďarskom Ostrihome vyplynulo, že by bolo prínosné pracovať na spoločnej databáze miest s vojnovými hrobmi na území krajín Višegrádskej štvorky. O možnostiach vytvoriť cezhraničnú mapu vojnových pietnych miest sme sa rozprávali s Ing. Janou Kráľovou z oddelenia miestnej štátnej správy  sekcie verejnej správy na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky.

Máte vedomosť o tom, že by niekde v Európe, respektíve vo svete existovala podobná cezhraničná mapa vojnových hrobov ako navrhli účastníci medzinárodnej konferencie pohrebníctva?
Priznám sa, že neviem o tom, že by niekde vo svete, respektíve v Európe bola takáto cezhraničná mapa vojnových hrobov. Viem, že existovalo niekoľko projektov, ktoré sa snažili zmapovať vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny. Jednotlivé štáty si robia vlastnú evidenciu takýchto pietnych miest. Napríklad na Slovensku máme vybudovanú ústrednú evidenciu vojnových hrobov, ktorú postupne napĺňame od roku 2006. Veľmi dobrú databázu ústrednej evidencie vojnových hrobov majú aj Česi, ktorí sa pôvodne učili od nás a myslím si, že by mohla byť veľkou inšpiráciou pre projekt, ktorý navrhujete.

Koľko pietnych miest vedie Ministerstvo vnútra v evidencii vojnových hrobov?
V evidencii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky registrujeme celkovo 32 495 vojnových hrobov. Z tohto počtu je 23 316 vojnových hrobov z I. svetovej vojny a 9 179 hrobov z II. svetovej vojny. Tieto údaje sa menia, nakoľko existuje veľké množstvo frontových cintorínov na severovýchode Slovenska v nedostupných terénoch, kde aj dnes nachádzame nové pohrebiská. Okrem toho ďalej evidujeme 923 iných pietnych symbolov, ktoré sa viažu k I. svetovej vojne a 2 811 pietnych symbolov na pamiatku obetiam padlých v II. svetovej vojne.

Ing_Jana_Kralova-MVSR
Ing. Jana Kráľová, sekcia verejnej správy Ministerstva vnútra SR, foto Pavel Ondera
Slovenská republika má na úseku vojnových hrobov bilaterálne podchytené vzťahy s niektorými krajinami na základe medzivládnych dohôd. Môžete priblížiť túto spoluprácu?
Bilaterálnu zmluvu s Českou republikou máme od roku 2003, pričom spolupráca je intenzívnejšia aj vďaka medzivládnej komisii. Dňa 7. októbra sme mali dvanáste zasadanie, na ktorom sme okrem iného riešili aj projekt spoločnej evidencie, ktorý by sa týkal československých hrobov. Chceme totiž zaevidovať územia z tretích krajín, napríklad územie transsibírskej magistrály v Rusku, ale aj územia v Taliansku, vo Francúzsku či vo Veľkej Británii, kde spoločne bojovali Slováci a Česi. Často totiž skončili v spoločnom hrobe a keďže je ťažké rozhodnúť, či ide o český a alebo slovenský hrob, musí byť v medzivládnej dohode s Českou republikou definovaný spoločný vojnový hrob.

S Maďarskom sa zatiaľ nepodarilo podpísať takúto bilaterálnu dohodu. Prečo?
Maďarsko je jednou z krajín, s ktorou Slovensko zatiaľ nemá podpísanú medzivládnu dohodu, nakoľko zástupcovia nedospeli ku kompromisu, s ktorým by súhlasili obe strany. Za posledné roky prebehlo niekoľko rokovaní, vrátane kompromisných návrhov, žiaľ, k dohode sme nedospeli napriek tomu, že si obe strany uvedomujú, že takáto spolupráca by mala význam. My máme pripravený celý text dohody, ale nevieme sa dohodnúť na základnom pojme, a to zadefinovaní vojnového hrobu. Slovenská republika chce definíciu z teritoriálneho princípu a maďarská strana mieni skôr uplatňovať princíp k príslušnosti k armáde, národnostný princíp a podobne. A tu je kameň úrazu, pretože nám by uplatňovanie princípu príslušnosti k armáde, respektíve národnostný princíp znemožňoval vykonávať uzatvorené dohody s inými partnermi, napríklad s Čechmi či Srbmi. Trváme na tom, že pokiaľ je daná vojnová obeť z územia dnešného Slovenska, musí byť vojnový hrob považovaný za slovenský a opačne, pokiaľ pochádza z územia Maďarska bez ohľadu na to, akú má pochovaný národnosť, je to maďarský vojnový hrob.

A nemohli by ste používať ako alternatívu označenie „uhorský hrob“?
Žiaľ, v tomto prípade túto terminológiu nemôžeme aplikovať, keďže máme pouzatvárané viaceré medzinárodné dohody, ktoré nie sú zamerané len na druhú svetovú vojnu, ale napríklad aj na prvú. A keďže vieme, že v prvej svetovej vojne bola Európa úplne inak usporiadaná ako v druhej, slúžilo sa v iných armádach, tak nie je možné uplatňovať toto označenie. Problémom je taktiež to, že rakúsko-uhorská armáda bola zložená z viacerých národností, nielen maďarskej a slovenskej. Musím tiež uviesť, že Slovenská republika už raz ponúkla kompromis, ale z maďarskej strany nebol akceptovaný. Na druhej strane musím povedať, že nejakú spoluprácu máme, nie je to teda tak, že by obe strany mlčali, alebo si navzájom vôbec nevychádzali v ústrety. Napríklad vieme spolupracovať ohľadom vecných problémov, či už je to zisťovanie totožnosti konkrétnej obete, alebo zasielanie si zoznamov vojnových hrobov z hľadiska informovania. Dva roky dozadu nám napríklad na južnom Slovensku nahlásili pozostatky havarovaného lietadla z druhej svetovej vojny, ktoré bolo zasypané v zemi. V spolupráci s maďarskými kolegami sa nám podarilo zistiť totožnosť pilota, vrátane mena a priezviska, veku, bydliska či slúžiaceho pracoviska. Skontaktovali sme sa preto s maďarskými orgánmi a aj vďaka zastupiteľským orgánom sa nám podarilo presunúť pozostatky tohto pilota naspäť do Maďarska.

Hovoríte, že s Českom máte výbornú spoluprácu, pričom s maďarskou stranou pracujete na dohode. Akú spoluprácu máte s poľskými kolegami?
Ani s Poľskom zatiaľ nemáme uzatvorenú medzivládnu dohodu. Už v minulosti sme sa ju, samozrejme, snažili uzavrieť. Užšia spolupráca však v tomto prípade padla na tom, že v podstate nemáme partnera na úrovni ústrednej štátnej správy. V Poľsku totiž síce majú ministerstvo verejnej správy, ale problematika vojnových hrobov je delegovaná na úrovni miestnej štátnej správy. V Poľsku preto spolupracujeme s konkrétnym starostom, respektíve správou v regióne. V  Poľsku sme taktiež vykonávali niekoľko projektov, ktoré sa týkali buď opravy, alebo vybudovania vojnového cintorína. Napríklad v Tarnove sme nedávno participovali na trojstrannom projekte, v ktorom boli zapojení aj Česi. V Poľsku teda spolupracujeme tam, kde máme vojnové hroby.

Ako vnímate iniciatívu účastníkov medzinárodnej konferencie pohrebníctva, ktorí navrhli pracovať na spoločnej databáze vojnových hrobov v krajinách Višegrádskej štvorky a kde vidíte priestor na spoluprácu?
Priestor na spoluprácu určite vidím, pretože máme vybudovanú ústrednú evidenciu vojnových hrobov, ktorá sa od roku 2006 postupne napĺňa. Táto databáza síce nie je naplnená v každom kraji rovnako, ale môžem povedať, že máme dosť veľký záber informácií, s ktorými sa dá pracovať a ktoré môžeme poskytnúť verejnosti.

Databáza je verejne prístupná na webovom portáli minv.sk, kde v rámci záložky verejnej správy nájdete záložku ústredná evidencia vojnových hrobov. Vojnové hroby je možné vyhľadávať buď podľa konkrétneho miesta hrobu, alebo podľa jednotlivých obetí.

Zhováral sa Marcel Lincényi, foto Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP IV. 2015
 
Späť na tému Z histórie
Podporte náš článok