V Bratislave chcem čisté a bezpečné cintoríny
Pohrebníctvo mesta Bratislavy – MARIANUM od októbra tohto roku vedie nový riaditeľ Ing. Radoslav Vavruš. Požiadali sme ho preto o rozhovor, aby sme sa ho mohli spýtať na to, aké má plány s mestskou príspevkovou organizáciou, ktorá s vyše 150 zamestnancami spravuje, udržiava a prevádzkuje 17 cintorínov, bratislavské krematórium a 2 vojenské cintoríny.
Každý manažér prichádza do novej funkcie s vlastnou predstavou. Aké hlavné plány a vízie máte v Pohrebníctve mesta Bratislavy?
V prvom rade by som chcel nadviazať na všetko dobré, čo bolo v MARIANUM-e spravené za predchádzajúce obdobie. Myslím si, že v tejto spoločnosti sú spravené veľmi pevné základy a teda je na čom stavať. Po príchode som zistil, že v tejto mestskej organizácii sú pracovití ľudia, s ktorými je možné ďalej rozvíjať nielen pohrebné služby, ale aj správu cintorínov. Moje plány by som rozdelil do niekoľkých oblastí. My totiž máme zákazníkov v pohrebných službách, ale zároveň je našim zákazníkom hlavné mesto. Takže z hľadiska nejakej vízie sú to dve rozdielne oblasti, na ktoré sa chcem pozrieť detailnejšie, aby bolo možné skvalitňovať celý proces. Pritom tu nejde len o proces skvalitňovania služieb, ale aj o ich ďalší rozvoj. Ak dnes v Európe a kdekoľvek na svete v rámci pohrebných služieb dostávajú zákazníci určitý rozsah produktov a služieb, bol by som veľmi rád, keby sa tieto produkty a služby dostali aj k našim klientom. Čiže v pohrebnej službe by som sa snažil vychádzať v ústrety najnovším trendom, ktoré sú vo svete. Či už ide o ekologizáciu, použité technológie či samotné pochovávanie. Myslím si, že v tomto prípade má zmysel pozrieť sa na proces od začiatku až po koniec, aby sme vedeli, kde všade poskytujeme informácie o našich službách, akým spôsobom naši zákazníci nachádzajú tieto informácie a následne platia za naše služby.
Čo sa týka správy cintorínov, tú by som chcel vykonávať čo najefektívnejšie. To znamená, vykonávať takú správu, aby každý návštevník videl čistý cintorín, mohol si nabrať vodu, bol dostatočne informovaný a cítil sa na pietnom mieste predovšetkým bezpečne. Bezpečnosť považujem za prioritnú naozaj na prvom mieste, a to nielen pre návštevníkov cintorínov počas sviatkov, ale po celý rok.
Dá sa hovoriť o nejakých prioritách vo vašich plánoch, ktoré ste spomenuli?
Na prvom mieste by som určite zaradil nášho zákazníka, následne financie, ktoré je potrebné držať pod drobnohľadom, a potom sa zamerať na oblasti, ktoré považujem za prioritné. Určite budem chcieť zoptimalizovať procesy či už v pohrebných službách, alebo v správe cintorínov. Ak dnes niečo funguje dvadsať rokov, nemusí to fungovať najlepšie, chcem sa nato pozrieť a chcem to zlepšiť. Takisto by som chcel podporiť tie vyjadrenia a diskusie, ktoré umožňujú Slovenskej asociácii pohrebných a kremačných služieb otvoriť diskusiu o rozvoji pohrebných služieb na Slovensku, ktoré som osobne vnímal tak, že neprebiehali dostatočne intenzívne, respektíve v koordinácii s asociáciou.
Vo funkcii ste ešte len niekoľko týždňov a už sme si na bratislavských cintorínoch stihli všimnúť Vašu víziu v ekologizácii, nakoľko pribudli kontajneri na separovaný zber, pričom novinkou sú nádoby na sklo. S akými zmenami chcete prísť ohľadom bezpečnosti?
Čo sa týka bezpečnosti, chcem, aby sme na začiatku zachovali základné kroky, ktoré pre bezpečnosť musíme spraviť, to znamená aktívne odstraňovať dreviny, ktoré ohrozujú život a zdravie občanov. Ak sa teda doteraz dreviny odstraňovali len na základe podnetov od občanov, chcem, aby sme k tejto činnosti pristupovali aktívnejšie, pretože občan si môže myslieť, že správca v tomto nekoná dostatočne. V každom prípade aj odstraňovanie drevín je spojené s nákladmi, ktoré znáša mestská organizácia, takže je potrebné sa zaoberať aj financiami. Vnímam, že kamery pomôžu vo zvýšení bezpečnosti, ale všetko závisí od toho, s akým rozpočtom pre tieto účely budeme disponovať. Musím taktiež povedať, že sme nadviazali výbornú spoluprácu s mestskou políciou, s ktorou intenzívne spolupracujeme pri riešení všetkých problémov, ktoré vznikajú na cintorínoch, či už ohľadom vandalizmu, alebo krádeží. Myslím si, že po tejto stránke robíme s mestskou políciou maximum.
Odstraňovať dreviny a stromy je istotne veľmi nákladné. Uvažovali ste nad nejakým systémovým riešením, aby si majitelia hrobových miest nevysádzali zeleň svojvoľne, a správca ju nemusel neskôr odstraňovať?
Tento proces momentálne podlieha detailnej analýze a súhlasím s vami, že tento proces musí byť riadený správcom. Pokiaľ v súčasnosti platí povinnosť vysadiť nové stromy za tie vyrúbané, tak nie je možná nekontrolovaná výsadba zelene.
Poďme sa pozrieť na nedostatok hrobových miest, ktorý v súčasnosti trápi väčšinu správcov väčších cintorínov na Slovensku. Ako mienite riešiť nedostatok hrobových miest v hlavnom meste?
Ja som sa na túto otázku pozrel trošku detailnejšie a musím povedať, že ju nevnímam tak kriticky, ako je prezentovaná. V súčasnosti sú síce menšie cintoríny plné, ale stále máme kapacitné možnosti na väčších cintorínoch. Z analýz, ktoré sme vykonali, vyplýva, že máme možnosti získania hrobových miest či už v prípade skončenia nájomných zmlúv alebo po neplatičoch. Zatiaľ, jediný obmedzujúci faktor na získanie väčšieho počtu hrobových miest je otázka, čo s príslušenstvom hrobu, teda kameňom. Ale ak by som sa mal vyjadriť, či je nedostatok hrobových miest v Bratislave skutočne problém, tak môžem povedať, že z hľadiska strednodobého v priebehu 5 až 7 rokov nie (toto je podporené aj vývojom v pomere kremácií oproti klasickým pohrebom), ale z hľadiska dlhodobého áno. Čiže ak budeme chcieť prísť s riešením, ktoré bude riešiť pochovávanie o sedem rokov, tak by sme naozaj mali poskytnúť adekvátny priestor a vytvoriť nové pohrebisko na pochovávanie.
Aká je vaša osobná predstava, ako by mal vyzerať nový cintorín. Malo by o celomestský cintorín, ako napríklad vo Viedni, alebo ste skôr za rozširovanie už existujúcich cintorínov?
Moja predstava je viac menej v línii, ako ju možno definoval predchádzajúci riaditeľ, ktorý ju rozdelil na dve časti. Jedným z riešení je zriadiť nový celomestský centrálny cintorín, alebo vytvoriť tri menšie cintoríny. Zatiaľ, kroky, ktoré podniklo mesto, naznačujú vytvorenie nového centrálneho mestského cintorína, ktorý by mal zohľadňovať vývoj, ktorému dnes čelíme, a teda vývoj v raste počtu kremácií a znižovania počtu klasických pohrebov. Čiže to je možno aj odpoveď na otázku, či vnímam kriticky hrobové miesta. Nevnímam, pretože naozaj máme 76 % podiel kremácií oproti 24 percentám klasických pohrebov.
Hovorili ste, že jedným z riešení je získavať nové hrobové miesta po neplatičoch alebo tých, ktorým končí nájom hrobového miesta. Ako chcete riešiť tento problém?
Ak by som chcel povedať, akým spôsobom chcem riešiť neplatičov, dával by som návod ostatným, ako sa majú správať. Ale k tejto otázke chcem povedať toľko, že ja túto tému vnímam v podstate ako hodnotovú. Ak sa totiž niekto rozhodne, že chce mať hrobové miesto, tak je to rozhodnutie dlhodobé a mal by som si ho prenajať na desať rokov. Ak chcem mať hrobové miesto, to neznamená, že si kupujem trvanlivé mlieko, ktoré má vydržať jeden rok a potom sa budem znova rozhodovať či si to trvanlivé mlieko alebo hrobové miesto nechám alebo nie. Čiže skutočne táto otázka je o tom, aby sme spoločne, napr. aj s asociáciou na verejnosti komunikovali túto hodnotu. Pri prenájme vnímam aj sociálny rozmer, pretože prenájom hrobového miesta niečo stojí, ale na druhej strane by to malo byť hodnotové rozhodnutie. Riešenie nedostatku hrobových miest vnímam ako papierové, ale aj fyzické. V prvom prípade sa chcem pozrieť na papierovú evidenciu. V druhom prípade chcem, aby sa fyzicky skontrolovali všetky hrobové miesta v Bratislave, ktoré máme zaznamenané v evidencii.
Pravdepodobne sa v týchto dňoch ozvali nejakí majitelia hrobových miest, ktorí nemali zaplatené nájmy, keďže MARIANUM vždy počas sviatkov upozorňuje na neplatičov nálepkami na pomníkoch.
Áno, tie nálepky plnia svoj účel, pretože oznamovali nezaplatené hrobové miesto tým, ktorí na túto zmluvnú povinnosť zabudli. Aj toto je jedna z možností ako pripomenúť, že tu je prítomný záväzok z nájomnej zmluvy. Neplatičov registrujeme najmä medzi tými, ktorí platia hrobové miesta na jeden rok. Takže jednoznačne odporúčam komunikovať takú hodnotu, aby si pozostalí prenajímali hrobové miesta na desať rokov.
V úvode rozhovoru ste hovorili, že chcete poskytovať kvalitnejšie služby. Ale nato potrebujete mať viac peňazí. Ako ich chcete získať?
Pokiaľ nie je celková činnosť mestskej organizácie dotovaná príspevkom mesta, musí byť vykrývaná podnikateľskou činnosťou. Možnosti sú také, že na to, aby sme skutočne zabezpečili dôstojnú správu cintorínov, dostaneme buď zvýšený príspevok od mesta, alebo si ten príjem zabezpečíme iným spôsobom. A to buď z poskytovania zvýšeného objemu pohrebných služieb, alebo zo zvýšenej ceny za nájomné hrobových miest.
Takže uvažujete o tom, že by ste zvýšili poplatky za nájom hrobového miesta?
Z hľadiska ekonomiky by som na tom mal okamžite trvať, ale z hľadiska možností, ktoré dnes majú obyvatelia, si nemyslím, že je priechodné upravovať nájom za hrobové miesto.
Pozrime sa ešte na historické cintoríny, ktoré mestská organizácia spravuje z vlastných zdrojov, ale štát na ich starostlivosť v súčasnosti nedáva žiadne finančné zdroje.
Áno, je to tak, že v súčasnosti zo správy cintorínov dotujeme aj starostlivosť o historické cintoríny. Je v našom záujme, aby historické cintoríny vyzerali dôstojne. Naviac si myslím, že by stálo zato a budeme na tom pracovať, aby sme zvýšili informovanosť o historických cintorínoch a o osobách, ktoré sú tam pochované. Aj pre turistický ruch chceme do budúcnosti vytvoriť reálny koncept o osobách, ktoré sú pochované na bratislavských cintorínoch. Myslím si, že sa nemáme začo hanbiť a máme osobnosti, ktoré by mal vidieť celý svet.
Uvažovali ste nad tým, kde by ste mohli získať financie na správu historických cintorínoch?
Pri historických cintorínoch je nevyhnutné si veľmi presne zadefinovať koncept, ktorý je zatiaľ v podobe diskusií. Tieto myšlienky je potrebné dať na papier z hľadiska času, obsahu, zodpovednosti a príslušných peňazí, ktoré by boli nutné investovať na to, aby sme zabezpečili kvalitnú správu historických cintorínov a adekvátnu informovanosť o osobách, ktoré sú na nich pochované. Čiže rozlišujem správu a hodnoty, ktoré by sa mali dostať k návštevníkom ako takým.
Každý manažér prichádza do novej funkcie s vlastnou predstavou. Aké hlavné plány a vízie máte v Pohrebníctve mesta Bratislavy?
V prvom rade by som chcel nadviazať na všetko dobré, čo bolo v MARIANUM-e spravené za predchádzajúce obdobie. Myslím si, že v tejto spoločnosti sú spravené veľmi pevné základy a teda je na čom stavať. Po príchode som zistil, že v tejto mestskej organizácii sú pracovití ľudia, s ktorými je možné ďalej rozvíjať nielen pohrebné služby, ale aj správu cintorínov. Moje plány by som rozdelil do niekoľkých oblastí. My totiž máme zákazníkov v pohrebných službách, ale zároveň je našim zákazníkom hlavné mesto. Takže z hľadiska nejakej vízie sú to dve rozdielne oblasti, na ktoré sa chcem pozrieť detailnejšie, aby bolo možné skvalitňovať celý proces. Pritom tu nejde len o proces skvalitňovania služieb, ale aj o ich ďalší rozvoj. Ak dnes v Európe a kdekoľvek na svete v rámci pohrebných služieb dostávajú zákazníci určitý rozsah produktov a služieb, bol by som veľmi rád, keby sa tieto produkty a služby dostali aj k našim klientom. Čiže v pohrebnej službe by som sa snažil vychádzať v ústrety najnovším trendom, ktoré sú vo svete. Či už ide o ekologizáciu, použité technológie či samotné pochovávanie. Myslím si, že v tomto prípade má zmysel pozrieť sa na proces od začiatku až po koniec, aby sme vedeli, kde všade poskytujeme informácie o našich službách, akým spôsobom naši zákazníci nachádzajú tieto informácie a následne platia za naše služby.
Čo sa týka správy cintorínov, tú by som chcel vykonávať čo najefektívnejšie. To znamená, vykonávať takú správu, aby každý návštevník videl čistý cintorín, mohol si nabrať vodu, bol dostatočne informovaný a cítil sa na pietnom mieste predovšetkým bezpečne. Bezpečnosť považujem za prioritnú naozaj na prvom mieste, a to nielen pre návštevníkov cintorínov počas sviatkov, ale po celý rok.
Dá sa hovoriť o nejakých prioritách vo vašich plánoch, ktoré ste spomenuli?
Na prvom mieste by som určite zaradil nášho zákazníka, následne financie, ktoré je potrebné držať pod drobnohľadom, a potom sa zamerať na oblasti, ktoré považujem za prioritné. Určite budem chcieť zoptimalizovať procesy či už v pohrebných službách, alebo v správe cintorínov. Ak dnes niečo funguje dvadsať rokov, nemusí to fungovať najlepšie, chcem sa nato pozrieť a chcem to zlepšiť. Takisto by som chcel podporiť tie vyjadrenia a diskusie, ktoré umožňujú Slovenskej asociácii pohrebných a kremačných služieb otvoriť diskusiu o rozvoji pohrebných služieb na Slovensku, ktoré som osobne vnímal tak, že neprebiehali dostatočne intenzívne, respektíve v koordinácii s asociáciou.
 |
|
Cintorín pri Kozej bráne, foto Ondera
|
Čo sa týka bezpečnosti, chcem, aby sme na začiatku zachovali základné kroky, ktoré pre bezpečnosť musíme spraviť, to znamená aktívne odstraňovať dreviny, ktoré ohrozujú život a zdravie občanov. Ak sa teda doteraz dreviny odstraňovali len na základe podnetov od občanov, chcem, aby sme k tejto činnosti pristupovali aktívnejšie, pretože občan si môže myslieť, že správca v tomto nekoná dostatočne. V každom prípade aj odstraňovanie drevín je spojené s nákladmi, ktoré znáša mestská organizácia, takže je potrebné sa zaoberať aj financiami. Vnímam, že kamery pomôžu vo zvýšení bezpečnosti, ale všetko závisí od toho, s akým rozpočtom pre tieto účely budeme disponovať. Musím taktiež povedať, že sme nadviazali výbornú spoluprácu s mestskou políciou, s ktorou intenzívne spolupracujeme pri riešení všetkých problémov, ktoré vznikajú na cintorínoch, či už ohľadom vandalizmu, alebo krádeží. Myslím si, že po tejto stránke robíme s mestskou políciou maximum.
Odstraňovať dreviny a stromy je istotne veľmi nákladné. Uvažovali ste nad nejakým systémovým riešením, aby si majitelia hrobových miest nevysádzali zeleň svojvoľne, a správca ju nemusel neskôr odstraňovať?
Tento proces momentálne podlieha detailnej analýze a súhlasím s vami, že tento proces musí byť riadený správcom. Pokiaľ v súčasnosti platí povinnosť vysadiť nové stromy za tie vyrúbané, tak nie je možná nekontrolovaná výsadba zelene.
Poďme sa pozrieť na nedostatok hrobových miest, ktorý v súčasnosti trápi väčšinu správcov väčších cintorínov na Slovensku. Ako mienite riešiť nedostatok hrobových miest v hlavnom meste?
Ja som sa na túto otázku pozrel trošku detailnejšie a musím povedať, že ju nevnímam tak kriticky, ako je prezentovaná. V súčasnosti sú síce menšie cintoríny plné, ale stále máme kapacitné možnosti na väčších cintorínoch. Z analýz, ktoré sme vykonali, vyplýva, že máme možnosti získania hrobových miest či už v prípade skončenia nájomných zmlúv alebo po neplatičoch. Zatiaľ, jediný obmedzujúci faktor na získanie väčšieho počtu hrobových miest je otázka, čo s príslušenstvom hrobu, teda kameňom. Ale ak by som sa mal vyjadriť, či je nedostatok hrobových miest v Bratislave skutočne problém, tak môžem povedať, že z hľadiska strednodobého v priebehu 5 až 7 rokov nie (toto je podporené aj vývojom v pomere kremácií oproti klasickým pohrebom), ale z hľadiska dlhodobého áno. Čiže ak budeme chcieť prísť s riešením, ktoré bude riešiť pochovávanie o sedem rokov, tak by sme naozaj mali poskytnúť adekvátny priestor a vytvoriť nové pohrebisko na pochovávanie.
Aká je vaša osobná predstava, ako by mal vyzerať nový cintorín. Malo by o celomestský cintorín, ako napríklad vo Viedni, alebo ste skôr za rozširovanie už existujúcich cintorínov?
Moja predstava je viac menej v línii, ako ju možno definoval predchádzajúci riaditeľ, ktorý ju rozdelil na dve časti. Jedným z riešení je zriadiť nový celomestský centrálny cintorín, alebo vytvoriť tri menšie cintoríny. Zatiaľ, kroky, ktoré podniklo mesto, naznačujú vytvorenie nového centrálneho mestského cintorína, ktorý by mal zohľadňovať vývoj, ktorému dnes čelíme, a teda vývoj v raste počtu kremácií a znižovania počtu klasických pohrebov. Čiže to je možno aj odpoveď na otázku, či vnímam kriticky hrobové miesta. Nevnímam, pretože naozaj máme 76 % podiel kremácií oproti 24 percentám klasických pohrebov.
Hovorili ste, že jedným z riešení je získavať nové hrobové miesta po neplatičoch alebo tých, ktorým končí nájom hrobového miesta. Ako chcete riešiť tento problém?
Ak by som chcel povedať, akým spôsobom chcem riešiť neplatičov, dával by som návod ostatným, ako sa majú správať. Ale k tejto otázke chcem povedať toľko, že ja túto tému vnímam v podstate ako hodnotovú. Ak sa totiž niekto rozhodne, že chce mať hrobové miesto, tak je to rozhodnutie dlhodobé a mal by som si ho prenajať na desať rokov. Ak chcem mať hrobové miesto, to neznamená, že si kupujem trvanlivé mlieko, ktoré má vydržať jeden rok a potom sa budem znova rozhodovať či si to trvanlivé mlieko alebo hrobové miesto nechám alebo nie. Čiže skutočne táto otázka je o tom, aby sme spoločne, napr. aj s asociáciou na verejnosti komunikovali túto hodnotu. Pri prenájme vnímam aj sociálny rozmer, pretože prenájom hrobového miesta niečo stojí, ale na druhej strane by to malo byť hodnotové rozhodnutie. Riešenie nedostatku hrobových miest vnímam ako papierové, ale aj fyzické. V prvom prípade sa chcem pozrieť na papierovú evidenciu. V druhom prípade chcem, aby sa fyzicky skontrolovali všetky hrobové miesta v Bratislave, ktoré máme zaznamenané v evidencii.
Pravdepodobne sa v týchto dňoch ozvali nejakí majitelia hrobových miest, ktorí nemali zaplatené nájmy, keďže MARIANUM vždy počas sviatkov upozorňuje na neplatičov nálepkami na pomníkoch.
Áno, tie nálepky plnia svoj účel, pretože oznamovali nezaplatené hrobové miesto tým, ktorí na túto zmluvnú povinnosť zabudli. Aj toto je jedna z možností ako pripomenúť, že tu je prítomný záväzok z nájomnej zmluvy. Neplatičov registrujeme najmä medzi tými, ktorí platia hrobové miesta na jeden rok. Takže jednoznačne odporúčam komunikovať takú hodnotu, aby si pozostalí prenajímali hrobové miesta na desať rokov.
V úvode rozhovoru ste hovorili, že chcete poskytovať kvalitnejšie služby. Ale nato potrebujete mať viac peňazí. Ako ich chcete získať?
Pokiaľ nie je celková činnosť mestskej organizácie dotovaná príspevkom mesta, musí byť vykrývaná podnikateľskou činnosťou. Možnosti sú také, že na to, aby sme skutočne zabezpečili dôstojnú správu cintorínov, dostaneme buď zvýšený príspevok od mesta, alebo si ten príjem zabezpečíme iným spôsobom. A to buď z poskytovania zvýšeného objemu pohrebných služieb, alebo zo zvýšenej ceny za nájomné hrobových miest.
Takže uvažujete o tom, že by ste zvýšili poplatky za nájom hrobového miesta?
Z hľadiska ekonomiky by som na tom mal okamžite trvať, ale z hľadiska možností, ktoré dnes majú obyvatelia, si nemyslím, že je priechodné upravovať nájom za hrobové miesto.
Pozrime sa ešte na historické cintoríny, ktoré mestská organizácia spravuje z vlastných zdrojov, ale štát na ich starostlivosť v súčasnosti nedáva žiadne finančné zdroje.
Áno, je to tak, že v súčasnosti zo správy cintorínov dotujeme aj starostlivosť o historické cintoríny. Je v našom záujme, aby historické cintoríny vyzerali dôstojne. Naviac si myslím, že by stálo zato a budeme na tom pracovať, aby sme zvýšili informovanosť o historických cintorínoch a o osobách, ktoré sú tam pochované. Aj pre turistický ruch chceme do budúcnosti vytvoriť reálny koncept o osobách, ktoré sú pochované na bratislavských cintorínoch. Myslím si, že sa nemáme začo hanbiť a máme osobnosti, ktoré by mal vidieť celý svet.
Uvažovali ste nad tým, kde by ste mohli získať financie na správu historických cintorínoch?
Pri historických cintorínoch je nevyhnutné si veľmi presne zadefinovať koncept, ktorý je zatiaľ v podobe diskusií. Tieto myšlienky je potrebné dať na papier z hľadiska času, obsahu, zodpovednosti a príslušných peňazí, ktoré by boli nutné investovať na to, aby sme zabezpečili kvalitnú správu historických cintorínov a adekvátnu informovanosť o osobách, ktoré sú na nich pochované. Čiže rozlišujem správu a hodnoty, ktoré by sa mali dostať k návštevníkom ako takým.
Späť na tému Súčasnosť
