Archeológia

09.02.2018

Takto sa pochovávalo na hrade Devín

Hrad Devín patrí spolu s Bratislavským a Nitrianskym hradom k najstarším historicky doloženým hradným objektom na Slovensku. Devínsky hrad bol osídlený od mladšej doby kamennej až do novoveku. So životom na Devíne a v jeho okolí, sa spájala aj smrť a pochovávanie. O spôsoboch pochovávania v jednotlivých obdobiach nám porozprávala vedúca oddelenia hradu Devín, Múzea mesta Bratislavy Mgr. Katarína Harmadyová, PhD.

V najstarších obdobiach, v dobe kamennej sa vyskytovali hroby v rámci sídlisk, respektíve na ich okrajoch, čo je prípad Devínskeho hradu. Osada sa tu rozprestierala vo vyšších častiach hradu a pohrebisko sa nachádzalo v blízkosti miesta, kde momentálne prebieha archeologický výskum. „Našlo sa tam 8 kostrových hrobov. V tom čase pochovávali kostrovo v skrčenej polohe, čo znamená, že mŕtvych pravdepodobne zväzovali. Kostry sa nachádzajú v neprirodzenej polohe, končatiny totiž mali príliš pritiahnuté k telu, takže je vysoko pravdepodobné, že ich museli zviazať. Hroby sa nachádzali v rôznych kruhových jamách, ktoré pôvodne mohli slúžiť ako zásobnicové jamy a neskôr boli využité na pohrebné účely. Pri hroboch z mladšej doby kamennej sme nenašli žiaden inventár, iba v jednom hrobe sa našla nádoba,“ vysvetľuje Mgr. Katarína Harmadyová, PhD.

V stredoveku sa pochovávalo na hrade do vysvätenej pôdy. Dnes sa tam nachádzajú pamiatkovo prezentované základy veľkomoravského kostola, ktorý zanikol začiatkom 10. storočia. Tam bola postavená kruhová stavba, ktorá mohla slúžiť ako pohrebná kaplnka. V jej okolí sa pochovávalo približne 300 rokov. Od 13. storočia sa na hrade nepochovávalo, a pohrebisko sa presunulo k dnešnému kostolu sv. Kríža v Devíne. Tu sa pochovávalo až do 18. storočia, pretože cisárovná Mária Terézia nariadila, že cintoríny musia byť v extraviláne, takže pohrebisko sa presunulo na územie dnešného cintorína na Kremeľskej ulici v Devíne.

Praveké obdobie a hroby
Na výstave Devín v praveku sú prezentované tie najvýznamnejšie artefakty, ktoré sa našli na hrade Devín od doby kamennej až po staršiu dobu železnú. Ako ďalej povedala Mgr. Katarína Harmadyová, PhD., najstaršie nálezy máme doložené z obdobia, keď na hrade sídlil ľud s takzvanou lineárnou keramikou, čo je vidno aj na najstaršej nájdenej nádobe na hrade Devín. Keďže sa táto keramika našla pri ľudskej kostre, tak ide o najstarší hrob, ktorý je doložený na hrade Devín. V tomto prípade boli zosnulí položení do jamy. Mužov pochovávali na pravý bok a ženy na ľavý bok a zvykli ich ešte posypať červeným farbivom, ktoré mohlo evokovať napr. krv. Na Devíne sa však toto farbivo nenašlo, ale na iných súdobých pohrebiskách áno. Príslušníci tzv. bádenskej kultúry pochovávali kostrovo aj žiarovo, žiaľ na hrade neboli nájdené hrobové pozostatky, iba sídliskové.

V staršej a strednej dobe bronzovej sa vyskytovalo birituálne pochovávanie. „Z doby bronzovej sme našli v dolnej časti hradiska v blízkosti neolitických hrobov kamenné deštrukcie dvoch mohýl. Jedna mala kruhový pôdorys s kamenným vencom, vedľa nej sa našla ďalšia kamenná deštrukcia, kde bola v obdĺžnikovej štruktúre nájdená kostra. A ešte medzi týmito zvyškami mohýl sa našiel dvojhrob jedného dospelého a jedného detského jedinca. Hrob bol porušený, pretože bol pomerne plytký a nachádzal sa iba nejakých 80 cm od terénu. Mladšie osídlenie väčšinou vždy zničilo to staršie, keďže hrad bol neustále osídlený. V hrobe sa našli dve nádobky, ktoré nám pomohli jednoznačne datovať objekty. Patrili Stredodunajskej mohylovej kultúre zo strednej doby bronzovej,“ hovorí ďalej Mgr. Katarína Harmadyová, PhD.

devin_1627
Vedúca oddelenia hradu Devín,
Múzea mesta Bratislavy
Mgr. Katarína Harmadyová, PhD.
Žiarové pochovávanie
V závere doby bronzovej narastá osídlenie hradu Devín, ktorý bol v mladšej a neskorej dobe bronzovej strategickým mocenským centrom. Návštevníci môžu v múzeu vidieť pozostatky z pohrebiska, ktoré sa nachádzalo na dnešnej Brigádnickej ulici v mestskej časti Devín. Podľa Mgr. Kataríny Harmadyovej, PhD. sa už v 70-tych a na konci 80-tych rokov na Brigádnickej ulici našli nejaké fragmenty, ktoré evokovali, že tam mohlo byť pohrebisko. „V roku 2004 sme na Brigádnickej ulici pri stavbe rodinného domu robili záchranný archeologický výskum, v rámci ktorého sa podarilo odkryť 6 žiarových hrobov, v ktorých boli spopolnení mŕtvi a ich zvyšky boli uložené do niekoľkých nádob. Najbohatší bol hrob číslo 4, v ktorom sa našli až 4 urny s fragmentami bronzovej ihlice.

Návštevníci môžu vidieť aj zachovanú tvárovú časť z lebky ženy, ktorá zomrela medzi 15 až 25 rokom života. Odborníci predpokladajú, že uvedená maska mohla v minulosti slúžiť na rituálne a kultové účely. Návštevníci môžu na výstave vidieť taktiež zvyšky nespálených kostičiek. Ak totiž všetko počas spaľovania tela nezhorelo, tak tie kostičky rozdrvili a dosypali do nádob. V niektorých prípadoch tak boli v nádobe viacerí jedinci a mohli byť aj také prípady, že obsah jedného zosnulého bol uložený do viacerých nádob. Hrobový inventár bol veľmi chudobný jednak preto, že ho pravdepodobne spálili s pozostalým, ale aj preto, že v tomto období bol zaznamenaný pokles pridávania milodarov do hrobov. Na tomto pohrebisku bola nájdená len bronzová ihlica a kostený korálik. Pokiaľ sa nemýlim, katolícka cirkev pripustila kremáciu až v roku 1963, a ešte aj dnes s tým nie sú všetci úplne uzrozumení. Samozrejme, v minulosti sa prístup k pohrebnému rituálu vyvíjal pod vplyvom rôznych okolností. Napríklad prví Slovania, ktorí prichádzali na naše územie pochovávali žiarovo, ale časom, pod vplyvom kresťanstva a Avarov, prešli na kostrové pochovávanie. Zachoval sa záznam arabského cestovateľa Ahmeda Íbn Fadlána, ktorý sledoval takýto pohreb u východných Slovanov v oblasti Ruska, a čudoval sa, prečo spaľujú svojich mŕtvych. Oni sa mu vysmiali, že vy Arabi ste hlúpi, ak necháte svojich najmilších, aby ich v zemi žral hmyz a červy. Prisudzovali ohňu očistnú funkciu a momentom spálenia mal prísť zosnulý do raja,“ objasňuje žiarové pochovávanie Mgr. Katarína Harmadyová, PhD.

Pochovávanie pod mohylami
V dobe halštatskej pochovávali takisto žiarovo, náčelníkov a príslušníkov ich rodín pod veľkými mohylami. Takéto mohyly sa mohli nachádzať aj v blízkosti Devína, keďže hrad bol aj v tomto období mocenským centrom, ktoré kontrolovalo obchodné cesty smerujúce zo severu na juh a zo západu na východ. Z tohto obdobia však archeológovia evidujú iba jeden žiarový hrob, opäť z obce Devín. Počas rekonštrukčných prác nádvoria v roku 2002 sa im na hrade podarilo v kultúrnej vrstve, ktorá patrila do staršej doby železnej, nájsť dve kostričky malých chlapcov, jeden bol novorodenec a druhý mal maximálne 6 mesiacov. Žiaľ, neboli pietne uložení v žiadnom hrobe, boli len tak pohodení v kultúrnej vrstve. Ťažko povedať, či išlo o nejaké obete rituálnych úkonov alebo nešťastia.

Zmena pochovávania u Keltov
Napriek tomu, že Devín bol silno osídlený počas doby laténskej, z tohto obdobia sa nenašli žiadne hroby. Keď prišli Kelti na naše územie v 3. a 4. storočí, najskôr pochovávali kostrovo a potom prešli na žiarový spôsob pochovávania. Z 1. stor. pred Kr. sa na Devíne podľa Mgr. Kataríny Harmadyovej, PhD. našli iba kostrové pozostatky piatich osôb, z toho dvoch detí, ktoré sa našli v kamennej deštrukcii pri zničených spálených sídliskových objektoch. Archeológovia sa domnievajú, že to súviselo s nájazdom pravdepodobne germánskych útočníkov.

Germánske hroby
Ani z doby Rímskej ríše sa zatiaľ v Devíne nenašli žiadne hroby, okrem dvoch. V obci v blízkosti kostola sv. Kríža sa našli dva germánske hroby. Išlo o dva bohaté žiarové hroby pozostávajúce z keramickej urny s popolom pozostalých a množstvom bronzových predmetov. Našli sa tu napr. opaskové kovania, spony, prívesky v tvare kačičky a býka, či ruka znázorňujúca figu borovú. Viac hrobov sa nenašlo aj z toho dôvodu, že na mieste sa neskôr nachádzalo veľkomoravské pohrebisko, na ktorom sa našlo viac ako 123 veľkomoravských hrobov.

Súčasný archeologický výskum
V súčasnosti pri vchode do hradu prebieha systematický predstihový archeologický výskum, pretože sa tu plánuje výstavba prevádzkovej budovy so zázemím pre verejnosť. V novej budove budú potrebné depozitáre, kancelárie, reštaurátorské dielne, ale ostatne tu priestor aj pre múzejný obchod, prednáškovú miestnosť, sociálne zariadenie, kaviareň, kde si budú môcť ľudia posedieť, dať si kávičku či kúpiť brožúrky. „Tento predstihový archeologický výskum musíme spraviť pred plánovanou výstavbou. I keď máme relatívne rozsiahly zbierkový fond, nie vždy je čas na spracovávanie a publikovanie nálezov, ktoré sa vykopali za viac ako sto rokov, pretože prvý archeologický výskum sa na hrade začal už v roku 1913,“ vysvetľuje vedúca oddelenia hradu Devín Múzea mesta Bratislavy Mgr. Katarína Harmadyová, PhD. s tým, že archeológovia počas tohtoročného výskumu zatiaľ nenašli žiadne hroby, ale odkryli viaceré zvieracie pozostatky, čo signalizuje, že na mieste bola v minulosti evidentne nejaká „špajza“. Výskumníci budú v sondách pokračovať až na samotné podložie, aby im nič neuniklo.

Pripravil Marcel Lincényi, foto Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP III.2017
 
Späť na tému Z histórie
Podporte náš článok