Tajomstvá pohrebného rítusa
Veľmi osobitým typom pochovávania je pohrebný rítus. Hovoríme s Alexandrom Botošom, archeológom z Gemersko-malohontského múzea.
Medzi najstaršie hrobové nálezy, uložené v Gemersko – malohontskom múzeu patria antropomorfné urny zo Včeliniec a z Gemera. Z lokality Včelince – Feketesár pochádza unikátny žiarový hrob badenskej kultúry – skupiny Ózd (okolo roku 2 600 – 2 200 pred Kristom), celoeurópskeho významu. Badenská kultúra bola nazvaná podľa jaskyne Baden v Dolnom Rakúsku, rozšírená bola v celej strednej Európe v Maďarsku, na Slovensku, na Morave, v Čechách, v južnom Nemecku, v Srbsku
a Chorvátsku. Rozšírená bola v období neskorého eneolitu (neskorej dobe kamennej), približne v rokoch 2800 – 2300pred Kristom.
Zaujímavým pohrebným rituálom bol žiarový pohrebný rítus, v dnešnom ponímaní – kremácia. Podstatou žiarového pochovávania je viera v existenciu duše, ktorá prechádza kremáciou ako procesom očisty a oslobodzuje sa od tela. Duša prechádza očistným ohňom, stáva sa nesmrteľnou a je odlúčená od spoločnosti živých ľudí. Predpokladá sa, že ťažiskom celého pohrebného rituálu bol okamih spopolnenia na pohrebnej hranici.
Na našom území sa objavuje pohrebný rítus v eneolite (neskorej dobe kamennej), naplno sa však uplatnil až v mladšej a neskorej dobe bronzovej – v kultúrach popolnicových polí. Názov vznikol podľa rozsiahlych žiarových urnových pohrebísk, ktoré pripomínali popolnicové polia. Žiarový hrob odkrytý vo Včelinciach obsahoval celkom osem unikátnych antropomorfných urien, v ktorých sa nachádzal popol zosnulých.
Urny v dobách minulých
Otázna je interpretácia urien. Možno uvažovať o tom, že urny zobrazovali bohov alebo smrteľníkov. V obci Center boli objavené tri urny, o ktorých môžeme predpokladať, že symbolizujú princíp božskej trojice. Avšak osem urien zo Včeliniec súvisí pravdepodobne s kultom predkov a predstavuje špecifickú formu rodinného hrobu. Všetky vystavené zbierkové predmety pochádzajú z historického územia Gemera – Malohontu.
Jedným miestom, kdesi môžu návštevníci pozrieť ako to vyzeralo v minulosti – konkrétne v neskorej dobe bronzovej, pri pohrebných udalostiach - je Pamätník kyjatickej kultúry v Kyjaticiach (okres Rimavská Sobota). Na tomto mieste vo voľnej a prekrásnej prírode je zhotovená rekonštrukcia skrinkových hrobov, spolu s kamennými násypmi, ktoré označovali hroby, ako aj rekonštrukcia pohrebnej hranice. Žiaľ o konkrétnych obradoch a rituáloch archeologické pramene nedokážu „hovoriť“.
-zv- © Slovenské pohrebníctvo
Pár slov o múzeu
Gemersko-malohontské múzeum každoročne usporiada v priemere 13 nových výstav. Výstavnú činnosť múzea charakterizuje tematická pestrosť. Časť výstav je vyústením vlastnej akvizičnej a dokumentačnej činnosti múzea, časť je výsledkom spolupráce múzea s inými kultúrnymi inštitúciami a záujmovými združeniami pôsobiacimi v regióne. Jedna z nedávnych výstav bola aj výstava na tému - V záhrade nebeského pokoja. Pohrebné ríty v čase a priestore. Múzeum na nej prezentovalo zbierkové predmety súvisiace s pohrebom a poslednou rozlúčkou človeka na druhý svet. Súčasťou činnosti múzea je i organizovanie celého radu kultúrnych podujatí, odborných seminárov, a besied, ktorých cieľom je propagácia múzea, jeho činností a aktivít v rámci celého regiónu.
Medzi najstaršie hrobové nálezy, uložené v Gemersko – malohontskom múzeu patria antropomorfné urny zo Včeliniec a z Gemera. Z lokality Včelince – Feketesár pochádza unikátny žiarový hrob badenskej kultúry – skupiny Ózd (okolo roku 2 600 – 2 200 pred Kristom), celoeurópskeho významu. Badenská kultúra bola nazvaná podľa jaskyne Baden v Dolnom Rakúsku, rozšírená bola v celej strednej Európe v Maďarsku, na Slovensku, na Morave, v Čechách, v južnom Nemecku, v Srbsku
a Chorvátsku. Rozšírená bola v období neskorého eneolitu (neskorej dobe kamennej), približne v rokoch 2800 – 2300pred Kristom.
Zaujímavým pohrebným rituálom bol žiarový pohrebný rítus, v dnešnom ponímaní – kremácia. Podstatou žiarového pochovávania je viera v existenciu duše, ktorá prechádza kremáciou ako procesom očisty a oslobodzuje sa od tela. Duša prechádza očistným ohňom, stáva sa nesmrteľnou a je odlúčená od spoločnosti živých ľudí. Predpokladá sa, že ťažiskom celého pohrebného rituálu bol okamih spopolnenia na pohrebnej hranici.
Na našom území sa objavuje pohrebný rítus v eneolite (neskorej dobe kamennej), naplno sa však uplatnil až v mladšej a neskorej dobe bronzovej – v kultúrach popolnicových polí. Názov vznikol podľa rozsiahlych žiarových urnových pohrebísk, ktoré pripomínali popolnicové polia. Žiarový hrob odkrytý vo Včelinciach obsahoval celkom osem unikátnych antropomorfných urien, v ktorých sa nachádzal popol zosnulých.
Urny v dobách minulých
Otázna je interpretácia urien. Možno uvažovať o tom, že urny zobrazovali bohov alebo smrteľníkov. V obci Center boli objavené tri urny, o ktorých môžeme predpokladať, že symbolizujú princíp božskej trojice. Avšak osem urien zo Včeliniec súvisí pravdepodobne s kultom predkov a predstavuje špecifickú formu rodinného hrobu. Všetky vystavené zbierkové predmety pochádzajú z historického územia Gemera – Malohontu.Jedným miestom, kdesi môžu návštevníci pozrieť ako to vyzeralo v minulosti – konkrétne v neskorej dobe bronzovej, pri pohrebných udalostiach - je Pamätník kyjatickej kultúry v Kyjaticiach (okres Rimavská Sobota). Na tomto mieste vo voľnej a prekrásnej prírode je zhotovená rekonštrukcia skrinkových hrobov, spolu s kamennými násypmi, ktoré označovali hroby, ako aj rekonštrukcia pohrebnej hranice. Žiaľ o konkrétnych obradoch a rituáloch archeologické pramene nedokážu „hovoriť“.
-zv- © Slovenské pohrebníctvo
Pár slov o múzeu
Gemersko-malohontské múzeum každoročne usporiada v priemere 13 nových výstav. Výstavnú činnosť múzea charakterizuje tematická pestrosť. Časť výstav je vyústením vlastnej akvizičnej a dokumentačnej činnosti múzea, časť je výsledkom spolupráce múzea s inými kultúrnymi inštitúciami a záujmovými združeniami pôsobiacimi v regióne. Jedna z nedávnych výstav bola aj výstava na tému - V záhrade nebeského pokoja. Pohrebné ríty v čase a priestore. Múzeum na nej prezentovalo zbierkové predmety súvisiace s pohrebom a poslednou rozlúčkou človeka na druhý svet. Súčasťou činnosti múzea je i organizovanie celého radu kultúrnych podujatí, odborných seminárov, a besied, ktorých cieľom je propagácia múzea, jeho činností a aktivít v rámci celého regiónu.
Späť na tému Z histórie
